Záhadné úmrtie rozprávkového kráľa: Kto nesie vinu za smrť Ľudovíta II. Bavorského?

2022-09-26 12:00:00 |   |    | 

Krátko po 23. hodine večer vyťahujú sluhovia zo Starnberského jazera neďaleko Mníchova dve bezvládne mužské telá. Prvá je po predbežnom ohliadke úplne bez odrenín, zatiaľ čo na druhej mŕtvole sú viditeľné škrabance a hrozivá modrina nad pravým okom. O tom, čo sa stalo dvom neborákom, nemá nikto najmenšie tušenie. Avšak tragédia vyvoláva medzi ľuďmi značný rozruch…



 

 

Dňa 7. júna 1886 predsedá princ Luitpold Bavorský (1821 – 1912), strýko vtedajšieho kráľa Ľudovíta II. (1845–1886), tajnej schôdzi vlády, na ktorej sa všetci zúčastnení majú dohodnúť na zosadení panovníka z trónu. Do kariet im nahráva predovšetkým rozmarnosť Jeho kráľovskej Výsosti. Zatiaľ čo ľud – podľa nich – živorí, Ľudovít si z vybraných daní necháva stavať jeden nákladnejší zámok ako druhý. Nielen tento fakt vedie Luitpolda k domnienke, že synovec nemôže byť duševne zdravý, a tým pádom nemá pri moci čo robiť. Po dohode so všetkými prítomnými, že kráľa musia zosadiť stoj čo stoj, rozohráva Luitpold veľmi nebezpečnú hru…

 

 

Diagnóza od stola

Uznávaná kapacita v odbore psychiatrie, profesor Bernhard von Gudden (1824 – 1886), je princom oslovený, aby na Ľudovíta vypracoval lekársky posudok. Doktor nemá o kráľovom duševnom zdraví najmenšie pochybnosti. Nie je to tak dlho, čo v jeho rukách skončil Ľudovítov brat Ota (1848–1916), ktorému Gudden diagnostikoval choromyseľnosť. Slabé nervy budú mať jednoducho v rodine ... V skutočnosti však Ota trpel v dôsledku vojnovej traumy, ktoré si so sebou niesol od konca vojen Rakúska s Pruskom (1866) a Francúzska s Pruskom (1870-1871). Doktor Gudden ani nepovažuje za potrebné osobne Ľudovíta vyšetriť  aj tak by mu k tomu neposkytol potrebnú súčinnosť – a tak mu na vypracovanie posudku stačia kráľovské úradné listiny a výpovede očitých svedkov o panovníkovom netradičnom správaní. Lekárske konzílium potom bez osobnej prehliadky kráľa, len na základe listinných dôkazov, dochádza k jednohlasnému záveru: „Jeho Veličenstvo je vo veľmi pokročilom stupni psychickej narušenosti a trpí formou psychickej choroby, ktorá je psychiatrom zo skúsenosti dobre známa pod názvom paranoja alebo šialenstvo.

 

Do zámku sa nedostanú

S týmto verdiktom prichádza v noci z 9. na 10. júna 1886 na Hohenschwangau štátna komisia. Ubytováva sa na zámku, ktorý stojí priamo proti Neuschwansteinu, kde si zatiaľ ešte nič netušiaci kráľ Ľudovít užíva čaro nočnej temnoty, zatiaľ čo väčšina ľudí spí. Komisia, na čele s doktorom Guddenom, má jasný plán – najprv pred kráľa predstúpia dvorní úradníci a informujú ho o jeho zosadení z trónu a potom sa ho chopia zriadenci psychiatrického ústavu, ktorí ho odprevadia do vopred pripraveného kočiara a dopravia na zámok Linderhof, kde začne Ľudovítova liečba.

Komisia však prvýkrát naráža na odpor poddaných pri hlavnej bráne Neuschwansteinu, ktorí sa zhodou okolností dozvedeli o chystanom zosadení ich milovaného kráľa a sú pripravení brániť ho vlastnými telami. Na pomoc prichádzajú aj žandári, ktorí na komisiu mieria nabitými puškami. Votrelci sa z miesta stiahnu s tým, že neskôr, až to nikto nebude čakať, vráti sa na zámok znova. V tej chvíli sa mení aj miesto Ľudovítovho uväznenia. Namiesto Linderhofu zvolia zámok Berg, ktorý sa nachádza bližšie k Mníchovu a lekári si myslia, že práve tam budú mať nad kráľom lepší dohľad.

 

Zradí ho osobný sluha

Na Neuschwanstein sa komisia vracia okolo polnoci 11. júna 1886. Osobný komorník Lorenz Mayr sa jej vrhá v ústrety so slovami: „Kráľ vie, že sa proti nemu niečo osnuje, pomýšľa na samovraždu a požaduje kľúč od veže, z ktorej chce skočiť.“ Doktor Gudden sa svojim asistentom, zriadencami a niekoľkými žandármi ponáhľajú za Mayrom, ktorého cestou zasvätia do celého plánu. Komorník je lekárom požiadaný, nech dá kráľovi kľúč, keď si ho toľko žiada, zatiaľ čo on a jeho spolupracovníci zatarasia cestu smerom na vežu aj von zo zámku...

Keď Ľudovít, celý natešený, že má konečne kľúč a svoje trápenie tak môže ukončiť, vybieha z izby, ohromí ho početná skupina ľudí. V predizbe na okamih zavládne hrobové ticho. Potom sa kráľ obráti na svojho komorníka a ticho sa ho spýta: „Lorenz, kto sú tí páni a čo si želajú?“ Mayr vie, že zradil svojho kráľa, a neodvažuje sa mu pozrieť do očí. Doktor Gudden, jeho asistent a zriadenci následne odvádzajú kráľa späť do jeho izby, kde mu lekár s úplnou suverenitou oznamuje: „Veličenstvo, mám rozkaz vás ešte dnes večer odprevadiť na zámok Berg.

Pokračuje vysvetlením: „Jeho Veličenstvo je v pokročilom štádiu narušenia mysle a trpí chorobou, ktorá sa odborne nazýva paranoja. Na základe posudku lekárskeho konzília je ochorenie Jeho Veličenstva neliečiteľné a nemôže tým pádom naďalej vykonávať funkciu kráľa bavorského ľudu a bavorskej krajiny.

 

Väzňom vo vlastnom zámku

Krátko po štvrtej hodine rannej sa otvárajú brány Neuschwansteinu a Ľudovít II. Bavorský za sprievodu doktora Guddena opúšťa svoj najobľúbenejší zámok. Už sa do neho nikdy nevráti... Po skoro celodennej jazde dorazí posádka vozidla na zámok Berg, ktorý sa za kráľovej neprítomnosti premenil na psychiatrický ústav. Bez toho, aby to ktokoľvek tušil, Ľudovítovi začínajú odtikávať posledné hodiny jeho života.

Kráľ je povestný svojou láskou k samote a slobode. Teraz je však obklopený psychiatrami a opatrovateľmi, ktorí ho sprevádzajú na každom kroku a ktorými on sám pohŕda. Okná jeho izby sú zamrežované, dvere je možné otvoriť a zavrieť iba zvonku, a navyše sú vybavené okienkom, aby bolo možné bezpečne pozorovať pacientovo správanie. Toto pozorovanie obzvlášť privádza Ľudovíta k šialenstvu. Avšak po jednej prebdenej noci usúdi, že ak má mať šancu dostať sa niekedy odtiaľto, bude nutné, samozrejme len naoko, podriadiť sa pravidlám personálu a začať sa správať úplne normálne ...

 

Chýba mu príroda

V nedeľu ráno 13. júna 1886 kráľ žiada opatrovateľa, aby za ním poslal doktora. Vzápätí sa objaví doktor Gudden, ktorému sa Ľudovít zverí s tým, že najväčším trestom pre neho je, keď smie pozorovať prírodu iba spoza mreží. Doktor Gudden požiada svojho kolegu a zároveň zaťa Huberta Grasheya (1839-1914) o posúdenie pacientovho psychického stavu. Ten po krátkej návšteve konštatuje, že stav Jeho Veličenstva sa rapídne zlepšil, a nemá teda nič proti tomu, aby sa šiel, samozrejme so sprievodom, prejsť na čerstvý vzduch do zámockej záhrady. Skutočne. Prechádzka napriek Guddenovmu pesimizmu dopadá nad očakávania. Počas obeda sa lekár kolegom chváli, aký Ľudovít za jeden deň urobil pokrok, a rozhodne sa ísť s ním von ešte večer. Prítomní odborníci ale majú na kráľa jasný názor - podľa nich je nebezpečný a nevypočítateľný šialenec. Konanie svojho šéfa preto považujú za krátkozraké.

 

Sisi na dohľad

Popoludní je Ľudovít „poctený“ návštevou šéfa kráľovskej domácnosti na Bergu, Friedricha Zandersa. Kráľ sa od neho snaží vyzvedieť, koľko je okolo zámku strážcov a či sú ozbrojení. Keď sa dozvie, že je ich sotva osem, značne sa mu uľaví... Ku koncu návštevy ešte podá Zandersovi obálku s listom a žiada ho, aby ho bezodkladne doručil na zámok Possenhofen, ktorý sa nachádza na druhej strane Starnberského jazera ako Berg a kde sa momentálne nachádza Ľudovítova sesternica, rakúska cisárovná Sisi (1837–1898). Tá o jeho duševnom zdraví nikdy nepochybovala...

 

Prechádzka v daždi

Hlavný ošetrovateľ Bruno Mauder, ktorý sa o kráľa stará, neskôr spomína na Ľudovítovo nezvyčajné správanie onoho popoludnia: „Keď som vstúpil do kráľovej izby, aby som sa ho opýtal, čo si dá na večeru, našiel som ho, ako stojí pri okne a pozerá sa na jazero. Nejako som vycítil, že mu robí obavu dážď, ktorý stále neustával, a mohol by tak prekaziť večernú prechádzku.“ Napriek všetkému panovník usporiada opulentnú večeru. „Kráľ sa okolo pol piatej posadil k stolu, veľmi veľa jedol, k tomu vypil jeden pohár piva, dva poháre marinkového vína, tri poháre rýnskeho a dva poháre araku,“ pokračuje Mauder. Aj napriek neustávajúcemu dažďu vyráža o trištvrte na sedem večer Ľudovít, už len v sprievode doktora Guddena, na prechádzku zámockým parkom. „Vrátime sa najneskôr o ôsmej hodine,“ oznamuje ešte lekár personálu. Ľudovít v hrubom čiernom dvojradovom vrchníku so zamatovým golierom a burinkou (klobúkom) si ešte na schodoch ústavu rozopína všetky gombíky pri saku i kabáte s odôvodnením, že sa mu takto pôjde lepšie. Gudden, ktorý si na schodoch ešte dopína svoj kabát, sa musí poponáhľať, pretože Ľudovít je už skoro na rázcestí. Namiesto do stredu parku sa obaja vydávajú na cestu okolo Starnberského jazera. Posledný, kto oboch nešťastníkov vidí živých, je jeden z policajtov, dohliadajúcich na poriadok v zámockom parku.

 

Mŕtvoly na hladine

Krátko po ôsmej hodine večerný dážď ešte zosilnie a službukonajúci lekár Müller znervóznie. Niečo sa muselo stať. Doktor Gudden si totiž vždy zakladá na dochvíľnosti. Müller povolá zámockého správcu, pár sluhov a strážnikov a spolu s nimi začína pátrať po oboch mužoch. Necelý kilometer od zámku nachádza jeden zo sluhov v jazere, úplne blízko brehu, premočený kráľov zvrchník a sako. O kus ďalej iný sluha nachádza kráľov dáždnik a burinku a hneď vedľa nej Guddenov cylinder. Medzitým zámocký správca s doktorom Müllerom prehľadávajú vody jazera v člne, keď si v tme všimnú akýsi veľký plávajúci predmet. Priplávajú bližšie a k ich prekvapeniu je to samotný kráľ Ľudovít a o kus ďalej nachádzajú aj telo doktora Guddena. Hodinky, ktoré visia Ľudovítovi z vrecka, sa zastavili o 18. hodine a 54. minúte.

Ludwig II Memorial Cross Lake Starnberg.jpg

By Nicholas Even (self) - Nicholas Even, Dallas TX (own work), CC BY 2.5, Link

 

Samovražda, či vražda?

Po dopravení oboch tiel na breh a zbežnej ohliadke spíše doktor Müller trochu strohú správu: „Kráľ využil prechádzky s nič netušiacim psychiatrom na to, aby našiel smrť v jazere. Guddena, ktorý za ním vkročil do vody a chcel ho zadržať, kráľ napadol, stiahol ho pod vodu a utopil. Potom kráľ spáchal samovraždu, tiež utopením.“ Keď sa cisárovná Sisi dozvie o Ľudovítovej smrti, nemá pochýb o tom, že sa nejednalo o samovraždu, ale o vopred pripravenú vraždu, a to zo strany princa Luitpolda. Aj keď jej chýbajú dôkazy o tom, kto má Ľudovíta na svedomí, neprejaví najmenšie pochybnosti.

 

Úmrtný list bez príčiny

Okolnosti tragickej kráľovej smrti nenechávajú v pokoji ani jeho ľud, ktorý je presvedčený, že sa jeho panovník stal obeťou úkladnej vraždy. Nikto si nedokáže predstaviť, že by tak zdatný plavec a príkladný kresťan mohol spáchať samovraždu. Hoci sa s myšlienkou na skoncovanie so životom často pohrával, čo potvrdila aj cisárovná Sisi, bol v tomto smere skôr teoretik... Mnohí sa domnievajú, že sa Ľudovít počas prechádzky vrhol do vody v snahe utiecť. Keď sa ho Gudden snažil zastaviť, došlo k zápasu a Ľudovít nešťastnou náhodou doktora utopil. Sám potom unavený podľahol srdcovej slabosti, snáď aj kvôli studenej vode v jazere.

Ak ale došlo medzi mužmi k zápasu, prečo stopy po ňom niesol na tele len doktor Gudden, zatiaľ čo Ľudovít na sebe nemal najmenší šrám? Prečo kolónka príčiny smrti v Ľudovítovom úmrtnom liste zostala nevyplnená? Keby skonal na srdcovú slabosť, lekár by na to pri pitve prišiel, takto nenašiel nič. Prečo sa Guddenove hodinky na rozdiel od kráľových zastavili až o ôsmej večer, keď lekár podľa všetkého zomrel skôr? A čí bol kočiar, ktorého stopy na ceste, smerujúce zo zámku Berg do Mníchova, videl službu konajúcu strážnik? Bol snáď na mieste tragickej udalosti ešte niekto tretí?

 

Prítomnosť nenávidel

Smrť Ľudovíta II. Bavorského je v Mníchove oznámená 14. júna 1886 a o päť dní neskôr je kráľ uložený na večný odpočinok v tunajšom jezuitskom kostole Sv. Michaela. „Cítim sa na tomto svete sám a opustený, ako prežitok z lepších časov zaviaty do prítomnosti, ktorú nenávidím a v ktorej si budem vždy pripadať cudzí. Prajem si navždy zostať záhadou, pre seba aj pre ostatných,“ písal zosnulý panovník v jednom z listov, ktoré pravidelne posielal Sisi. Záhadou skutočne zostal, hlavne potom v momente svojej smrti.

 

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

 

 

 

Autor: © HISTORY revue / Zuzana Parkánová

Zdieľať článok na Facebooku

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk

Štvrtok, 28. marec. 2024. Meniny má Soňa.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa