Neutrálni a bez mora: Zaobstarali si Švajčiari flotilu kvôli vojne?

21.11.2022 |   |    | 

Len veľmi neradi si Švajčiari počas prvej svetovej vojny uťahujú opasky. Hoci si zachovávajú status neutrálnej krajiny, vojnové besnenie dolieha aj na nich. Sú obklopení bojovým poľom, zásoby dôležitých surovín sa rýchlo tenšia, obchod stagnuje. Prvýkrát sa tak objavuje na stole otázka, či by vnútrozemský štát nemal mať vlastnú námornú flotilu…



 

Spoločnosť národov, predchodca OSN, zvoláva v roku 1921 konferenciu o doprave do španielskej Barcelony. Práve tam je neutrálnym krajinám garantované právo vlastniť flotilu s možnosťou vplávať do medzinárodných vôd. Švajčiari ale rýchlo zabúdajú na problémy z čias prvej svetovej vojny, ako si museli horko ťažko najímať americké lode a po vstupe USA do konfliktu prišli aj o túto možnosť. Momentálne sa nesú na mierovej vlne a veria v budúcnosť bez vojen vo svete. Kvôli Adolfovi Hitlerovi (1889–1945) však zo svojich bláhových predstáv vytriezvejú.

Bezprostredne po vypuknutí druhej svetovej vojny Nemci obsadzujú Rýn, pre Švajčiarov hlavnú lodnú dopravnú tepnu. Neutrálny štát razom prichádza o tretinu svojich obchodných aktivít. Otázka vlastnej námornej flotily sa opäť ocitá na stole. Najprv si síce Švajčiari ešte prenajímajú 15 plavidiel u gréckych lodiarskych spoločností, ale po vpáde krajín Osy do Grécka a následnej britskej blokáde Gibraltárskej úžiny padá aj táto možnosť.

Švajčiarska vláda preto 9. apríla 1941 prijíma v zrýchlenom režime zákon o vlastnej flotile. Ešte v ten deň prvýkrát zavlaje vlajka s helvétskym krížom na palube veľkého nákladného parníka Calanda 1, ktorý sa stáva oficiálne prvou loďou švajčiarskej flotily pre zámorský obchod. Postupne k nemu za vojny pribudne ďalších 13 plavidiel, a aj keď ich štát nakupuje za premrštené ceny, ich vlastníctvo sa oplatí. V kritických chvíľach do Švajčiarska dovážajú palivá, obilie, krmivo pre zvieratá alebo kávu a cukor.

Prvú loď švajčiarskej flotily – Calandu 1, vyrobenú v roku 1913 – pred štátom vlastnila súkromná spoločnosť Schweizerische Reederei. Slúžila 40 rokov. V roku 1953 bola rozmontovaná a z jej ocele dnes švajčiarska hodinárska spoločnosť Alpina symbolicky vyrobila limitovanú sériu luxusných chronometrov.

Domovským prístavom švajčiarskej flotily sa stalo mesto Bazilej. Ním pretekajúca rieka Rýn predstavovala spojnicu s celým svetom.

Výsostné znaky a vlajky s helvétskym krížom boli dôležité, aby lode flotily zostali uchránené pred prípadným napadnutím…

Napriek tomu k niekoľkým incidentom došlo. 7. septembra 1943 bola v blízkosti Korziky potopená britskými lietadlami loď Maloja.

V auguste 1944 pri francúzskom Marseille Nemci poslali ku dnu švajčiarsku loď Albula. Celkom flotila prišla počas vojny o štyri plavidlá.

 

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

 

 

 

Autor: © HISTORY revue / Ilona Kučerová

Zdielať článok na Facebooku

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)

Nedeľa, 4. december. 2022. Meniny má Barbora, Barbara.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa