Najhľadanejšie hroby: Kam sa podeli ostatky Alexandra Veľkého, Atillu či Džingischána?

Akonáhle sa prieskumníci vypotácajú von, zasype ich Napoleon Bonaparte (1769–1821) hromadou otázok. O egyptskú históriu sa počas svojho vojnového ťaženia do tejto severoafrickej krajiny čulo zaujíma. Z odpovedí svojich dôstojníkov ale nadšený nie je. „Nič tam nie je,“ dozvie sa. Pyramídu už niekto v minulosti vykradol – najväčšia hrobka na svete je prázdna! Kam sa teda podeli tunajšie poklady, a hlavne ostatky jej majiteľa? A čo telá iných slávnych postáv minulosti?

1. Našli ho zlodeji?

Stratený nebožtík: Chufu

Postavenie: egyptský faraón

Životné dáta: vládol asi v rokoch 2589–2566 pred n. l

Príčina smrti: neznáma

Grécky historik Herodotos (asi 484-425 pred n. l.) opísal faraóna Chufua (známeho tiež ako Cheops) ako neľútostného tyrana a otrokára, ktorý sa pre svoj megalomanský rozmar nerozpakoval ekonomicky zruinovať celú krajinu. Staré pramene, ako napríklad Papyrus Westcar, pochádzajúce snáď zo 17. storočia pred n. l., sú však k faraónovi vľúdnejšie. Na stavbu obrovskej pyramídy, ktorá bola tisíce rokov najvyššou stavbou sveta, vraj využíval krátkodobé nútené práce, nešlo však o otroctvo v pravom zmysle slova. Nech to bolo akokoľvek, pracovné tempo bolo nepredstaviteľné, pretože pyramída so svojimi 2 300 000 kamennými blokmi bola dostavaná ešte za faraónovho života. Mohla tak splniť svoj účel a stať sa Chufuovým miestom posledného odpočinku.

Hrobka bez múmie

„Hej rup!“ povzbudzuje arabský predák robotníkov. Tí rozhojdajú veľké baranidlo a narazia ním do strany pyramídy s takou silou, že bočný kameň vyrazia. Pred nimi sa objaví chodba. Deje sa tak roku 820 za vlády moslimských Abbásovcov nad Egyptom. Aj ich očakávania bohatej koristi však zostanú nenaplnené. Pyramídu už pred nimi niekto „vyčistil“. Podľa archeológov bola nielen Chufuova pyramída vykradnutá už v období Novej ríše, teda niekedy od 16 do 11. storočia pred n. l. Prázdna je ako Veľká galéria, tak podzemná komora či tzv. Kráľovnina komora i chodby k nim patriace. V Kráľovej komore, najvyššie položenej miestnosti vo vnútri pyramídy, sa dodnes nachádza iba prázdny žulový sarkofág.

Skrýva tajnú miestnosť?

Hoci všeobecná mienka medzi odborníkmi je taká, že Chufuove ostatky boli ukradnuté už pred tisíckami rokov, existujú teórie, podľa ktorých by mohli byť doteraz ukryté v stále neobjavenej komnate vo vnútri pyramídy. Myslí si to napríklad dvojica súčasných francúzskych egyptológov Gilles Dormion a Jean-Yves Verd'hurt. Podľa nich sa tajná miestnosť ukrýva ešte nad Kráľovou komorou. Egyptské úrady im však v overení ich hypotézy bránia. Určitú nádej na objavenie novej komory vo Veľkej pyramíde a snáď aj nález Chufuovej múmie poskytuje prieskum zvláštnych šachiet, ktoré sa zvažujú do Kráľovninej komory. Kvôli ich úzkemu profilu ale doteraz neboli patrične prebádané.

2. Vrátil sa domov?

Stratený nebožtík: Alexander Veľký

Postavenie: macedónsky kráľ

Životné dáta: 356–323 pred n. l.

Príčina smrti: zrejme otrava

Bujarý smiech vychádza z úst zmáčaných vínom. Práve sa koná oslava glorifikácie kráľovho mŕtveho priateľa Hefaistona (asi 356 – 324 pred n. l.), ktorú v júni 323 pred n. l. organizuje Alexander Veľký v Babylone. Deň alebo dva nato Alexander vo veku 32 rokov zomiera. Jeho telo je uložené do zlatého sarkofágu a vypravené na smútočnú púť do Macedónska na pochovanie, hoci sám chcel údajne spočinúť v egyptskej oáze Síwa. Počas cesty však na karavánu zaútočí oddiel Alexandrovho niekdajšieho generála Ptolemaia (367-283 pred n. l.), ktorý sarkofág so vznešenými pozostatkami odvezie do egyptskej Memfidy, kde ich pochovajú. Čoskoro sa však telo opäť sťahuje, a to do Alexandrie. K hrobu macedónskeho kráľa sa sem celé stáročia chodia klaňať vojvodcovia a napríklad prvý rímsky cisár Augustus (63 pred n. l.–14 n. l.) mŕtvemu nasadí na hlavu korunu. Pod dohľadom ďalších rímskych vladárov ale veci naberú opačný smer. Z hrobky sa začnú predmety postupne vytrácať a keď potom v roku 400 do Alexandrie príde konštantínopolský arcibiskup Ján Zlatoústy (asi 347–407), už len smutne pozná, že „ani miestni ľudia hrob nepoznajú“. Kam sa Alexandrovo telo podalo?

V podzemí mešity

Nádej na objav hrobu slávneho dobyvateľa sa objaví v roku 1850, keď grécky tlmočník Ambroisa Schilizzi začne vyhlasovať, že v podzemí alexandrijskej mešity El-Nabi Daniel zazrel cez dierku vo dverách „múmiu s korunou na hlave“. O pár rokov neskôr sa majú na rovnakom mieste robotníci prebúrať do akejsi zamurovanej siene, v ktorej uvidia „žulový monument“. Miestny šejk im ale odporučí, aby o celej veci pomlčali a podzemnú skrýšu dá znovu zamurovať. Správy o tajomstve ukrytom pod mešitou predsa len presiaknu na verejnosť a zaujmú aj nemeckého amatérskeho archeológa a objaviteľa slávnej Troji Heinricha Schliemanna (1822–1890). Ten v roku 1888 požiada o povolenie na vykonanie riadnych vykopávok, ale nedostane ich.

Posmrtná služba?

Záujem verejnosti vzbudí aj objav archeológov v gréckej oblasti Amfipolis v roku 2014. Na kopci zvanom Kasta odhalia rozmernú hrobku s niekoľkými kostrami, pričom jej pôvod stanovujú do konca 4. storočia pred n. l., čo by zodpovedalo dobe Alexandrovej smrti. Na námietku, že vzácne pozostatky sa do Macedónska nedostali z dôvodu Ptolemaiovho nájazdu na pohrebnú karavanu, existuje odpoveď - je možné, že ich nechal z Egypta do Amfipola odviezť rímsky cisár Caracalla (188-217), ktorý bol Alexandrovým veľkým obdivovateľom. Chcel tak svojmu idolu preukázať posmrtnú službu?

3. Zakopaný hrom

Stratený nebožtík: Attila

Postavenie: hunský náčelník

Životné dáta: asi 406–453

Príčina smrti: Udusil sa v spánku krvou z nosa.

Bitka na Katalaunských poliach sa pre hunské vojsko nevyvíja vôbec dobre. Spojené sily Západorímskej ríše a Vizigótov ich drvia takým spôsobom, že zúfalý hunský vodca Attila v jednej chvíli dokonca premýšľa o samovražde! Využije však to, že nepriateľ na chvíľu povolí tlak, a ujde. Attila sa odoberie do Panónie (historická oblasť rozkladajúca sa v dnešnom Rakúsku, Maďarsku, Srbsku alebo Chorvátsku), odkiaľ ešte stihne podniknúť ničivý nájazd do severného Talianska. Príliš času mu už ale nezostáva. V marci 453 je nájdený vo svojom stane v kaluži krvi – žiadne viditeľné zranenie pritom nemá. Pravdepodobne sa v spánku udusil vlastnou krvou potom, čo mu začala tiecť z nosa, snáď v dôsledku mozgovej mŕtvice. Hunské ťaženie cez Európu sa bez rešpektovaného vodcu čoskoro úplne zastaví.

Tajomstvo pod vodou

Attilovo telo je oblečené do krásnych kožušín a do rúk mŕtvole vložia meč a kopiju. Na druhý deň začnú otroci pripravovať miesto na pohrebu. „Kordón bojovníkov bránil všetkým opustiť miesto obradu, aby nikto nemohol zistiť, kde sa pripravuje pre najväčšieho z Hunov hrob,“ píše český historik Jiří Bílek (1948–2020) s tým, že akonáhle bol hrob dokončený, všetci, ktorí na ňom pracovali, boli do jedného povraždení. Tajomstvo posledného odpočinku hunského bojovníka tak malo byť zachované naveky. Už podľa stredovekých uhorských kronikárov Huni ale najprv prehradili koryto rieky a pohrebnú jamu vyhĺbili na jej odkrytom dne. Akonáhle do nej uložili sarkofág, hradenie zase dali dole a vodu vrátili do pôvodného koryta – Attilov hrob tak má brániť prudký riečny tok. Prípadných hľadačov má tiež odradiť výstražný nápis Fulgur conditum (Zakopaný hrom), uložený spolu s rakvou. O akú rieku sa ale jedná? Najčastejšie sa hovorí o Tise, prameniacej na juhozápade Ukrajiny, odkiaľ pokračuje cez Maďarsko až do severného Srbska, kde sa vlieva do Dunaja. Keďže nie je známe, kde presne Attila v čase svojej smrti táboril, nemožno s väčšou presnosťou určiť ani miesto jeho hrobu…

4. Zadupaný koňmi

Stratený nebožtík: Džingischán

Postavenie: mongolský veľký chán

Životné dáta: asi 1162–1227

Príčina smrti: bubonický mor, alebo zranenie

Odborníci odhadujú, že v priamom dôsledku Džingischánových ťažení zomrelo možno až 11 percent všetkej svetovej populácie. Najhoršie si to pritom odniesla Čína, kde pod mongolskou nadvládou zahynula možno až polovica ľudí. Európu od podobného osudu uchránili vo veľkej miere nebesia, teda daždivé počasie, vďaka ktorému sa terén vo východných nížinných regiónoch premenil na bahno. Aj na strojcov apokalypsy ale raz dôjde. Po neúspechu na západe sa mongolské hordy zamerajú na severnú Čínu. Počas ťaženia proti dynastii Ťin potom Džingischán, vo veku zhruba 65 rokov, umiera. Za príčinu jeho smrti býva uvádzaný buď bubonický mor, alebo následky zranení, ktoré utrpel po páde z koňa.

Nešťastní pocestní

„Nech je môj hrob tajomstvom,“ znie údajne jeho posledné prianie. Mongolskí bojovníci ho splnia možno až príliš dokonalo. „Trúchliaci vojaci niesli jeho telo domov a zabili každého, koho stretli na ceste. Keď bol vládca konečne uložený na odpočinok, vojaci nechali povrch nad jeho hrobom rozdupať tisíckami koňmi, aby tak zničili akékoľvek stopy,“ rozpráva legendu britská novinárka Erin Craigová. Kam ale vlastne Džingischánove ostatky odviezli? Medzi dnešnými Mongolmi sa traduje, že prvý z veľkých chánov bol pochovaný do neoznačeného hrobu kdesi na vrchu Burchan Chaldun v pohorí Chentej (na severovýchode dnešného Mongolska). Na tom istom mieste sa mal podľa kroniky z 13. storočia aj narodiť.

Chránený zákonom

Relatívne presnú lokalizáciu Džingischánovho hrobu však hatia praktické otázky. Ak malo smútočné miesto zdupať stádo tisíc koní, skôr by to nasvedčovalo eventualite, že sa nachádzalo niekde v údolí či na planine. Ďalšie komplikácie prináša zistenie mongolského etnológa S. Badamkhatana, podľa ktorého názov Burchan Chaldun historicky označoval hneď päť rôznych hôr. Pripúšťa však, že práve tá jediná, ktorá dnes nesie toto meno, je zrejme tou z legiend o Džingischánovi. Aj tak ale zrejme nebude jeho hrob len tak skoro nájdený. Hora je totiž pre Mongolov tradične posvätným miestom, a navyše ju chránia mongolské zákony a tiež organizácia UNESCO. Pokiaľ je v nej teda Džingischán skutočne pochovaný, zostáva jeho posledné prianie vypočuté.

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

Autor: © HISTORY revue / Filip Krumphanzl