Česká stopa v Pobaltí: Kaliningrad založili križiaci Přemysla Otakara II.

2023-02-11 00:00:00 |   |    | 

Kaliningradská oblasť je dnes malým kúskom územia, spadajúcim pod Rusko, ktorý leží medzi Litvou a Poľskom a ktorý má prekvapivo čo do činenia aj s našimi susedmi Čechmi. Jeho vývoj sa totiž neodmysliteľne viaže k osobe Přemysla Otakara II.



 

Útok povedieme v zime!“ rozhoduje sa český kráľ Přemysl Otakar II. (okolo r. 1233-1278), keď plánuje nové ťaženie. Chce pri ňom rozšíriť svoju moc až do Pobaltia, kde to vrie medzi križiakmi a pohanskými Prusmi. Tým chce napraviť hlavy a vnútiť im kresťanstvo. Hoci by sa mohlo zdať, že hnať svojich vojakov do mrazu je neľudské, ide o šikovný ťah. Územie, na ktoré panovník mieri, je totiž podmáčané močiarmi a barinami, takže by v ňom mohli vojská za teplého počasia ľahko uviaznuť.

 

Pomôže aj budúci sok

Budem mať bližšie k titulu rímskeho kráľa,“ vypočítava Přemysl ďalšie klady, ktoré by si úspechom na severe pripísal, a snáď tiež kalkuluje s tým, že by vďačný pápež neskôr mohol prižmúriť oči, až ho bude žiadať o rozvod svojho manželstva s podstatne staršou Markétou Babenberskou (1204/1205 – 1266). Už teraz je zrejmé, že mu manželka nedá potomkov, ktorých ako kráľ samozrejme potrebuje... Ku koncu roku 1254 sa teda križiacka výprava dáva do pohybu smerom do Pobaltia. Rozhodne nejde o malú skupinku osôb, naopak číta 60 000 hláv skúsených vojakov, ktorí doteraz tvorili zbory českej a rakúskej šľachty, mužov markgrófa Ota III. Brandenburského (1214/1215–1267) i grófa Rudolfa Habsburského (1218–1291), a príslušníkov rádu nemeckých rytierov. Tí všetci sú ochotní vrhnúť sa do nebezpečenstva v mene Přemysla Otakara II.

 

Prosia o milosť

Rozhodujúca sa počas ťaženia stáva bitka pri Rudave, zvedená v novembri alebo decembri 1254. „Na nich!“ volajú velitelia a masa ľudí sa ženie na protivníkov. Je to krvavý masaker, v ktorom nikto nepozná zľutovanie. Přemyslova armáda žne úspechy, a tak sa nebojí prudko zaútočiť aj na miestny hrad. Mnohí príslušníci pruského kmeňa Sambov sa dávajú na útek, iní prosia o milosť. Ak nechcú zomrieť, musia prijať kresťanstvo. Přemyslovi križiaci potom v roku 1255 na počesť svojho kráľa zakladajú v ústí rieky Pregoly do Baltského mora mesto Královec (Königsberg).

 

Sídlo veľmajstra

Ani v nasledujúcich storočiach však nie je na území okolo Kráľovca pokoj. Rád nemeckých rytierov, ktorý ho osídlil, a jeho rozpínavá politika sú tŕňom v oku Poliakom a Litovcom. Ich spoločné vojská rád v júli 1410 poráža v bitke pri Grunwalde. Ďalší debakel potom rytieri utrpia v trinásťročnej vojne v rokoch 1454 – 1466 a postupne tak strácajú jednotlivé časti svojho územia. Zo zvyšného priestoru vznikajú Križiacke Prusy (neskôr Východné Prusko). Kráľovec, ktorý je ich súčasťou, však posilňuje na svojom význame. „Tu teraz bude sídliť veľmajster,“ je rozhodnuté, keď rád prišiel o mesto Malbork (Marienburg; v dnešnom severnom Poľsku).

 

Rázny krok

Križiacky štát je však považovaný za léno poľského kráľa, čo prináša samé nepríjemnosti. „Mám toho dosť!“ povie si jedného dňa veľmajster nemeckých rytierov Albrecht Brandenburský (1490–1568) a prijíma luteránsku vieru. Pápežovi za chrbtom urobí jedným šmahom z rádového územia svetské vojvodstvo. Už ako jeho nový vladár potom zloží lénny hold poľskému kráľovi, ožení sa a k rozkvetu svojho sídelného mesta Kráľovec v roku 1544 prispeje založením protestantskej univerzity.

 

Hon za kráľovským titulom

Keď sa roku 1618 vlády nad Pruskom ujíma brandenburský kurfirst Ján Žigmund (1572-1619), musí sa vojvodstvo podriadiť politike Berlína. Ďalšou veľkou zmenou je potom zrušenie lénnej povinnosti voči Poľsku, ktorú zabezpečuje pre zmenu kurfirst Fridrich Viliam I. (1620 – 1688), a to tým, že Poľsko podporí vo vojnách s Ruskom a Švédskom. „Keď sa saský kurfirst mohol stať poľským kráľom a v Hannoveri si brúsi zuby na anglickú korunu, prečo by som sa ja mal schovávať vzadu?“ hovorí si zrejme syn Fridricha Viléma, brandenburský kurfirst Fridrich III. (1657 – 1713). Sám zatúži po kráľovskom titule. V Brandenbursku však naňho kvôli väzbám na Svätú ríšu rímsku nedosiahne, a tak sa jeho chtivý zrak stočí k Prusku. Áno, bude pruským kráľom – teda kráľom v Prusku, aby príliš neprovokoval svojho poľského suseda. 18. januára 1701 sa v Kráľovci koná okázalá korunovácia, pri ktorej si sám Fridrich vloží na hlavu panovnícku korunu a následne ňou okrášli aj svoju manželku. Na dlhú dobu to je ale posledná veľká sláva v meste. Prím bude u pruských kráľov z rodu Hohenzollernovcov hrať nabudúce Berlín.

 

Odtrhnutí vojnou

Z trojitého delenia Poľska (1772-1795) Prusko významne ťaží. Vďaka územným ziskom sa dokonca podarí prepojiť odľahlé územie s Brandenburskom. Pre pobaltský región s centrom v Kráľovci sa po týchto zmenách vžije označenie Východné Prusko. Ďalší veľký otras tunajší obyvatelia zažijú počas prvej svetovej vojny. V oblasti zvádzajú Nemci s Rusmi tvrdé boje už od vypuknutia konfliktu v roku 1914. „Kráľovec nesmie padnúť do rúk cára!“ sú presvedčení v Berlíne. Na východný front mieria schopní bojovníci Erich Ludendorff (1865–1937) a Paul von Hindenburg (1847–1934). Nepriaznivú situáciu dokážu zvrátiť v nemecký prospech. Po vojne však ich úsilie prichádza na zmar. Na základe mierových dohôd porazené Nemecko prichádza o rozsiahle územie na úkor Poľska. Z Východného Pruska sa stáva exkláva, vydelený región, ku ktorému Nemci musia cestovať cez cudzí štát.

 

Zatočia aj s jazykom

Adolf Hitler (1889-1945) si spokojne mädlí ruky, keď mu príslušný gauleiter, regionálny vodca, v roku 1936 počas jeho návštevy Kráľovca hlási, ako postupuje budovanie tunajšej infraštruktúry i odstraňovanie všetkých poľských alebo litovských vplyvov vrátane tých jazykových. Tunajšie nové cesty sa budú nacistom zvlášť hodiť. V septembri 1939 odtiaľ povedú jeden z útokov na Poľsko. Vypuká druhá svetová vojna...

 

Stratený poklad

Na začiatku 40. rokov wehrmacht zaberá Katarínsky palác v Cárskom Sele pri Petrohrade. Nemeckí vojaci pri tej príležitosti s otvorenými ústami pozerajú na skvosty, ktoré tu nachádzajú. Jedným z nich je slávna Jantárová komnata. Na príkaz zhora je rozobraná a v októbri 1941 poslaná v 27 debnách práve do Kráľovca, kde je pripojená k pruskej zbierke. Jej časť je už v novembri toho istého roku vystavená v miestnom zámku, lenže o tri roky neskôr dôjde v časti budovy k požiaru, a tak sa asi vracia späť do debien. Potom stopy úžasného diela miznú… Domnienok a konšpiračných teórií, ktoré sa týkajú jeho osudu, vzniklo nepreberné množstvo. Súčasní britskí bádatelia Adrian Levy a Catherine Scott-Clarková sa však domnievajú, že bolo zničené priamo v Kráľovci na sklonku vojny... V apríli 1945 totiž prebieha zúrivý boj o mesto medzi Červenou armádou a wehrmachtom. Ruská strana nasadzuje do akcie silné delostrelectvo aj bombardéry…

 

Víťazstvo panelu a betónu

Opustite mesto!“ Nemci, ktorí ešte neušli, sú vysídlení. Východné Prusko zaniká a Kráľovec na základe Postupimskej dohody v lete 1945 pripadá Sovietskemu zväzu. Opäť sa z neho stáva tzv. exkláva. „Pomenujeme po ňom Tver a Kráľovec!“ je rozhodnuté v Moskve, keď 3. júna 1946 zomiera Michail Ivanovič Kalinin (*1875), významný komunistický revolucionár a štátnik. Z Tveru tak vzniká Kalinic a z mesta, ktoré svojim názvom ctilo českého kráľa, zase Kaliningrad. Komunistická nadvláda však pre Kráľovec neznamená len zmenu názvu, ale aj zmenu jeho tváre. Historická zástavba postupne mizne, aby mohla byť postavená nová – taká, ktorej vládne panel a betón. V 70. rokoch sú tu vo veľkom množstve stavané paneláky, tzv. chruščovky, pretože územie, ktoré do tej doby obývali hlavne vojaci a pre verejnosť bolo uzavreté, má byť čo najrýchlejšie zabývané bežnými občanmi. „Hrad strhnúť!“ rozhoduje Leonid Iľjič Brežnev (1906–1982) o definitívnej likvidácii historickej pamiatky, ktorej počiatky spadali do 13. storočia, do čias Přemysla Otakara II.

 

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

 

 

 

Autor: © HISTORY revue / Jana Bitalová

Zdieľať článok na Facebooku


Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk

Piatok, 29. marec. 2024. Meniny má Miroslav.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa