Záhadné vojenské bratstvo: Pilovali si jómski Vikingovia zuby?

Krvavá bitka je v plnom prúde. Vojaci švédskeho následníka trónu Styrbjörna Silného (†985) utínajú nepriateľom hlavy a derú sa vpred. Roku 985 im pri dnešnej Uppsale majú pomáhať aj najatí jómski Vikingovia. Vyplýva to z nápisu na runovom kameni. Ide o jeden z mála záznamov, ktorý o nemilosrdných bojovníkoch existuje. Ďalšími sú krátke poznámky v severských ságach. Podľa nich malo ísť o vojenské bratstvo, v ktorom musel každý bojovník dodržiavať 11 základných pravidiel. „Za členov boli vyberaní iba muži nepochybného hrdinstva,“ dodáva americký historik Charles Haskins (1870–1937). Hlavne ale príslušníci rádu nikdy nesmú slovami ani činmi prejaviť strach…

Ľsťou k slobode

Tvár dánskeho kráľa Svena Vidlího fúzu (963-1014) sa kriví zlosťou. Padol totiž do pasce jomských Vikingov. Tí dostali meno podľa pevnosti Jomsburg, ktorá sa mala nachádzať pri ústí rieky Odry na brehoch Baltského mora. „Na sídlo vraj dohliadala kamenná veža s katapultmi, postavená na oblúku, ktorý sa klenul cez prístav a mohol byť uzavretý železnou bránou,“ píše britský novinár Magnus Magnusson (1929–2007). Jomsburg zrejme okolo roku 960 vybudoval dánsky kráľ Harald Modrozub (asi 911-986) a zveril ho do rúk náčelníka Palnatokeho, ktorý tu založil vojenskú gildu, spoločenstvo. Roku 986 získali tunajší obyvatelia samostatnosť. Ich vodcovi sa ľsťou podarilo zajať Svena Vidlího fúza (Svena I.), ktorý bratstvu za svoje prepustenie daroval slobodu.

Drsný útok

Po získaní samostatnosti funguje bratstvo ako žoldnierske vojsko. Kto si ho najme, za toho bojuje. Hoci sú jómski Vikingovia pohania, často sa v bitkách ocitajú aj na strane kresťanov. V roku 1009 podniknú pod vedením Thorkela Vysokého (†asi 1024) najväčšiu vojenskú výpravu. Smeruje do Anglicka a rozsievajú pri nej smrť a skazu. Ich pľundrovanie ale nemá dlhé trvanie. V roku 1043 dánsky kráľ Magnus I. (1024–1047) pevnosť Jomsburg dobyje, zrovná so zemou a jej obyvateľstvo zmasakruje.

Zlatý disk

Tím archeológov hlási veľký nález. Roku 2009 pri juhoanglickom Weymouthe v grófstve Dorset objavil niekoľko kostier. Analýza DNA odhalí, že patrili mladým škandinávskym mužom – zrejme jómskym Vikingom. Vedci si navyše povšimnú, že množstvo pozostatkov má vypilované zuby. Dávni bojovníci si ich zrejme takto upravovali, aby v nepriateľoch vzbudzovali ešte väčší strach.

V roku 2014 došlo k ďalšiemu dôležitému objavu. Na zlatom disku je Harald Modrozub titulovaný ako kráľ Jomsburgu. O päť rokov neskôr bola navyše nájdená kronika, vďaka ktorej sa podarilo určiť pravdepodobnú polohu pevnosti. Tá sa podľa všetkého nachádzala neďaleko mestečka Wolin v dnešnom severozápadnom Poľsku.

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

Autor: © HISTORY revue / Pavel Besta