Hlavné mesto rozkoše: Následník trónu mal v Paríži kreslo na trojku aj vaňu so šampanským

2024-05-19 13:00:00 |   |    | 

V mondénnom parížskom nevestinci je na začiatku Svetovej výstavy nabité. Striedajú sa tu ministri a veľvyslanci z celého sveta. Vo svojich diároch si tento vydarený večer pritom zaznamenali ako „návštevu predsedu senátu“.



 

Kto by sa nechcel prísť pobaviť do hlavného mesta rozkoše a luxusu. Paríž koncom 19. storočia ponúka rafinované potešenie, lákajúce smotánku. Králi aj princovia si sem jazdia povyraziť so slávnymi dámami polosveta, pôvabnými herečkami i kráskami z luxusných nevestincov. Tu je všetko dovolené. Vo vybraných reštauráciách či atraktívnych zábavných podnikoch tu možno vyčíňať do rána bez toho, aby sa nad tým nejaký mravokárca pozastavoval. Belle Époque, teda rozmarné roky vo Francúzsku zhruba od roku 1871 do začiatku prvej svetovej vojny, ponúkajú všetko, aby si človek mohol užívať život plnými dúškami. Pohodlie, luxus, výkriky techniky aj novinky v umení. Len treba na to mať…

 

Vo víre spodničiek

V kurze je Montmartre. Pôvodne štvrť obyčajných ľudí, ktorú si obľúbili umelci, sa postupne mení na centrum zábavy, lákajúce honoráciu. Všetci mieria k tamojšej mekke zábavy, do Moulin Rouge. Táto tančiareň na bulvári Clichy, otvorená v roku 1889, vyrástla na svetoznámy kabaret, ktorému dominuje kráľovná kankánu.

V parteri s kukátkom pri očiach sleduje nejeden panovník, ako preslávená tanečnica Louise Weberová (1866-1929), zvaná La Goulue, vyhadzuje nohy v divokom rytme a víri sukňami. Na jedno z jej predstavení, 26. októbra 1890, si rezervuje stôl aj princ z Walesu, budúci anglický kráľ Edward VII. (1841 – 1910). Tento veľký sukničkár a pôžitkár je medzi francúzskymi dámami polosveta dobre známy. Keď si ho La Goulue všimne vo svojom divokom raji, s nohou vo vzduchu a zdvihnutou sukňou, vykríkne: „Olé, Wales, šampanské platíš ty!

 

Špeciálna misia

V Paríži je ako doma. Princ z Walesu sem usilovne odchádza na diplomatické misie, ktoré sa odohrávajú najmä v zákulisí presláveného varieté Folies Bergère. Už má dosť neustálych pripomienok svojej matky, kráľovnej Viktórie (1819-1901), ktorá ho nabáda k plneniu povinností zodpovedajúcich jeho postaveniu. So svojou pôvabnou manželkou Alexandrou (1844–1925), pôvodom dánskou princeznou, sa nudí, a tak uniká medzi oveľa veselšie „kráľovné“, popredné francúzske kurtizány.

K jeho „dvoru“ patria tie najznámejšie, ako je Caroline Otero (1868–1965), prezývaná Krásna Otero alebo Siréna samovrahov, pretože pár jej odmietnutých milencov si prehnalo hlavu guľkou priamo pod jej oknami. „Dudú“, ako britského následníka trónu tieto dámy dôverne prezývajú, nepokazia žiadnu zábavu. Nezaujímajú ho večere v módnom podniku Pavillon Élysée ani v prestížnom Jockey Clube, ale rád si vyrazí k Maximovi. Tu začína nekonečná noc…

 

Bistro pre znalcov

To je ale roztomilé miesto,“ hovorí si očarujúca „herečka“ Irma de Montigny, keď v máji 1893 vstupuje do malého bistra na ulici Royale, ktoré nedávno otvoril čašník Maxime Gaillard (1861–1895). Čoskoro sa sem naučí chodiť spoločenská smotánka. Užívajú si tu dosýta a mnohí akosi zabúdajú platiť, takže sa majiteľ zadlží tak, že je nútený svoj podnik predať. V roku 1900 ho kupuje podnikateľ Eugène Cornuché (1867–1926) a prizve si módnych umelcov, aby reštauráciu, známu svojou sklenenou strechou, upravili pre Svetovú výstavu v secesnom štýle. Fresky, mahagón, zrkadlá, ornamenty z bronzu a medi, na ničom sa nešetrí. Na poschodí potom Cornuché zriaďuje diskrétne izbičky a prichystá aj špeciálny jedálny lístok. Ponúka na ňom napríklad také špeciality ako jahňací chrbát Krásnej Otero, aby sem nalákal slávne dámy polosveta a ich bohatých a mocných obdivovateľov. Dokážu sa tu pekne rozpáliť.

 

Pije sa z črievičky

Šampanské tečie prúdom. U Maxima v ten večer kraľuje Krásna Otero. „Rada si prihne a potom to dokáže pekne roztočiť,“ hovorí o nej tamojší vrchný čašník Hugo. Princ z Walesu nezostáva pozadu. Pije ako o závod z črievičky svojej krásky. Zatiaľ ostatné dámy závistlivo hľadia na šnúry perál, ktoré má kráľovná noci okolo krku, a dohadujú sa, ktorý z panovníkov jej ich asi dal. Jej posteľou prešli mnohí, od ruského cára po nemeckého cisára, a svoje výsadné postavenie si táto slávna diva starostlivo stráži.

Práve teraz by najradšej vyškriabala oči svojej konkurentke Liane de Pougy (1869–1950), ktorá sa hrá na naivku a robí hanblivé poklony pred maharadžom z indického mesta Džajpur. Konkurencia medzi týmito dámami je neľútostná. Krásna Otero sa musí zmieriť s tým, že jej jedného z jej korunovaných priaznivcov, belgického panovníka Leopolda II. (1835–1909), odláka ďalšia z trojlístka kráľovien polosveta, Émilienne d´Alençon (1870–1945). Kráľ Belgičanov vyráža do Paríža tiež často, údajne si tam lieči chorú nohu. Dopraje si ale „liečebné kúry“ so sotva plnoletými dievčatami z ľudu aj s renomovanými dámičkami.

 

Exotické divy noci

Kde inde zakončiť noc ako v Le Chabanais. Najexkluzívnejší parížsky nevestinec neďaleko Palais-Royal je rajom bohatých pôžitkárov. Madam Marthe Kellyová, majiteľka podniku a dáma od fachu, vsádza na rafinované rozkoše v exotickom prostredí. Peniazmi na vybudovanie tohto hniezdočka nešetrila, investovala takmer 2 000 000 frankov, vtedy značnú sumu. Akonáhle pán zaklope na diskrétne dvere, otvorí mu africká služobná, oblečená v orientálnom štýle, a uvedie ho do sály zdobenej skalkami a vodopádmi. Hosť potom pokračuje do Pompejskej sály, plnej zrkadiel a erotických kresieb.

 

Tu zaplatí 100 frankov (dnešných asi 500 eur) za žetóny, za ktoré sa môže objednať pitie, a hlavne krásku podľa vlastného výberu, a s ňou odkráčať do jednej z 30 izieb na poschodí. Madam ich zariadila v najrôznejších štýloch: indickom, orientálnom, benátskom s posteľou v tvare mušle, japonskom s množstvom divánov a vykurovadiel. Na svoje si prídu aj milovníci stredovekých interiérov alebo pirátskych lodí. Svoju hviezdnu hodinku podnik zažije večer 6. mája 1889, v deň zahájenia Svetovej výstavy, kedy sa tu dvere so vznešenými hosťami netrhnú. Avšak stáli návštevníci, ako princ z Walesu, si môžu dovoliť mať jednu komnatu lásky blokovanú nastálo.

 

Zlepšovák pre hrátky

Vitajte, Výsosť,“ usmieva sa roztomilo madam Marthe na svojho štamgasta. Personál okamžite vie, čo má robiť. Chladí sa šampanské Mumm Cordon Rouge, ale nielen pár fliaš. Princ z Walesu si ním necháva naplniť medenú vaňu v tvare labute, ktorou sa pýši jeho hniezdočko. Vnára sa do nej aj s dámami. Zapáčilo sa mu v indickej izbe, ale vybavil si ju podľa svojich predstáv a potrieb. V 49 rokoch už je značne pri tele, v páse má 120 centimetrov a ako náruživý fajčiar trpí dýchavičnosťou, a tak si pre svoje milostné hry zaobstaral napríklad špeciálny „trón lásky“.

 

V roku 1890 mu parížsky remeselník Louise Soubrier vyrobil kreslo, pripomínajúce tak trochu to gynekologické, s kovovými strmeňmi a drevenými podrúčkami doplnené lehátkom, s ktorým sa dá manipulovať. Podľa ľubovôle si v ňom môže princ dopriať najrôznejšie hrátky pohodlne aj v troch. A že má bujnú fantáziu, o tom dámy z Le Chabanais vedia svoje. Všetko má ale svoj koniec. V roku 1901 Edward nastupuje na britský trón a odvtedy patrí Paríž rozkoše minulosti. Panuje iba deväť rokov a jeho smrť dámy polosveta oplačú.

 

Suvenír z výletu

Londýn sa ponoril do smútku. Nezriadený život Edwarda VII. si vybral svoju daň. Pohreb britského kráľa 20. mája 1910 je okázalou prehliadkou európskej aristokracie. Prichádza naň aj portugalský kráľ Manuel II. (1889 – 1932). So zosnulým má jedno spoločné – tiež prepadol kúzlu dám z mesta nad Seinou… 27. novembra 1909 parížske noviny, prinášajúce správy zo spoločnosti, referovali o návšteve mladého portugalského vládcu. Ubytoval sa v Grand hoteli a chcel sa pobaviť.

Musíte vidieť neodolateľnú Gaby, ako spieva a tancuje,“ odporučili kráľovi jeho sprievodcovia. Šarmantná Marseillanka, ktorá si hovorí Gaby Deslys (1881-1920), spieva a tancuje v parížskych varieté. Manuelovi na prvý pohľad učarovala a stratil hlavu. Okamžite jej nechal poslať rozprávkový perlový náhrdelník. Gaby má rada luxus a zamilovaný monarcha na šperkoch nešetrí. Panovníkovi trhalo srdce, že sa musí vrátiť do Portugalska a vládnuť, a tak vymyslel plán. Pozval svoju parížsku metresu začiatkom roku 1910 do svojej vlasti.

Dvojica sa síce snažila byť diskrétna, ale svoj vzťah neutajila. Gaby spievala a tancovala v Lisabone na pomoc obetiam ničivého požiaru v Porte, ale ľudia sa na ňu chodili pozrieť nie ako na umelkyňu, ale na kráľovu milenku. Situácia sa stala neudržateľnou, a tak sa dáma zbalila a odišla. Manuela však neopustila natrvalo. Gaby práve vystupuje v Londýne, keď sa tam medzi pohrebnými hosťami objaví aj jej portugalský priaznivec. Stretnú sa a všetko je ako predtým. Na zvodné krásky z mámivého Paríža nemožno len tak zabudnúť.

 

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

 

 

 

Autor: © HISTORY revue / Helena Chvojková

Zdieľať článok na Facebooku


Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk

Streda, 19. jún. 2024. Meniny má Alfréd.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa