PALESTÍNA - Cesta do Egypta, kde sa Alexander Macedónsky chce nechať vyhlásiť za nového faraóna, je takmer voľná. Bráni mu v nej už iba jedno veľké mesto. Je ním Gaza, ktorá je akousi bránou do púšte. Metropola, vtedy ovládaná Peržanmi, sa nachádza vysoko na skale a má pevné hradby. Slávneho vojvodcu tak pri jej dobývaní rozhodne nečaká nič jednoduché…
Keď si obrancovia starobylého mesta Gaza zatienia oči, môžu v diaľke, kde sa víria oblaky piesku a prachu, uvidieť blížiacu sa macedónsku armádu. Jeden z najstarších prístavov sveta čaká ďalšie obliehanie. Nejde o prvú, a zďaleka ani o poslednú takú udalosť. „Gaza patrí historicky medzi najvýbušnejšie oblasti. Krv tu tečie už po tisícročia,“ upozorňuje súčasná publicistka Julie Marksová. Dejiny mesta sa začínajú písať zhruba pred 5000 rokmi a už v staroveku sa metropolou preženú armády mnohých národov. Gazu dobyjú Filištínci, Izraeliti, Asýrčania, Egypťania i Peržania. Najťažšia skúška ju ale čaká v roku 332 pred n. l., keď k jej hradbám prirazí Alexander Veľký (356–323 pred n. l.).
Krutá pomsta
Prístavom Týros, ktorý sa nachádza v dnešnom Libanone, prechádza slávnostný sprievod. Na jeho čele ide macedónsky vojvodca Alexander Veľký, ktorý mesto pred pár dňami dobyl. Jeho víťazstvo sa ale nezrodilo ľahko, za čo sa geniálny bojovník miestnym obyvateľom kruto pomstí. Okolo 30-tisíc Týrčanov predá do otroctva. Potom prinesie obeť bohu Heraklovi, ktorý má v meste svätyňu, a usporiada v uliciach vojenskú prehliadku. „Nasledovali gymnastické preteky v chrámovom okrsku a pochodňový beh,“ približuje ďalšie dianie antický vojak a spisovateľ Arrianos (asi 95–175 n. l.). V ceste do Egypta tak macedónskemu kráľovi po páde Týru stojí už len Gaza.
Neuspokojí sa s málom
Pred zamysleného Alexandra Veľkého predstupujú perzskí poslovia. „Náš pán, veľkokráľ Dareios, vám ponúka 10-tisíc talentov ako výkupné za svoju matku, manželku a deti, ďalej územie pred riekou Eufratom až k gréckemu moru,“ nechávajú sa počuť. Macedónskemu vladárovi sa totiž počas ťaženia po Blízkom východe už podarilo perzského kráľa Dareia III. (380-330 pred n. l.) poraziť v bitke pri Isse, kde dokonca zajal rivalovu rodinu. Keďsa Alexander zdržiava v pokorenom Týre, ponúkne mu jeho sok prímerie. Hoci ho jeho priatelia presviedčajú, aby návrh prijal, mladý vojvodca povie jasné nie. „Neprijímam časť zeme, pretože mi patrí celá,“ odvetí poslom sebavedome.
Nedobytné mesto?
Početná macedónska armáda sa blíži k strategicky významnému prístavu Gaza. Alexander by ho rád získal bez boja. Rovnako ako v prípade Týru aj tentoraz obyvateľov mesta nabáda, aby sa mu bez boja podrobili. To však tunajší perzský veliteľ menom Batis (†332 pred n. l.) odmietne. Naopak rýchlo naverbuje vojakov, nachystá si zásoby potravín a všetko potrebné na dlhodobú blokádu. Podľa antických prameňov je presvedčený, že mesto nemôže byť dobyté, a preto sa rozhodne Alexandrovi vzdorovať. Okrem toho zrejme dúfa, že sa Dareiovi podarí vytvoriť novú obrovskú armádu a poslať mu včas posily.
Neľahká úloha
„Dobytie mesta je neuskutočniteľné,“ hovoria stavitelia obliehacích strojov opatrne macedónskemu kráľovi. Jeho vojsko k hradbám Gazy dorazilo v októbri roku 332 pred n. l. Vzhľadom na to, že sa mesto nachádza na vysokej skale a navyše je obohnané mimoriadne masívnym múrom, nariadi Alexander zhotoviť dobývacie stroje. Jeho inžinieri sa však domnievajú, že ani s nimi Gazu nezískajú. „Ak to dokážeme, vyvolá správa o tom veľké ohromenie medzi nepriateľmi, zatiaľ čo nedobyť mesto by pre nás znamenalo hanbu a pre Dareia povzbudenie,“ odvetí im kráľ. Aby sa stroje ku Gaze dostali, nechá svojich mužov okolo celej metropoly vytvoriť vysoký násyp.
Zvieracia obeť
Všetko je pripravené na strhnutie hradieb Gazy. V tej chvíli sa Alexander odoberie vykonať zvieraciu obeť. Je totiž nesmierne poverčivý a už od začiatku ťaženia má pri sebe veštca Aristandra, s ktorým trávi veľa času. Pred útokom na Gazu si podľa jeho rád nasadí na hlavu veniec a začne rituálny obrad. Keď stojí pred oltárom, podľa legendy mu akýsi dravec upustí na hlavu malý kameň. Alexander sa samozrejme okamžite obráti na Aristandra, aby mu povedal, čo to znamená. „Kráľ, dobyješ síce mestá, na seba si však musíš dať v boji zvlášť dobrý pozor,“ odpovedá mu údajne veštec.
Škaredé zranenie
Macedóncom sa nedarí. Boje sú síce na dennom poriadku, ale oni sa stále nemôžu dostať ani k hradbám. Situácia dokonca dôjde tak ďaleko, že Batis podnikne z mesta silný protiútok. Jeho muži metajú na obliehacie stroje oheň a snažia sa nepriateľa vytlačiť z násypu. V kritickú chvíľu sa do boja zapojí aj macedónsky kráľ, ktorý sa do tej doby kvôli proroctvo držal bokom. Aj vďaka jeho zásahu Macedónci pozície uhája. Počas boja je však Alexander ranený. „Bol zasiahnutý cez štít a pancier do ramena strelou z katapultu,“ uvádza Arrianos. Hoci sa mladému kráľovi rana zle hojí, obliehanie strategicky dôležitého mesta nezastaví.
Používajú podkopy
Brána zaškrípe a potom sa začne otvárať. Po sérii neúspechov necháva macedónsky vojvodca rozšíriť násyp a pošle naň obrie obliehacie stroje , s ktorými dobyl Týros a ktoré mu teraz dorazili po mori na pomoc. Navyše nariadi vykopať na rôznych miestach podkopy, nad ktorými sa hradby Gazy začnú rúcať. Obrancovia mesta napriek tomu úspešne odvrátia ešte tri macedónske útoky. Až štvrtý pokus oslavuje úspech. Vojaci, ktorí sa ako prví dostanú na hradby, zvnútra otvoria mestskú bránu. Do Gazy tak môže vtrhnúť prakticky celá macedónska armáda, teda okolo 40-tisíc mužov.
Uvláčia ho na smrť
Vojaci privádzajú pred Alexandra Veľkého cenného zajatca. Je ním sám Batis. Macedónsky kráľ zvažuje, ako s ním naložiť. Vzhľadom na to, že obdivuje odvážnych bojovníkov, je vraj naklonený tomu dať perzskému veliteľovi milosť. Batis však pred ním odmietne pokľaknúť, a navyše povýšene neodpovedá na jeho otázky. „Alexandrova zlosť rýchlo prerástla v hnev,“ uvádza rímsky historik Quintus Curtius Rufus, žijúci v 1. storočí n. l. Macedónsky kráľ nakoniec vojakom rozkáže, aby s perzským veliteľom naložili rovnako, ako to podľa legendy urobil bájny Grék Achilles s padlým Hektorovým telom. Batis je preto priviazaný za voz a uvláčia na smrť pod hradbami mesta.
Do posledného muža
Poborená Gaza pripomína mesto duchov. Alexander tu totiž opäť ukáže svoju krutú tvár, keď boj vedie až do úplného konca, teda do okamihu, kým padne posledný obranca. „Ich ženy a deti dal predať do otroctva,“ dodáva Arrianos. Po bitke tak Gaza zíva prázdnotou. Aby úplne nezanikla, naženie sem macedónsky kráľ ľudí z okolia. Mesto novo osídlia beduíni a postupne ho premenia na sídlo, ktoré sa neskôr stane centrom helenistickej učenosti a filozofie. Alexander má po troch mesiacoch bojov konečne voľnú cestu do Egypta. Ríšu na Níle čoskoro dobýva a v Heliopole sa necháva vyhlásiť faraónom.
Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise HISTORY Revue.
