Dobrodruhovia na tróne: Exotický ostrov ovládol aj rodák z Vrbového

 

Odvaha, trocha drzosti a potrebná dávka šťastia mu nechýba. Z rodného Vrbového na západnom Slovensku sa Móric Beňovský (1746-1786), syn z uhorskej šľachtickej rodiny, pustil do sveta. Vzhľadom na to, že podporoval poľských povstalcov proti ruskej intervencii, skončil vo väzení na ďalekej Kamčatke. Podarilo sa mu však odtiaľ utiecť, ukradnúť loď a s ňou ako prvý Európan dokázal uskutočniť plavbu severným Pacifikom. Po mnohých peripetiách skončila v roku 1772 v bretónskom prístave Lorient. Móric sa pri nej nadchol pre objavovanie ďalekých, neprebádaných končín. Na to však potrebuje peniaze. Obchádza francúzske salóny aj ministrov, snaží sa nájsť sponzora pre svoje plány.

 

Lživé správy

„Neviem, ako veľmi si vymýšľa, ale jeho plán znie sľubne,“ pomyslí si Pierre Étienne de Boynes (1718–1783), francúzsky minister námorníctva. Aj jemu Beňovský predostrel svoj zámer usporiadať výpravu na ostrov Madagaskar a založiť tam francúzsku kolóniu. Získa si ministrovu dôveru a môže sa vydať na cestu. Na čele asi 200 dobrovoľníkov sa vyloďuje v novembri 1773 na severovýchode tohto ostrova v Indickom oceáne. „Nadväzujem spojenectvo s miestnymi náčelníkmi,“ píše do Francúzska.

Po čase oznamuje, že sa mu podarilo zjednotiť kmene a náčelníci ho vyhlásili za ampansacabé, teda najvyššieho kráľa. Dokonca má aj svoju vlajku a ostrovanov naučil písať latinkou. Z jeho hlásenia vyzerá všetko nádejne, správy francúzskych obchodníkov z ostrova hovoria však o niečom úplne inom. Väčšina Beňovského dobrovoľníkov zomrela na rôzne choroby či v bojoch s domorodcami. V septembri 1776 vysiela nový minister námorníctva a kolónií Antoine de Sartine (1729 – 1821) na ostrov vyšetrovaciu komisiu, ktorá odhalí, že nemocnice, obchodné stanice a cesty, ktorými sa Beňovský chválil, prakticky neexistujú.

 

Podrazí Francúzov

Nevracia sa s hanbou, ale so slávou. Beňovský sa usadzuje v Paríži, kam za ním prichádza manželka aj s deťmi. Túži usporiadať novú, ešte väčšiu výpravu na Madagaskar. Vo Francúzsku sa už však nikto nemá k tomu, aby jeho projekt financoval, a tak ho začne ponúkať inde. Skúša to vo Viedni, v Amerike aj Británii, všade zostane len pri prísľuboch. Nakoniec si získa pri návšteve Ameriky dvoch baltimorských obchodníkov. „Keď ma finančne podporíte, budem vám za to pravidelne odtiaľ dodávať otrokov,“ sľubuje im.

V októbri 1784 vypláva s loďou Intrepid k „svojmu“ ostrovu. O jeho zámeroch sa dozvedia Francúzi a vnímajú ich ako ohrozenie svojich tunajších obchodných záujmov. François de Souillac (1732 – 1803), francúzsky guvernér ostrova Maurícius, vysiela na Madagaskar malú vojenskú jednotku. 23. mája 1786 vojaci zaskočia Beňovského, ktorý po statočnom boji umiera v osade Mauritania, ktorú pokrstil po sebe. Nebol však jediným samozvaným ostrovným kráľom...

 

Sľubuje tlmočenie

Na Islande zaviala neznáma vlajka. Modrá s tromi sušenými treskami. „Zase nejaké novoty,“ hovoria si Islanďania. Aj k nim doliehajú v roku 1809 napoleonské vojny. Island patrí už pár storočí Dánsku, ktorého flotila je potenciálnym spojencom dobyvačného Korzičana, preto na ňu zaútočia Briti. Na jednej z dánskych lodí zvanej Admiral Juel slúži mladý dobrodruh Jorgen Jorgenson (1780–1841).

 

Na more odišiel tento syn kráľovského hodinára z Dánska ako 15-ročný, navštívil južnú Afriku aj Austráliu, bol pri zakladaní prvých osád v Tasmánii. S Admiralom Juelom momentálne napadá ako korzár anglické obchodné lode, až ho Briti chytia. Poradí si po svojom. „Poplávame na Island, uzavrite tam výhodný obchod,“ presviedča jedného britského obchodníka. Životné podmienky Islanďanov sú katastrofálne. Ostrov sa ešte nespamätal z jednej z najväčších sopečných katastrof, výbuchu sopky Laki v roku 1783, navyše dánsky obchodný monopol spôsobuje, že Islanďania trpia nedostatkom potravín. Jorgenson sa ponúka ako tlmočník, situácia sa ale trochu zvrtne.

 

Vládca psích dní

Využije moment prekvapenia. 26. júna 1809, len čo dorazí na lodi Clarence k islandským brehom a guvernér, dosadený Dánmi, im nepovolí vyložiť tovar, s niekoľkými členmi posádky ho zatkne. Jorgenson vyhlasuje nezávislosť Islandu, označuje sa „protektorom“ a chystá sa obnoviť Althing, tradičný miestny snem. Sľubuje rozsiahle reformy aj voľný obchod.

Sníva o tom, že tu založí novú republiku podľa amerického vzoru. Jeho sen však netrvá ani dva mesiace, potom pripláva britská vojnová loď Talbot. „Zatýkame vás za útek zo zajatia,“ vypočuje si verdikt. Jorgensona odvezú do anglického väzenia, ponúka Britom svoje služby ako špión a neskôr žije v Tasmánii. Pre Islanďanov však zostáva „kráľom psích dní“. Vládol im totiž v období vrcholného leta, nazývanom psie dni podľa postavenia Síria, najjasnejšej hviezdy v súhvezdí Veľkého psa.

 

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

 

 

 

Autor: © HISTORY revue / Helena Chvojková

Zdieľať článok na Facebooku