Streda12. február 2025, meniny má Perla, zajtra Arpád

Štyri skvostné sídla rímskych cisárov: Hadriánova vila prerástla Pompeje

Zobraziť galériu (15)
(Zdroj: Zoznam / ako)

Každý, kto v starovekom Ríme niečo znamená – počnúc cisárom, musí okrem luxusnej rezidencie v meste vlastniť prinajmenšom jednu vilu na vidieku. Prepych je samozrejmosťou. Megalomanské stavby si necháva budovať Tiberius, Nero alebo Hadrián. Práve jeho vila, stojaca nedalo Ríma v dnešnom Tivoli, ohromuje svojou rozľahlosťou. Veď Pražský hrad, jeden z najväčších hradných komplexov na svete, by sa do nej vošiel hneď 15-krát!

1. Terasovitý skvost

Štyri skvostné sídla rímskych
Zobraziť galériu (15)
 (Zdroj: Zoznam)

Za chrbtom cisára Tiberia (42 pred n. l. – 37 n. l.) sa stráca silueta Ríma. Početný sprievod, na čele ktorého ide sám panovník, mieri k najbližšiemu prístavu, aby odtiaľ odplával na Capri. „Chráň boh, aby ma tam niekto obťažoval,“ necháva sa počuť Tiberius. Ťahá mu vtedy už takmer na sedemdesiatku. Ľudia sú s jeho vládou nadmieru spokojní, lenže cisára už panovania zmáha a rád by sa naplno oddal odpočinku. Preto tiež v roku 27 n. l. opúšťa Večné mesto a mieri na veľmi zle dostupný ostrov neďaleko Neapola. „Cisár po zasvätení chrámov v Kampánii upozornil vyhláškou, aby nikto nerušil jeho pokoj… zanevrel na vidiecke mestá, osady a všetko na pevnine a uchýlil sa na ostrov Capri,“ píše rímsky historik Tacitus (asi 55–115). Ríši odtiaľ však vládne ďalej.

Štyri skvostné sídla rímskych
Zobraziť galériu (15)
 (Zdroj: Getty Images)

100 miestností

Uprostred čarovnej prírody, vysoko nad strmými skaliskami si necháva postupne postaviť 12 víl, ktoré sú nazvané podľa 12 rímskych bohov. Tou najväčšou je Jupiterova vila, zdvíhajúca sa až do výšky 330 metrov nad morom. Je to komplex nesmierne rozľahlý, spadajúci až kamsi medzi útesy a pozostávajúci hneď z niekoľkých obrovských terás. Podľa všetkého má vila viac ako 100 miestností, vrátane súkromných kúpeľov a observatória. Vybavená je dokonca aj prepracovaným systémom cisternových zásobníkov na dažďovú vodu, ktoré slúžia nielen ako jediný zdroj pitnej vody, ale aj ako rezerva zásobujúca okolité fontány či kúpele.

Štyri skvostné sídla rímskych
Zobraziť galériu (15)
 (Zdroj: Getty Images)

 

Došlo tu na orgie?

V dobrovoľnej izolácii strávi skrúšený a životom sklamaný Tiberius dlhých desať rokov. Spoločnosť mu tu robí len hŕstka priateľov, väčšinou ide o gréckych učencov a astrológov. V samotnom Ríme sa zatiaľ o cisárovi šušká všeličo. Vraj trpí duševnou poruchou, opíja sa vínom a vo svojej vile sa oddáva rôznym roztopašnostiam a sexuálnym výstrelkom. To však súčasní odborníci spochybňujú. „Ťažko by cisár oplýval zdravím, ako je o ňom známe, keby sa venoval orgiám,“ myslí si britský spisovateľ Michael Grant (1914–2004). Po Tiberiovej smrti v roku 37 n. l. začne Jupiterova vila postupne chátrať, v stredoveku je potom z veľkej časti rozobraná. Jej ruiny sú objavené až v 18. storočí za sicílskej nadvlády Bourbonovcov, a vidieť sa na Capri dajú dodnes.

 

2. Dom zo zlata

Štyri skvostné sídla rímskych
Zobraziť galériu (15)
 (Zdroj: Zoznam)

Nad mestom sa objavuje zlovestná červená žiara. „Horí, horí! Zachráň sa, kto môžeš!“ kričia ľudia a v panike utekajú preč. V noci na 19. júla roku 64 vypukne v Ríme obrovský požiar, ktorý počas deviatich dní spustoší dve tretiny mesta. Zo 14 mestských obvodov sú tri úplne zničené, v siedmich sú domy výrazne poškodené a iba štyri časti zostanú nedotknuté. Zatiaľ čo cisár Nero (37–68 n. l.) označí za vinníkov požiaru kresťanov, čím zaháji ich systematické prenasledovanie, súdobí historici zas z úmyselného zapálenia mesta niekedy obviňujú cisára. Domnievajú sa, že nechal Rím zámerne zničiť, aby ho potom mohol pretvoriť podľa svojich predstáv...

Štyri skvostné sídla rímskych
Zobraziť galériu (15)
 (Zdroj: Getty Images)

 

Umelé jazero ako more

Nero skutočne nezaháľa. Len krátko po požiari necháva vybudovať komplex obrovského rímskeho paláca nazvaného Domus Aurea (Zlatý dom), ktorý sa údajne rozprestiera na ploche presahujúcej 120 hektárov. Podľa historických prameňov je Nerova vila sídlom nevídaného luxusu, ale aj nevkusu a neresti. Okrem iného sa v nej nachádzajú súkromné ​​kúpele a otočná jedáleň s pohyblivým stropom, z ktorého je možné zhadzovať kvety a rozprašovať parfémy. „Celý objekt bol tak veľký, že zaberal tri portiká s dĺžkou jednej míle a umelé jazero, ktoré bolo takmer ako more, a okolo jazera sa nachádzali domy veľké ako mestá. Ďalej tu boli vily s poľami, vinohradmi a pastvinami či lesmi plnými divokých i krotkých zvierat všetkých druhov,“ popisuje megalomanskú stavbu rímsky historik Suetonius (asi 70–130/140). Vo vstupnej hale paláca necháva cisár umiestniť svoju vlastnú kolosálnu sochu.

Štyri skvostné sídla rímskych
Zobraziť galériu (15)
 (Zdroj: Getty Images)

 

Rýchly koniec slávy

Konečne bývam tak, ako je hodné človeka,“ dáva sa vraj Nero počuť po dokončení stavebných prác. Dlho si však prepychové bývanie neužije. Keď sa proti nemu v roku 68 vzbúria miestodržitelia niekoľkých provincií a pretoriánska garda mu vypovedá poslušnosť, ukončí svoj život samovraždou. Veľká časť pozemkov okolo jeho paláca sa potom vráti verejnosti. Mnohé je zbúrané a kameň je znovu použitý – okrem iného na stavbu Kolosea, ktorá stojí v miestach niekdajšieho cisárovho jazera. Ruiny paláca, ktoré sa nachádzajú na rímskom pahorku Esquilin, sú však dnes prístupné verejnosti.

 

3. Antické Las Vegas

Štyri skvostné sídla rímskych
Zobraziť galériu (15)
 (Zdroj: Zoznam)

Deväť z 20 rokov svojej vlády strávi cisár Hadrián (76–138) na cestách od Británie až po Egypt a Levante. „Bol prvým cisárom, ktorý precestoval celú svoju ríšu,“ pripomína súčasný britský historik Chris Scarre. Okrem toho je cisár veľmi vzdelaný. Hovorí po latinsky a po grécky, študuje filozofiu alebo rétoriku a zaujíma sa tiež o poéziu či architektúru. V Ríme necháva vybudovať Pantheon a mohutný chrám Venuše a Romy, pre svoje vlastné potešenie si potom postaví pozoruhodnú vilu v Tibure (dnešné Tivoli), vzdialenom asi 30 kilometrov od mesta. Teda vilu… Jedná sa o rozľahlý areál, ktorý poskytuje cisárovi svojím vybavením väčší komfort ako hociktoré mesto!

 

Samá napodobenina

Hadriánova vila sa síce drží osvedčenej tradície, ale je postavená v neobyčajných rozmeroch. Podľa odhadov je jej rozloha asi 120 hektárov, čím zhruba dvojnásobne prekračuje rozlohu aj pomerne veľkých rímskych miest, ako sú Pompeje alebo Ostia. Svojím spôsobom pripomína akúsi malú ríšu s chrámami, kúpeľmi, knižnicami a divadlom. „To je ono,“ mädlí si ruky cisár, keď si prezrie jednu z ďalších tunajších impozantných stavieb. Tak rád by sem preniesol všetky tie diela, ktoré zbadal počas svojich ciest. Dobre vie, že to nejde, a tak vytvára aspoň ich verné kópie. Napodobňuje Venušin chrám z maloázijského Knidu vrátane nádhernej Knidskej Afrodity z dielne sochára Praxitela (asi 395-330 pred n. l.), slávne aténske stĺporadie či Serapidovu kaplnku v Alexandrii.

Štyri skvostné sídla rímskych
Zobraziť galériu (15)

 

Večera na vode

Jedným z dominantných motívov je tu voda. „Poloha vily umožnila cisárovi, aby sa napojil na niektoré z veľkých vodovodov, ktoré zásobovali Rím,“ vysvetľuje Scarre. Voda priteká z juhovýchodu a po celom areáli ju rozvádza dokonalý systém potrubia a vodojemov. Každá skupina budov má svoje vlastné zariadenie na vodu, vrátane obrovského rybníka či hydraulických organov v kúpeľoch. Typickým príkladom technickej dokonalosti tunajších staviteľov je polkruhový hodovný priestor obklopený vodou, kde hostia spočívali na ležadlách v tvare písmena C pod klenutým baldachýnom. Vodný kanál pred nimi slúžil ako stôl pre plávajúce misy a hostia sa kochali pohľadom cez zrkadlové jazierko na voľne tečúcu vodu v kanáli.

Štyri skvostné sídla rímskych
Zobraziť galériu (15)

 

Inšpirácia aj po storočiach

Po cisárovej smrti začne vila chátrať. „Jeho inovácie na poli architektúry bohužiaľ nenašli žiadneho nasledovníka,“ podotýka súčasný americký historik Larry F. Ball. Počas stredoveku stojí dom ladom a slúži miestnym obyvateľom ako veľký kameňolom. Renesančná doba vilu síce znovuobjavuje, to však so sebou prináša skôr ďalšie jej rabovanie. Ako zdroj inšpirácie slúži v rokoch 1549–1569 talianskemu architektovi Pirrovi Ligoriovi (asi 1510–1583), ktorý buduje v Tivoli vilu pre kardinála Hyppolita II. d´Este (1509 – 1572). Do svahu nad domom zakomponuje architekt kaskádu jazierok a fontán, ktorá svojim duchom odkazuje na neďaleké Hadriánove záhrady. Ako inšpirácia poslúži cisárska vila aj slávnym parkom v Paríži, Kodani či Ľubľane.

 

4. Hniezdočko na dôchodok

Štyri skvostné sídla rímskych
Zobraziť galériu (15)
 (Zdroj: Zoznam)

Diokleciána (asi 244-312), Ilýra z dalmatínskej Spalaty (dnešný Split), vynesú na vrcholný post v Rímskej ríši jeho vojenské schopnosti, vďaka ktorým sa stane z obyčajného legionára veliteľom pretoriánskej gardy, ktorá ho po víťaznom návrate z Perzie vyhlási za cisára. Preslávi sa okrem iného ako horlivý stavebník monumentálnych a nákladných stavieb. Je teda celkom pochopiteľné, že palác v Splite, kde sa chystá stráviť „dôchodok“ po svojej abdikácii, tiež buduje so všetkou nádherou. Neskoroantický štýl sa v ňom snúbi s novšími architektonickými prvkami i orientálnymi motívmi. Celý komplex meria na dĺžku viac ako 200 metrov a pozostáva z niekoľkých víl, vojenských a správnych budov či chrámov.

Diokleciánov palác v Splite (Zdroj: Zoznam / ako)

 

Palác a pevnosť v jednom

Palác slúži jednak ako prepychové sídlo, jednak ako pevnosť. „Pôdorysné riešenie vychádza zo schémy vojenského tábora, s krížom hlavných ulíc, vysokými hradbami a radom vežíc, a to nielen nárožných,“ informuje súčasný český historik umenia Pavel Vlček. Najmohutnejšie hradby sa nachádzajú na severnej strane, kde sa týčia až do výšky 24 metrov, pričom na šírku majú aj dva metre. Z tejto strany sa dá do palácového komplexu vstúpiť Zlatou bránou. Z východu vedie Strieborná, zo západu potom Železná. Južná, Medená brána, vedúca do cisárskych komnát a ústiaca vtedy na opačnej strane priamo do mora, sa dodnes už bohužiaľ nezachovala. Dioklecián ale mal každopádne Jadran priamo za dverami!

Štyri skvostné sídla rímskych
Zobraziť galériu (15)
 (Zdroj: Zoznam / ako)

 

Mesto v meste

Zrejme najkrajším miestom paláca je peristyl - otvorené nádvorie v jeho samotnom srdci, kde bývalý cisár sedáva a prijíma návštevy. V pravej časti tohto priestoru potom necháva vybudovať osemboké mauzóleum, hrobku, kde neskôr spočinie on aj jeho manželka Prisca (†315). Neskôr bude prestavané na kostol sv. Domínia. Úplným unikátom sú aj rozľahlé pivnice, ktoré sa rozkladajú pod celým cisárskym traktom. „Ide o najväčší a najzachovalejší rímsky krytý priestor na svete,“ podotýka Vlček. Ani všetka veľkoleposť a nádhera prímorského sídla však neumožní Diokleciánovi uniknúť pred čiernymi myšlienkami. Penziónovaný cisár sa stáva čoraz paranoidnejším, všade vidí tiene mŕtvych a umučených a z úkladov a sprisahania podozrieva aj svojich najbližších. Po jeho smrti zostane palác v majetku ďalších rímskych cisárov. Dnes je stavba dominantou Splitu, v podstate mestom v meste. V jej múroch žije v súčasnosti asi 3000 ľudí.

Štyri skvostné sídla rímskych
Zobraziť galériu (15)
 (Zdroj: Zoznam / ako)

 

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

Štyri skvostné sídla rímskych
Zobraziť galériu (15)

Viac o téme: LuxusHistóriaArchitektúraArcheológiaAntikaDejinyOrgieInovácieStarovekSplitTivoliCapriNeroRímska ríšaHISTORY RevueHadriánDomus AureaCisárske vilyTiberiusDiokleciánAntická architektúraStaroveký Rím
Nahlásiť chybu

Súvisiace články


Odporúčame


Novinky

Varenie a recepty

Zaujímavosti a atrakcie

ZO ŽIVOTA

MAMA A DIEŤA

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu