NEMECKO - Nesmeli sme doma vyhodiť žiadne jedlo, zážitok neustáleho hladu bol príliš silný. Aj tak spomínajú dcéry bývalých väzňov nacistického koncentračného tábora Sachsenhausen na svojich otcov, ktorí boli zadržaní pri záťahu proti českým študentom. V noci na nedeľu uplynulo 85 rokov od okamihu, keď nacisti pozatýkali v Protektoráte Čechy a Morava stovky študentov a následne nariadili uzavrieť české vysoké školy. Podľa dcér dvoch zo študentov deportovaných do Sachsenhausena Vlastimila Kloca a Karla Krátkeho, pričítali ich otcovia to, že neľudské zaobchádzanie v koncentračnom tábore prežili, hlavne priateľstvu a súdržnosti medzi českými väzňami.
V noci zo 16. na 17. novembra 1939 zasiahli nacisti v protektoráte proti českým vysokoškolákom. V reakcii na jesenné demonštrácie vrátane manifestácie pri pohrebe Jána Opletala vtrhli členovia poriadkovej polície a jednotiek SS na vysokoškolské internáty v Prahe, Brne a Příbrami. V Ruzyni popravili deväť predstaviteľov študentských organizácií, vyše 1100 študentov deportovali do koncentračného tábora pri meste Oranienburg neďaleko Berlína. České vysoké školy boli uzavreté. Ešte počas druhej svetovej vojny bol 17. november vyhlásený Medzinárodným dňom študentstva.
Jedným zo študentov deportovaných do Sachsenhausenu bol aj Karel Krátky, otec Hany Richtermocovej z Horic. "Tí študenti nesmierne držali pohromade, nesmierne si pomáhali. Keď bolo treba, dokázali jeden pre druhého aj nasadiť život," povedala ČTK Richtermocová. Pobyt v koncentračnom tábore jej otca hlboko poznamenal, rozprávať jej o ňom ale v detstve príliš nechcel. "Ono to nie je veľmi rozprávanie pre malé dievčatká," uviedla.
Do jej života sa napriek tomu hrozný zážitok premietol. Pobyt v tábore, ktorý so sebou niesol nielen neľudské zaobchádzanie, otrockú prácu, ale aj neustály hlad, spôsobil, že Krátky nikdy nedovolil vyhodiť žiadne jedlo. Podľa Richtermocovej tiež vždy trval na tom, aby sa poriadne najedla. "Nikdy nevieš, kedy sa budeš môcť najesť nabudúce," hovorieval.
Podobnú skúsenosť popisujú aj dcéry ďalšieho českého študenta väzneného v Sachsenhausene Vlastimila Kloce, Eva Reinöhlová a Zuzana Klinkovská. Do Sachsenhausenu sa ich otec dostal v rámci takzvanej dodatočnej akcie gestapa, ktorá bola zameraná na brniansku inteligenciu. "Najskôr ich internovali na Špilberku, neskôr ich previezli do mládežníckej väznice vo Viedni a neskôr ich previezli sem," povedala ČTK Reinöhlová.
Kloc sa tak dostal do Sachsenhausenu až v januári 1940. Prví študenti zadržaní pri záťahu zo 16. na 17. novembra boli pritom prepustení už na Vianoce 1939, poslední sa dostali domov až na jar 1943. Keď sa Kloc dostal na slobodu, snažil sa podľa svojich dcér podporovať peniazmi, balíčkami i listami kamarátov, ktorí také šťastie nemali a zostávali v Sachsenhausene. Práve z listov, ktoré správa tábora odmietla doručiť a vrátila späť, sa sestry dozvedeli viac o otcovom osude. Ani on totiž, rovnako ako otec Hany Richtermocovej, nechcel o svojich zážitkoch príliš rozprávať.
"Buď nás chcel ako rodinu chrániť, alebo to v sebe jednoducho dusil," povedala Reinöhlová. Rovnako ako Krátky aj Kloc neskôr trval v dôsledku prežitého utrpenia spojeného s hladom na šetrenie s jedlom. "Vždy sme si doma vážili jedlá ani kúsoček chleba sa nesmel vyhodiť," povedala ČTK Klinkovská.
Potomkovia väznených Čechov sa minulý týždeň zúčastnili piety v Sachsenhausene, ktorú v spolupráci s českým veľvyslanectvom v Berlíne zorganizoval Spolok na zachovanie odkazu českého odboja. "My sa snažíme tú spomienkovú cestu vždy poskladať tak, aby to bolo aj medzigeneračné stretnutie. Najmladšia účastníčka má 14 rokov, najstarší 84," povedala ČTK pri Pamätníku Sachsenhausen predsedníčka spolku, historička Gabriela Havlojová.
Cestou, ktorú Havlojová pripravila, sa snaží nadviazať na pietne návštevy organizované Adolfom Burgerom, preživším koncentračného tábora, ktorý vošiel do známosti okrem iného nútenou účasťou na nemeckom projekte falšovania spojeneckých platidiel, o ktorom napísal knihu Diablova dielňa. Burgerovi pritom záležalo na tom, aby sa o dianí v tábore počas druhej svetovej vojny dozvedeli predovšetkým mladí ľudia. Aj preto spolok priviezol na pietnu akciu do tábora študentov z Poličky, Kladna či Prahy.
"Uzavretím vysokých škôl chceli nacisti zlikvidovať českú inteligenciu a my tu ukazujeme, že sa im to nepodarilo," povedala Havlojová pri pomníku, ktorý je venovaný 18 českým študentom, ktorí väznenie v Sachsenhausene neprežili.
