BRATISLAVA - Dedo Mráz mieri do Československa. Zastavil sa na púšti Karakum, kde robotníci budujú zavlažovacie kanály. Na strašnú žiaru však nie je pripravený a skolabuje. Lekár mu nariadi odpočinok. Nesúhlasí, nechce sklamať československé deti. Zje veľkú misu ruskej zmrzliny a znovu sa vydá na cestu!
Československo vo februári 1948 ovládli komunisti. V snahe získať absolútnu kontrolu nad životmi ľudí začnú skoro všetko meniť a súčasne likvidujú svojich nepriateľov. K ich hlavným ideovým protivníkom patrí cirkev. Preto sú rušené kláštory, z verejných knižníc mizne náboženská literatúra, nepohodlní duchovní plnia väzenské cely...
V súvislosti s náboženstvom musí totalitný režim tiež rozhodnúť, čo bude s Vianocami. Na zrušenie týchto sviatkov odvahu nenájde. V rámci „sovietizácie a ateizácie“ celej spoločnosti však usúdi, že bude najlepšie upraviť ich poňatie. Ako vysvetľuje súčasná historička Pavlína Kourová, komunisti sviatky chceli „zbaviť spojitosti s kresťanstvom a vytesniť ich duchovný aspekt“. Z toho pre nich plynie aj vcelku zapeklitá úloha – nájsť namiesto Ježiška nový symbol Vianoc!
Nápaditá tajomníčka
Inšpirujú sa v Sovietskom zväze. Ježiška jednoducho premenia na deda Mráza! Ale ako to urobiť, aby spoločnosť takú výraznú zmenu prijala? Oficiálna propaganda musí nájsť nejaké elegantné riešenie. To nakoniec príde „zdola“, od horlivej súdružky Anny Jiráskovej z Jičína. Tajomníčka miestnej organizácie Zväzu československo-sovietskeho priateľstva (SČSP) na jeseň 1950 dostane nápad, ako vytesniť deťom z mysle nielen Ježiška, ale aj Mikuláša!
Namiesto klasickej mikulášskej nádielky chce usporiadať karneval, ktorý vyvrcholí príchodom deda Mráza do jičínskeho kultúrneho domu. Aby sa naň deti tešili, budú môcť na diaľku sledovať jeho dramatickú cestu zo Sovietskeho zväzu a do poslednej chvíle nesmú vedieť, či sa mu podarí prekonať všetky nástrahy...
Nezdržujte, ponáhľam sa!
Na organizácii príchodu deda Mráza do Jičína spolupracuje deväť komisií miestnej pobočky SČSP. Anna Jirásková celý projekt starostlivo premyslela a spísala podrobný scenár, v ktorom na seba všetko nadväzuje. „Už od 21. novembra sa v školskom aj mestskom rozhlase niekoľkokrát denne vysielali správy, ktoré informovali deti o ceste deda Mráza z najsevernejšieho miesta Sovietskeho zväzu do Jičína,“ píše Kourová.
Školáci sa tak napríklad dozvedia, že lietadlo so sovietskym starčekom, muselo kúsok od Moskvy núdzovo pristáť! Deda Mráza to rozpáli dobiela. „Už 2. decembra mám byť na veľkom detskom karnevale v Jičíne a musí sa mi stať taká nepríjemnosť. Súdruhovia, prosím vás, nezdržujte ma, až pôjdem späť, ja sa tu u vás v Moskve zastavím!“ hovorí z rozhlasu dramatickým hlasom vybraný herec. Napäté deti sú z týchto slov vo vytržení. Dedo Mráz si kvôli nim ani neprezrel sovietske hlavné mesto!
Odmietnuť nemohol
Stihol to, alebo nie? Nič iné jičínske deti 2. decembra 1950 nezaujíma. Krátko po desiatej hodine dopoludnia sa konečne môžu začať radovať. „Veľké sovietske lietadlo značky RAMPOUCH (cencúľ, pozn. red.)… zamierilo cez obec Robousy priamo na jičínske letisko,“ zaznie z rozhlasu toľko očakávaná správa. Deda Mráza privítajú zástupcovia miestnej pobočky SČSP a odprevadia ho do jičínskeho kultúrneho domu, kde už naňho netrpezlivo čakajú húfy školákov.
Hercovi oblečenému v rozprávkovom kostýme sa sem veľmi nechcelo, ale dostal to príkazom. Zachová sa ako profesionál, svoju rolu zohrá na jednotku. Karneval s dedom Mrázom zožne obrovský úspech, ohlasy predbehnú všetky očakávania organizátorov. Spokojná tajomníčka Jirásková vypracuje o akcii podrobnú správu a pošle ju na ústredie SČSP.
Poradí múdra brožúra
Nápad Anny Jiráskovej nevyjde navnivoč, zaujme súdruhov aj na tých najvyšších miestach. Ústredný výbor KSČ rozhodne, že sa akcia „Dedo Mráz“ bude konať celorepublikovo! Oslavy s ňou spojené sa však rovnako ako v Sovietskom zväze odsunú na Silvestra a Nový rok. Hlavným organizátorom zostáva SČSP. Jeho členom pomáhajú úradníci z ministerstva školstva, Československý zväz mládeže, Pionier, národné výbory, vojenské posádky, rozhlas a tlač...
Na jednoduchšiu orientáciu a jednoduchšiu spoluprácu všetkých týchto zložiek má slúžiť špeciálna brožúra Dedo Mráz príde do Československa. Autori v nej zdôrazňujú predovšetkým to, že priebeh jeho putovania bude "vysielaný štátnym rozhlasom, že slávnosť bude organizovaná vo väčšine miest celej republiky, a že je preto potrebné držať sa pevného plánu cesty, aby sme zbytočne nemiatli deti", uvádza Kourová. Pokiaľ ide o itinerár trasy, v základe sa nič nezmení. Propagandisti ale do neho doplnia viac zastávok v Sovietskom zväze, čo im poslúži na lepšiu propagáciu tejto krajiny u nás.
Teplo mu nesvedčí
„Už minulého roka som navštívil vašu krásnu krajinu. Bol som... u chlapcov a dievčat v Jičíne. A tí mi prichystali také uvítanie, že sa mi vo vašej republike ihneď zapáčilo. Preto som sa rozhodol tento rok navštíviť v Československu všetky kraje,“ stojí v liste deda Mráza, ktorý v decembri 1951 zverejní časopis Svet Sovietov. Okrem celoštátneho rozhlasu priebežne informuje o jeho niekoľkotýždňovom putovaní aj tlač. V každej triede potom visí mapa Sovietskeho zväzu, na ktorej školáci môžu jeho cestu sledovať.
Z Čukotky dedo Mráz vyrazí na vrtuľových saniach. Čoskoro však presadne do lietadla a cez Komsomolsk príde do Burjatskej autonómnej republiky, čo učitelia v československých školách sprevádzajú prednáškou o sovietskej národnostnej politike. Do Novosibirsku rázny starček cestuje vlakom po transsibírskej magistrále. Nasleduje letecký presun do kazašskej Karagandy a krátky pobyt na púšti Karakum v Turkménsku, kde kvôli strašnej horúčave opakovane skolabuje. Zachránia ho robotníci, ktorí tu budujú zavlažovacie kanály. Poriadny kopec zmrzliny deda Mráza opäť postaví na nohy! 21. decembra, na deň Stalinových narodenín, navštívi jeho rodné Gruzínsko, potom zavíta do Stalingradu, v Moskve sa pokloní nabalzamovanému Leninovi, pokochá sa krásami Leningradu a cez Kyjev konečne zamieri na východné Slovensko.
Deti cítili alkohol
Celorepublikovú akciu „Dedo Mráz“ komunistické špičky celkovo vyhodnotia ako prínosnú. Nie vždy a všade ale prebiehala hladko. Niektoré zvedavé deti napríklad zaujímalo, prečo sovietsky starček nehovorí po rusky, ako zvládne byť na viacerých miestach naraz a prečo je z neho cítiť alkohol! Obvykle išlo o zlyhanie organizátorov. Nerešpektovali odporúčania Anny Jiráskovej a podcenili výber herca. Organizátori preto na ďalší rok prijmú sériu opatrení, ktoré majú podobným „trapasom“ zabrániť. Okrem iného akciu rozdelí na putovanie sovietskeho deda Mráza a nádielku československého deda Mráza.
Narástli mu fúzy...
Do boja o symbol Vianoc v decembri 1952 zasiahne aj čs. premiér a budúci prezident Antonín Zápotocký (1884 – 1957). Na Štedrý deň vystúpi v rozhlase s netradičným prejavom. „Nastali mnohé prevraty. Aj Ježiško vyrástol a zostaral, narástli mu fúzy a stáva sa z neho dedo Mráz. Nechodí už nahý a otrhaný. Je pekne oblečený v baranici a v kožuchu,“ snaží sa vysvetliť zmenu…
Na prvý pohľad to vyzerá, že intenzívna propaganda priniesla svoje ovocie. Verejný priestor skutočne ovládne dedo Mráz. Ježiška ale komunisti nezlikvidujú. V súkromí ďalej hrá prím on, len o tom nikto veľmi nehovorí. Za pár rokov komunisti uznajú, že sovietsky deduško u nás nezdomácnel a k symbolu Vianoc zaujmú benevolentnejší postoj. Ako dodáva súčasný historik Petr Koura, „ľudia doma ďalej oslavovali Mikuláša a Ježiška a na prelome 50. a 60. rokov sa už objavujú skôr kritiky a paródie na deda Mráza než snaha o jeho väčšiu popularizáciu“.
