BELGICKO - Po rovnej piesočnatej pláži severovýchodne od Haagu sa pod napnutými plachtami rúti na kolesách neobvyklé vozidlo. Knieža Móric Oranžský práve organizuje zábavnú vychádzku pre svojich najvýznamnejších hostí.
Keď sa v roku 1548 v Bruggách (dnes v Belgicku) po romániku s Anthonisom Stevinom narodí bohatej meštianskej dcérke Catelyne van der Poortovej nemanželský syn, nikto to okrem jej bezprostredného okolia a bežných ohováraní či klebetov nezaznamená. Ani najbližšie roky neprinesú nič, čo by stálo za zápis do histórie, a tak o detstve Simona Stevina (†1620) príliš veľa informácií neexistuje. Sotva ale povyrastie, dejiny ho už vynechať nemôžu...
Na skok doma
Simon nastúpi ako úradník v Bruggách, ťahá ho to ale do sveta. Už len preto, že ako kalvinista nemá v prevažne katolíckom meste na ružiach ustlané. Má 23 rokov, keď istotu zamestnania opúšťa a vydáva sa do neznáma na skúsy. Počas svojich ciest spozná Prusko, Dánsko, Nórsko, Poľsko, Švédsko aj Holandsko. V roku 1576 zavládne v Bruggách konečne náboženská tolerancia. „Teraz je čas vrátiť sa domov,“ rozhodne sa Simon a rýchlo získa miesto mestského úradníka na radnici. V Bruggách ale ani po tomto svojom návrate nevydrží dlho. Vo februári 1583 sa zapisuje na univerzitu v holandskom Leidene pod menom Simon Stevinus De Brugensis.
Ako zaplaviť krajinu
V Leidene okrem vzdelania získava aj cenné kontakty a zakrátko sa stáva vychovávateľom a radcom kniežaťa Mórice Oranžskéha (1567-1625), budúceho miestodržiteľa holandských provincií. Ten si natoľko váži technické schopnosti svojho staršieho priateľa, že ho menuje vrchným dozorcom holandských pozemných a vodných stavieb a zverí mu výstavbu siete kanálov. Stevin navrhuje mlyny či bagre, ale súčasne je cenný aj pre armádu. Prepracováva klasické talianske vzory vojenských opevnení pre podmienky holandskej krajiny, vymýšľa najpraktickejšiu organizáciu vojenského obliehania a zavádza taktiku otvárania stavidiel na zaplavenie krajiny, poskytuje detailné rady, ako udržiavať potrebnú hladinu vody v priekopách…
Kto je dobrý poddaný?
Stevin vydáva odborné učebnice, predovšetkým v odbore matematiky a fyziky, a na Móricov popud dokonca zakladá na univerzite v Leidene inžiniersku školu. Venuje sa však aj ďalším odborom. Vo svojom diele Teória speváckeho umenia prichádza s rozdelením oktávy na 12 intervalov. Všetky vtedajšie banky Európy používajú jeho odborný spis o úrokových sadzbách. Venuje sa aj spoločenským vedám. "Občan by mal ako dobrý poddaný dodržiavať pravidlá stanovené úradmi," píše napríklad vo svojom spise Občiansky život. Dochovaná účtovná kniha hovorí o tom, že knieža oceňuje Stevinove služby na svoju dobu veľmi štedrým ročným platom 600 holandských zlatých.
Na pobavenie smotánky
Pre svojho chlebodarcu Morice Oranžského v roku 1603 Simon Stevin postaví unikátnu technickú hračku – pozemnú jachtu poháňanú vetrom. Štvorkolesové plavidlo, pomenované Zeilwagen, je vybavené dvoma plachtami, dosahuje nečakanú rýchlosť a 100-kilometrovú vzdialenosť po pláži medzi Scheveningenom pri Haagu a mestečkom Petten prejde za menej ako dve hodiny. Moríc Oranžský jachtu používa na pobavenie svojich priateľov, takže víta, že ľahko uvezie až 28 ľudí. Osobne poveruje významného dobového rytca Willema van Swanenburgha (1580 – 1612) vytvorením starostlivo vykonaných rytín, ktoré zdokumentujú prevádzku unikátneho vozidla.
Guľa letí z veže
Simon Stevin je teraz uznávaným matematikom a fyzikom. Už v roku 1586 vydal svoje zásadné dielo Princípy rovnováhy, v ktorom riešil okrem iného pohyb telies po naklonenej rovine a ako prvý začal používať vektory. V matematike mu patrí primát aj v použití desatinnej čiarky a jeho kniha Umenie desatín o tomto matematickom pojme neskôr inšpiruje amerického štátnika Thomasa Jeffersona (1743–1826) pri zavádzaní novej meny. Práve pod vplyvom Stevinovej práce je dolár rozdelený na centy podľa desiatkovej sústavy.
Okrem toho renesančný génius študuje hydrostatiku, pričom predstavuje takzvaný hydrostatický paradox, popisujúci, že tlak v kvapaline je nezávislý od tvaru nádoby, ale závisí iba od hĺbky. Svoje poznatky o vztlaku využíva pri stavbe lodí. Zdokonaľuje tiež námornú navigáciu. Na Stevinove experimenty s pádom rôzne ťažkých olovených gulí z desaťmetrovej výšky z kostolnej veže potom o tri roky neskôr nadviaže ďalšia z osobností svetovej vedy, Talian Galileo Galilei (1564–1642). Simon Stevin začína mať povesť génia. „Je to dôstojný pokračovateľ Archimeda a Leonarda da Vinciho,“ vyhlasujú o ňom znalci.
Miesto smrti neznáme
Na staré kolená Simon Stevin nájde aj osobné šťastie. Má 66 rokov, keď vstupuje do manželstva s podstatne mladšou Catharinou Crayovou. V tej chvíli mu zostáva iba šesť rokov života, ale stihne ešte splodiť štyri deti. Rodina žije v Haagu v dome, ktorý Stevin kúpil v ulici Raamstraat v roku 1612 za 3800 zlatých. Veľký vedec je finančne zabezpečený, ale jeho sláva ešte nie je dostatočná. História si dokonca ani nie je istá, či zomrel v Haagu alebo v Leidene. Až v ďalších storočiach si svet začne odkazu Simona Stevina vážiť tak, ako si zaslúži.