KUBA - Hotelový výťah sa zastaví na 23. poschodí a dvere sa otvoria. Marita dobehne až na koniec chodby a nenápadne vkĺzne do Castrovej izby. Sadne si na posteľ a z kabelky vytiahne kapsule s jedom. „Sakra,“ uľaví si. Keď zistí, že sú zničené, rýchlo ich spláchne do bidetu.
Akonáhle sa vo dverách objaví Fidel Castro (1926–2016), padnú si do náručia. „Kde je moje dieťa?“ nalieha naňho Marita Lorenzová (1939 – 2019). „Teraz nie,“ odbije ju Fidel a ľahne si na posteľ. „Poslali ťa, aby si ma zabila?“ spýta sa jej s ľadovým pokojom. Potom siahne pod vankúš a podá jej pištoľ, jedinú, ktorú mal po celý čas revolúcie, až doteraz. „Tak teraz môžeš,“ nabáda ju. Marita naňho namieri a stlačí spúšť. Nič. Castro sa ani nepohne. Nepokúsi sa uhnúť, ani sa nijako chrániť. „Je to hrdzavé,“ povie Marita, „potrebuje naolejovať.“ Fidel sa len uškrnie. „Nikto ma nemôže zabiť Marita, nikto.“ Potom sa otočí na druhú stranu a zaspí.
Skončí v koncentráku
Marita nemá práve šťastné detstvo. Narodila sa v nemeckých Brémach 18. augusta 1939, len pár dní pred vypuknutím druhej svetovej vojny. Má necelých päť rokov, keď je jej matka Alice, pôvodom americká herečka z Broadwaya, obvinená z napomáhania k úteku totálne nasadeným. Obe skončia v koncentračnom tábore Bergen-Belsen v Dolnom Sasku, odkiaľ ich oslobodia až Spojenci. Tým však Maritino utrpenie nekončí. Len v siedmich rokoch ju totiž brutálne znásilní jeden americký vojak. Z ľudí potom má zrejme strach a najlepšie sa cíti na mori. U otca, ktorý pracuje ako kapitán zaoceánskych lodí. Hneď po ukončení základnej školy si vydupe, aby sa mohla plaviť spolu s ním. Vďaka tomu sa v roku 1959 dostane až na Kubu. V havanskom prístave zakotví vo februári, iba mesiac po zvrhnutí generála Fulgencia Batistu (1901–1973).
To ja som Kuba!
Revolucionár Fidel Castro, ktorý prevrat viedol, je v tom čase na palube jachty Granma, ktorá ho o niekoľko rokov skôr odviezla na Kubu. „Len poďte, rád vám svoju loď ukážem,“ pozve ho na návštevu kapitán Heinrich Lorenz (1898–1966). Oveľa viac ako luxusný parník však fúzatého politika zaujme pôvabná kapitánova dcéra. Požiada, či by ho ešte pred večerou mohla Marita po lodi vykonať, a keď mu v podpalubí kvôli divokým nárazom vĺn skĺzne do náručia, bez váhania ju začne bozkávať. Vie, ako ju očariť. „To všetko je moje. To ja som Kuba!“ rozhadzuje sebavedome rukami a ukazuje smerom k Havane, keď sa spoločne prechádzajú po hornej palube. Pokoj si nedá ani pri večeri. Lichotí Márite, aká je krásna a šikovná, a dokonca navrhne, aby zostala na Kube a pracovala pre neho ako sekretárka. O tom však jej otec nechce ani počuť. „Je ešte príliš mladá,“ utne Castrovej lichôtky, „musí sa vrátiť a dokončiť školu.“ Dcéra mu poslušne prikyvuje, ale potichu sa Fidelovi zmieni, kde bude bývať počas pobytu v New Yorku...
Navždy spolu
Len pár dní nato pre ňu Castro pošle troch úradníkov kubánskej ambasády, aby ju previezli na Kubu. „Prídem, ale len na týždeň,“ sľúbi mu Marita. Nakoniec strávi s Fidelom takmer sedem mesiacov. Do idylky má však ich vzťah ďaleko. Hoci ju Castro zasypáva darčekmi, dievča sa cíti osamelo. Nevie veľmi španielsky a jej zaneprázdnený milenec na ňu nemá čas. Keď sa raz nad ránom vráti s tropickými orchideami v ruke, rozplače sa a začne sa mu vyhrážať, že ho opustí. „Neodchádzaj, moja láska,“ prosí ju Fidel, „môžeme sa predsa vziať.“ Potom si pred ňu kľakne na posteľ, rukou do vzduchu nakreslí kríž a povie: „Marita Lorenzová, chceš si vziať Fidela Castra?“ Obmäkčí ju. Týždeň nato jej kúpi diamantový zásnubný prsteň s vyrytým nápisom: „3/59, de Fidel para Marita, sempre.“ Okrem toho jej sľúbi, že odteraz už ju bude brať všade so sebou.
Nemôže ísť ani na nákupy
Veľa sa toho však nezmení. Marita síce začne pracovať ako jeho sekretárka a tlmočníčka, sprevádza ho dokonca na jeho 15-dňovej ceste po USA, väčšinu času však trávi v hotelovej izbe. Sama nemôže ísť ani na nákupy. V tom čase už je tehotná a má podráždené nervy. Začne žiarliť, keď si uvedomí, že výsledkom Fidelovej charizmy sú neustále útoky dotieravých novinárok a iných atraktívnych žien. „Bol doslova zasypaný listami, lístkami a odkazmi od žien, ktoré sa s ním chceli stretnúť,“ spomína súčasný britský spisovateľ Nigel Cawthorne. Jeden odkaz je dokonca od slávnej americkej herečky Avy Gardnerovej (1922–1990), čo Maritu rozzúri dobiela…
Podivný potrat
Z kúpeľne sa ozýva tiché stonanie. Marita sedí na studenej zemi a je celá zosinalá. V siedmom mesiaci tehotenstva ju ktosi podal halucinogénne lieky. Upadla do tranzu a potom už nič nevníma. Má vysokú horúčku, trasie sa a krváca z maternice. „Robte niečo,“ rozčuľuje sa Castro, ale lekári si s ňou nevedia rady. Úbohému dievčaťu nakoniec pomôže Frank Sturgis (1924–1993), agent CIA, ktorý pre Castra cvičil vojakov a obstarával zbrane. Dostane ju do USA do nemocnice. Keď sa Marita konečne prebudí, povedia jej, že sa dieťa narodilo predčasne a že zomrelo. „Castro ho zabil! Zabil ho!“ opakuje Marita ako šialená stále dookola.
Choď a zabi ho!
CIA na ňu navyše neustále tlačí. Snaží sa ju presvedčiť, že jej život je v nebezpečenstve a prinútiť ju, aby im pomohla Castra, ktorý sa stal pre USA teraz nepohodlným, odstrániť. „Len sa pozri, čo ti urobil,“ kričí na ňu Sturgis a máva jej pred tvárou fotkou mŕtveho dieťaťa. Marita nakoniec kývna a vydá sa do Havany, vybavená kapsulami s jedom. V hoteli ich však nakoniec hodí do záchodu a milencovi povie pravdu. Na kolenách ho prosí o správy o svojom dieťati. „Je to chlapec,“ prezradí nakoniec Castro. A uistí ju, že ho bude môcť vidieť len v prípade, že s ním zostane na Kube. Marita ale dobre vie, že toto je nemožné. Keby zostala, CIA by ju našla aj tam. Nechá v Castrovej izbe 6000 dolárov, ktoré dostala od americkej tajnej služby a vráti sa na Floridu. O svojom dieťati pravdu nikdy nezistí.
Od múru k múru
Jej pletky s diktátormi tým ale nekončia. Počas spolupráce sa CIA sa stane milenkou generála Marcosa Peréza Jiméneza (1914-2001), spiatočníckeho diktátora Venezuely, ktorý je úhlavným nepriateľom Fidela Castra. „Z pohodlného exilu na Miami dokonca zatelefonoval Castrovi a posmieval sa mu kvôli Marite,“ píše Cawthorne. Čoskoro nato porodí Marita generálovi dcéru Moniku (*1962) a Jiménez sa vydá späť do Venezuely, kde je súdne stíhaný. Meno pôvabnej brunetky potom figuruje aj vo vyšetrovaní atentátu na Johna Fitzgeralda Kennedyho (1917–1963). Prezradí totiž tlači, že išla do Dallasu s agentmi CIA, medzi ktorými bol aj Sturgis a Lee Harvey Oswald (1939–1963). Jej slová vyvolajú senzáciu. Dokazujú totiž, že za atentátom mohla stáť samotná CIA. Senátna vyšetrovacia komisia však jej svedectvo označí za nespoľahlivé.
