NEMECKO - Nemecké historické múzeum v Berlíne získalo zo súkromného vlastníctva takzvaný prvý plzenský reverz, čo bol sľub vernosti cisárskych vojenských veliteľov Albrechtovi z Valdštejna. Dokument, ktorého ďalšie exempláre už zrejme neexistujú, v konečnom dôsledku viedol k zavraždeniu Valdštejna, ktorý upadol do nemilosti cisára Ferdinanda II. Múzeum si spolu s dokumentom zakúpilo aj druhý plzenský reverz s protokolom.
Šéf Nemeckého historického múzea Raphael Gross vyhlásil, že zakúpené dokumenty sú výnimočné a pre Nemecko majú charakter národného významu, teraz ich čaká reštaurovanie. "Chceme ich návštevníkom predstaviť v čo najlepšom stave. V našej budúcej stálej expozícii o nemeckých dejinách, ktorú v súčasnej dobe pripravujeme, môžu mať ústredný význam počas tridsaťročnej vojny," povedal.
Prvý plzenský reverz je datovaný 12. januára 1634, kedy poprední dôstojníci podpisom sľúbili vernosť a oddanosť vrchnému veliteľovi habsburskej cisárskej armády Albrechtovi z Valdštejna. Dokument aj okolnosti jeho podpisu vyvolali značné pobúrenie. Prísahu si totiž Valdštejn na dôstojníkoch vynútil bez ohľadu na ich sľub vernosti cisárovi, podpisovanie po predchádzajúcej pitke potom s kordom v ruke riadil jeho blízky spolupracovník Kristián von Ilow.
Generál Ottavio Piccolomini, ktorý reverz podpísal, potom poslal do Viedne udanie, v ktorom sa podrobne zmienil o údajných Valdštejnových ambíciách a mocenských plánoch na úkor cisára. Viedeň to považovala za zradu, preto Ferdinand II. následne patentom zbavil Valdštejna vrchného velenia a nariadil jeho zadržanie spolu s von Ilowom. Tajný dodatok uvádzal, že pokiaľ ich nepôjde zadržať, je možné ich zabiť.
Následne vznikol ešte druhý plzenský reverz s dátumom 20. februára 1634, ktorý dôstojníci taktiež podpísali a v ktorom navyše Valdštejn sľubuje vernosť cisárovi. Protokol k tomuto reverzu pochádza z 19. februára 1634. Nový reverz Valdštejnovi už nepomohol a 25. februára 1634 ho dôstojníci verní cisárovi zabili v Chebe.
Prvý plzenský reverz vznikol v piatich exemplároch. Ferdinand II. po nich nechal pátrať, štyri z nich boli podľa všetkého zničené. Piaty odviezol Ján Oldřich zo Schaffgotsche do Sliezska, kde sa neskôr dostal do rodovej knižnice v Sliezskych Tepliciach (Warmbrunne), ktoré sú dnes súčasťou poľskej Jelenia Hory. V roku 1945 utiekla rodina pred postupom Červenej armády na Západ a so sebou si odviezla dôležité dokumenty vrátane oboch reverzov. Listiny teraz patria Nemeckému historickému múzeu.
Valdštejn, ktorého Česi spájajú skôr s vlastnými dejinami, má ako výrazná osobnosť tridsaťročnej vojny (1618 až 1648) veľký význam aj pre Nemcov. Dokladá to okrem iného séria hraných dokumentov o najvýznamnejších postavách nemeckej histórie, ktorú v roku 2008 predstavila verejnoprávna televízia ZDF. Nemecká stanica jeden diel venovala práve Valdštejnovi, ktorý podľa nej potvrdil federálne usporiadanie nemeckej ríše, ktoré sa prenieslo až do dnešného spolkového štátu.