USA - Ulicami New Yorku sa ženie ľadový severák. Nie je vidieť ani na krok, tony snehu drvia, čo sa dá. V marci 1888 zasiahne celý severovýchod USA nevídaná mrazivá smršť. Búrka príde bez varovania a na niektorých miestach teplota počas 24 hodín klesne až na mínus 40 stupňov Celzia. Smrtiaci blizard zaskočí mnoho ľudí – kočiši s drožkami uviaznu v závejoch snehu, dospelí v práci, deti v školách. O život príde viac ako 400 ľudí, asi 200 v samotnom New Yorku. Najhoršie dopadnú tí, ktorí sa v bielom pekle vydajú na cestu domov...
Jar len dočasne
Ešte 10. marca, deň pred príchodom búrky, panuje nádherné jarné počasie. Na uliciach, kde sa to hemží ľuďmi, postávajú ľahko odetí predavači novín či dievčatá v sukniach. „Pozrite na ňu! To sú ale nohy,“ povie sprisahanecky mladý černošský natierač Thomas Allen svojim kamarátom. Všetci pracujú na prízemí veľkého, novo vybudovaného obchodného domu Paradise. „Prestaň, doma ťa predsa čaká žena s deťmi,“ podpichne ho s hlasným smiechom jeden z jeho kolegov. V ten deň je ešte okolo 12 stupňov Celzia nad nulou. Až na večer začne pršať a pomerne silne fúkať. Len tak tak stihne Thomas posledný príevoz cez rieku East River z Manhattanu do Brooklynu.
Bez varovania
Po polnoci 11. marca totiž do oblasti vtrhne mrazivá smršť, ktorá vodnú plochu premení na klzisko. Člny už nie sú schopné prevádzky, a tak ľudia musia po moste alebo cez rieku pešo. Teplota sa prepadá až o 20 stupňov Celzia. Dážď sa zmení na sneh a vietor má silu hurikánu. „Sme úplne odrezaní od sveta, záveje dosahujú niekoľko metrov,“ hlási veliteľ jedného newyorského okrsku Ben Swett svojim nadriadeným. Do večera toho istého dňa sú v New Yorku zaznamenané poryvy vetra s rýchlosťou 140 kilometrov za hodinu. Prepuká panika, do ulíc mieri armáda.
Smrtiace tony snehu
Ráno druhého dňa je desivé, napriek tomu sa mnoho obyvateľov mesta vydáva do práce. Cez snehové záveje, ktoré mnohokrát zasahujú až k druhým podlažiam budov, to ide veľmi ťažko. Ľudia sa brodia cez sneh k newyorským dráham, kde s hrôzou zisťujú, že väčšina z vlakov je zablokovaná, a nemôže sa ani pohnúť. Teploty navyše ďalej klesajú hlboko pod bod mrazu. „Do čerta,“ uľaví si Thomas Allen, ktorý sa tiež vydal do centra mesta. Sľúbil svojej žene, že zoženie nejaké jedlo, možno noviny. Nemá ani tušenie, čo sa to deje. Nikdy predtým takú katastrofu nezažil. Všade je bielo, obchody sú pod snehom, furmanské vozidlá a drožky nie je nikde vidieť. Zasypaná je dokonca aj Metropolitná nemocnica. Obrovská hora snehu, ktorá ju obklopuje, dosahuje skoro 15 metrov. Roztopí sa až v júni toho istého roku…
Stratení vo fujavici
Mrazivá hrôza však nezasiahne len samotný New York. Pod snehom sa ocitnú aj štáty New Jersey, Rhode Island, Massachusetts či Connecticut. Ani tam nie je na takú silnú búrku nikto pripravený. „Počuli sme hrozný rev a zrazu prišla obrovská fujavice. Fúkal vietor podobný hurikánu, vzduch bol plný snehu a strašne rýchlo sa ochladilo. Behom pár minút bola tma ako v pivnici a človek si nevidel ani na ruku pred tvárou,“ zaspomína si neskôr istý Austin Rollag, farmár z Južnej Dakoty, ktorú kalamita zasiahla tiež. Najviac obetí nevyspytateľného počasia je vtedy medzi deťmi, ktoré sa vracajú domov zo školy vo vidieckych oblastiach amerických štátov, ale aj medzi dospelými pracujúcimi na veľkých farmách. Väčšinu z nich zastihne blizard ďaleko od domova a v oslepujúcej snehovej búrke nemajú šancu nájsť cestu späť.
Pohroma pre školy
Zvonku sa ozýva skučanie vetra, spoza okien je vidieť bielu, nič viac. Niektorí učitelia sa preto rozhodnú zostať so svojimi deťmi v triedach škôl, pokojne aj cez noc. Túlia sa k sebe a pália nahromadené drevo, aby sa zahriali. Iní však svojich zverencov pošlú radšej domov, čo vo väčšine prípadov skončí katastrofálne. Len pár metrov od školy v Chesteri v Minnesote napríklad umrzne šesť detí Bakerových. Nájdu ich v snehu s pažami navzájom prepletenými. Učiteľka Loie Royceová (1869-1945) z Plainview v Nebraske sa zase pokúsi odviesť tri deti do bezpečia svojho domova, ktorý stojí len asi 75 metrov od školy. V hustej fujavici sa však stratia, deti umrznú a nebohej Loie musia nakoniec amputovať chodidlá.
Uväznený spisovateľ
Krutá búrka bičuje americký severovýchod dlhých 36 hodín. Železnica funguje len ťažko, väčšina miest je doslova odrezaná od sveta. Početné množstvo ľudí je nútených utáboriť sa v hotelových halách, kde vyčkávajú, až tá najhoršia fujavice prejde. V jednom z newyorských komplexov uviazne dokonca aj americký novinár a spisovateľ Mark Twain (1835–1910). Mrazivý strach si vyžiada viac ako 400 mŕtvych, medzi nimi skončí aj lakovník Thomas Allen so svojou ženou Dorothy a tromi malými deťmi. Umrznú v noci, v objatí, zabalení do kožušín. Neskôr záchrancovia nazvú skupinu ich nehybných tiel „Čierne súsošie“.
Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise HISTORY Revue.
