Sobota24. máj 2025, meniny má Ela, Vanesa, zajtra Urban

Trajánova tržnica bola prvým obchodným centrom sveta, nové nálezy však archeológov zneistili

Hlavnou pýchou tržnice je sála, siahajúca cez dve poschodia a majúca betónovú klenbu. Rozmerný priestor zrejme slúžil ako hlavná administratívna kancelária. Zobraziť galériu (5)
Hlavnou pýchou tržnice je sála, siahajúca cez dve poschodia a majúca betónovú klenbu. Rozmerný priestor zrejme slúžil ako hlavná administratívna kancelária. (Zdroj: Getty Images)

TALIANSKO - V centre Ríma na dohľad od Kolosea sa týči podivuhodná stavba. Ide o Trajánovu tržnicu, ktorá je súčasťou rovnomenného fóra. Dlho sa verilo, že išlo o prvé obchodné centrum na svete. Nedávne nálezy však archeológov značne zneistili. Mala snáď budova iný účel? A postavil ju vôbec cisár Traján?

Medzi rímskymi vrcholkami Kvirinálom a Kapitolom panuje čulý ruch. Skupiny robotníkov tu postupne odstraňujú veľké množstvo zeminy. Píše sa rok 107, keď na mieste vzniká „posledné a najnádhernejšie zo všetkých cisárskych fór“, ako píše nemecká kunsthistorička Brigitte Hintzen-Bohlenová.

Vstupy do obchodov na treťom poschodí Trajánovej tržnice ležia na ulici Via Biberatica. Jej meno je odvodené od slova biber, teda nápoj, z čoho možno usudzovať aj na prevažujúcu funkciu tunajších obchodíkov.
Zobraziť galériu (5)
Vstupy do obchodov na treťom poschodí Trajánovej tržnice ležia na ulici Via Biberatica. Jej meno je odvodené od slova biber, teda nápoj, z čoho možno usudzovať aj na prevažujúcu funkciu tunajších obchodíkov.  (Zdroj: Getty Images)

Postaviť ho necháva cisár Traján (53–117), ktorý jeho budovanie financuje z úspešného ťaženia do Dácie (na území dnešného Rumunska). Komplex navrhne jeho dvorný architekt Apollodoros z Damasku (asi 65–130). Dokončený je roku 113 a okrem mnohých monumentálnych, ale obvyklých stavieb je v ňom možné naraziť na jeden unikát. Do dejín sa zapíše ako Trajánova tržnica…

Z tehál a betónu

V polkruhovej budove z červených tehál to bzučí ako v úli. Trajanova tržnica je plná ľudí. Apollodoros z Damasku pri jej stavbe vsádza na niekoľko rímskych inovácií. Nielenže umne využije oblúky a klenby, aby do nej vpustil čo najviac svetla, okrem tehál si za stavebný materiál vyberie betón.

Johann Bernhard Fischer von Erlach, Johann Adam Delsenbach – Predstavenie Trajánovho námestia ako vyzeralo v starom Ríme , 18. storočie, 1. polovica, 1730
Zobraziť galériu (5)
Johann Bernhard Fischer von Erlach, Johann Adam Delsenbach – Predstavenie Trajánovho námestia ako vyzeralo v starom Ríme , 18. storočie, 1. polovica, 1730  (Zdroj: Slovenská národná galéria, SNG, https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:SNG.G_10045-29)

Vďaka tomu, že doň pridáva sopečný popol, je materiál mimoriadne pevný a odolný. Celkom sa v budove nachádza 150 miestností. Podľa Hintzen-Bohlenovej a mnohých ďalších išlo o predajne. „Obchodovalo sa tu so všetkým možným tovarom – od zeleniny cez ovocie, obilie, korenie, ryby až po olej a víno,“ uvádza.

Nečakané pečate

V tvárach archeológov je zrejmé prekvapenie. Pri jednom z prieskumov tržnica narazia na tehly opatrené pečaťami, používanými za cisára Domiciána (51-96). Ten bol však Trajanovým predchodcom. V diele rímskeho historika Aurelia Victora (asi 320-390) je navyše zmienka, ktorá spája vznik stavby práve s Domiciánom.

Nad tržnicou sa k nebu vypína tehlová veža Torre delle Milízia, ktorej sa niekedy hovorí aj Neronova veža. S neslávne presláveným cisárom nemá ale nič spoločné. A ani s Trajanom. Ku komplexu bola dostavaná až v 13. storočí.
Zobraziť galériu (5)
Nad tržnicou sa k nebu vypína tehlová veža Torre delle Milízia, ktorej sa niekedy hovorí aj Neronova veža. S neslávne presláveným cisárom nemá ale nič spoločné. A ani s Trajanom. Ku komplexu bola dostavaná až v 13. storočí.  (Zdroj: Getty Images)

Fórum vrátane tržnice napriek tomu s najväčšou pravdepodobnosťou nechal vybudovať až Traján. Domicián totiž zomrel predčasne a zanechal po sebe množstvo stavebného materiálu, ktorý Apollodoros jednoducho využil. Že tomu tak bolo, dokladajú záznamy renomovaných rímskych historikov, ako aj ďalšie použité tehly. Na väčšine z nich, vrátane tých v základoch, sú už Trajánove pečate.

Viac účelov

Na konci strmého schodiska sa otvára obrovská hala. Práve tá bola svojho času centrom Trajánovej tržnice. K obchodu sa však veľmi nehodila. Ako odborníci nedávno zistili, platí to aj pre množstvo miestností vo vyšších poschodiach, ktorých mala budova celkom šesť.

Neslúžil teda komplex inému účelu? Podľa archeológov nie, len mal výrazne širšie využitie, než sa doteraz myslelo. „Bolo to viac než len nákupné centrum,“ upozorňuje publicistka Zoe Simsová. Nešlo len o prvé obchodné centrum na svete, ale aj administratívny objekt, kde mali kancelárie cisárski úradníci a sídlil tu súd spoločne s archívom.

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

Trajánova tržnica bola prvým
Zobraziť galériu (5)

Viac o téme: BetónArcheológiaObchodné centrumRímska architektúraStaroveký RímHistory revueTrajánova tržnicaTrajánApollodoros z DamaskuDomitianusAdministratívne centrumVia BiberaticaTorre delle MilíziaRímske inovácieHISTORY revue
Nahlásiť chybu

Súvisiace články


Odporúčame

Novinky

Varenie a recepty

Zaujímavosti a atrakcie

ZO ŽIVOTA

MAMA A DIEŤA

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu