TURECKO - Tri dni a tri noci plienia moslimské vojská Konštantínopol, ktorý im roku 1453 padla do rúk. Z niekdajšej bašty kresťanstva sa stáva hlavné sídlo rozrastajúcej sa Osmanskej ríše. Jej lesk a silu pomáha budovať nielen vojsko, ale aj umelci, predovšetkým stavitelia. Vyčnieva medzi nimi jeden - Mimar Sinan.
Po čele starnúceho architekta stekajú kropaje potu. Má takmer 70 rokov a už celé hodiny si láme hlavu nad zložitými výpočtami. Vzdať sa však nemieni. "Nech si tí bezbožní psi hovoria, čo chcú. Postavím dóm, ktorý zatieni aj samotnú Hagiu Sofiu," precedí medzi zubami a pustí sa znova do práce.
Práve táto stavba – Selimova mešita v Edirne – sa neskôr stane vrcholom jeho celoživotného diela. Okrem nej navrhne Mimar Sinan (asi 1489 – 1588) tri stovky ďalších budov a právom si medzi európskymi učencami vyslúži prezývku „Michelangelo Východu“. Jeho veľkolepé diela sú totiž porovnateľné s tým najlepším, čo dalo svetu renesančné Taliansko…
Kamenár pri vojsku
O pôvode tohto geniálneho architekta sa toho príliš nevie. Mohol byť tureckej, arménskej, gréckej, ale pokojne aj albánskej národnosti. „Najpravdepodobnejšie bol Arménom, hoci v dnešnom Turecku je vyslovenie tejto možnosti takmer trestným činom,“ spomína sa americký historik Herbert J. Muller (1905–1980).
Isté je len to, že sa narodil do rodiny pravoslávnych kresťanov a jeho pôvodné meno znelo Jozef. Spolu so svojím otcom pracoval ako kamenár a tesár, roku 1512 bol však odvedený k vojsku janičiarov, v ktorom sa špecializoval na výstavbu pevností a vojenských objektov. V tom čase konvertoval na islam a začal si hovoriť Sinan.
Hviezda stúpa
Bojiskom sa rozlieha dupot konských kopýt. Roku 1521 sa Sinan zúčastňuje pod velením osmanského panovníka a vojvodcu Sulejmana I. (1494–1566) dobývania Belehradu. Päť rokov nato je prítomný aj v pamätnej bitke pri Moháči, v ktorej umiera český a uhorský kráľ Ľudovít Jagelovský (1506–1526).
Následne sa s tureckým vojskom vydáva na východ do Perzie, kde buduje vojnové lode, mosty a opevnenia. Má nesmierny talent, čo si povšimne sám sultán. Najprv ho povýši na kapitána svojej osobnej gardy, roku 1539 ho potom vymenuje za hlavného dvorného architekta. Táto funkcia ho napríklad oprávňuje búrať všetky budovy v obsadených mestách a premieňať vyplienené kostoly na mešity.
Posmrtná pocta
Lukratívny post si Sinan udrží takmer 50 rokov, pričom slúži hneď trom rôznym sultánom – okrem Sulejmana I. pôsobí aj pod Selimom II. (1524 – 1574) a Muradom III. (1546 – 1595). Za ten čas navrhne a nechá vystavať viac ako 300 budov, vrátane slávnej Sulejmanovej mešity v Konštantínopole alebo Selimovej mešity v meste Edirne, neďaleko súčasných turecko-gréckych hraníc.
Druhý menovaný svätostánok disponuje ešte mohutnejšou kupolou ako preslávený konštantínopolský chrám Hagia Sofia. Architekt zároveň výstavbou viacerých akvaduktov výrazne zlepší vodné zásobovanie tureckého hlavného mesta. Zomiera v roku 1588 ako ctihodný kmet a je pochovaný v dnešnom Istanbule, v areáli Sulejmanovej mešity.
