FRANCÚZSKO - Často zostali bezmenné a nepovažovali sa za hrdinky. Napriek tomu mnohé ženy pri vylodení Spojencov v Normandii 6. júna 1944 zohrali dôležitú úlohu už len tým, že svedomito a prezieravo vykonávali svoje bežné úlohy. Iné zas museli trochu podvádzať a veľa riskovať, aby sa dostali tam, kam bol v tom čase normálne ženám vstup zakázaný. Ocenenie týchto dám v pozadí prišlo mnohokrát až mnoho rokov po vojne. Čudovali sa tomu samé a ani ich okolie často netušilo nič o ich prínose…
1. Vylodenie na toalete
Hrdinka: Martha Gellhornová
Roky života: 1908 – 1998
Postavenie: novinárka
Prínos: jediná reportérka prítomná pri vylodení
„Že by v tom mal prsty ten prekliaty Hemingway?“ rozčuľuje sa Martha Gellhornová, keď v Londýne v júni 1944 zisťuje, že jej britská vláda odmieta dať novinársku akreditáciu, aby mohla byť pri vylodení Spojencov. Preč je doba, keď bola Ernestom Hemingwayom (1899–1961) okúzlená, odišla za ním do vojnového Španielska, odkiaľ písali reportáže a tešili sa jeden z druhého. Potom spolu žili aj v Amerike, dokonca sa v roku 1940 vzali, ale potom sa začali odcudzovať.
Zahrievať posteľ nechcela
Nenávidí ten jeho chlasť, večierky a spúšť, ktorá po nich vždy zostane u nich doma. On je zse vysadený na jej prácu. „Si vojnová korešpondentka, alebo manželka v mojej posteli?“ dobiedza do Marthe, keď sa ona rozhodne odísť do Európy reportovať o udalostiach na talianskom fronte. To, čo na nej kedysi obdivoval, mu v manželstve vadí. Nakoniec sa z nich stávajú konkurenti v novinárskej brandži. Dokonca jej vyfúkol aj prácu pre Collier's Weekly, prestížny americký týždenník, ktorého bola kmeňovou reportérkou.
Do Európy, pokrývať spravodajsky vylodenie Spojencov, mohol vydavateľ vyslať len jedného človeka. Hemingway, ktorý mohol písať pre kohokoľvek iného, sa im ponúkol, uspel a odletel tam s RAF. Martha to ale nevzdala, podnikla nebezpečnú plavbu loďou cez Atlantik, a keď už sa dostala do Londýna, nemieni tam zostať trčať, pretože nedostala akreditáciu. Rozhodne sa konať na vlastnú päsť…
Tromfla aj Hemingwaye
Prekĺzla na palubu nemocničnej lode pod zámienkou, že ide robiť interview so zdravotnými sestrami. V zmätku, ktorý tam panuje, sa Martha ukryje na nie príliš vábnom záchode a čaká. Keď v Deň D pristanú pri pobreží Normandie, pri pláži Omaha, pripojí sa v prezlečení k zdravotníckemu personálu, ktorý vyráža pomáhať raneným na súš. Je pri tom, ako si priala, zatiaľ čo Hemingway sa celý čas drží bokom, na mieste vyhradenom novinárom.
Za svoj trik, nepovolené prekročenie Kanálu a preniknutie na vojenskú loď, potom Martha príde o cestovné doklady aj novinárske výsady. Dokonca ju internujú v Londýne, utečie však cez plot, dostane sa na vojenské letisko a prehovorí jedného pilota, aby ju vzal do Neapola pod zámienkou, že tam potrebuje nájsť svojho snúbenca. „Počas vojny som nikdy nemala žiadne oficiálne dokumenty,“ spomína Martha Gellhornová. Nahradili ich osvedčené zbrane – drzosť a šarm. Bola jedinou ženou, ktorá sa vylodila v Deň D v Normandii, jej manželstvo s Ernstom Hemingwayom sa však definitívne rozpadlo. Nikdy Marthe nezabudol, že ho tromfla a jej reportáže mali väčší ohlas.
2. Pláže v pivnici
Hrdinka: Christian Oldham Lambová
Narodená: 1920
Postavenie: dôstojníčka ženských námorných zborov
Prínos: tvorba máp pre vylodenie
Počas vojny sa žije rýchlo. Christian Oldhamová bola jedného dňa spolu s ďalšími „wrenkami“, teda príslušníčkami Ženskej kráľovskej námornej služby (WRNS), pozvaná na pohár na palubu torpédoborca Oribi, kotviaceho kvôli oprave v írskom Belfaste. Zoznámila sa tam s dôstojníkom Johnom Lambom. Do desiatich dní sa zasnúbili, nebolo na čo čakať.
Christian, ktorá mapovala pohyby konvojov prevážajúcich zásoby zo Severnej Ameriky, sledovala odvtedy pozorne, ako je na tom loď, na ktorej slúžil jej nastávajúci. Ticho trnula, keď konvoj napadli nemecké ponorky, Oribi našťastie unikol skaze. Za šesť mesiacov, v decembri 1943, sa s Johnom zobrali, než opäť odišiel na more. Dostali svadobnú tortu zo sušeného ovocia, ktoré zohnali priatelia a príbuzní na čiernom trhu.
V podzemí s tajomstvom
Ženou v domácnosti byť nemieni. Ako dcéra admirála má Christian k námorníctvu blízko, chce ďalej slúžiť vlasti. Okrem toho pred vojnou študovala vo Francúzsku a nedokáže sa zmieriť s tým, že nacisti plienia túto krajinu a jej kultúrne poklady. Čaká na ňu prestížna práca. Začiatkom roku 1944 je pridelená k veliteľstvu kombinovaných operácií, ktoré sídli v Richmond Terrace vo Whitehalle v Londýne. Občas tam stretávala Winstona Churchilla (1874-1965). "Bol to taký úžasný človek. Prednášal prejavy, ktoré všetci počúvali," zverí sa Christian neskôr.
"Hovoril, že sa nikdy nevzdáme. Všetci sme to tak cítili." Mladá žena dostáva samostatnú kanceláriu v podzemí a zaujímavú úlohu: z obrovskej mapy francúzskeho pobrežia aj z fotografií má vytvárať podrobné plány, podľa ktorých by sa riadili posádky vyloďovacích plavidiel. Musí na nich byť zakreslené všetko, železnice, cesty, kostoly, všetky dôležité záchytné prvky, ktoré budú vidieť vojaci z lodí, keď sa budú blížiť k francúzskej pevnine, a potom aj z pláží. Každý detail je dôležitý, mapy musia byť stopercentne presné.
Manželovi nič neprezradí
„Bola to vzrušujúca práca, málokto vedel, kde dôjde k vylodeniu,“ zverí sa pani Lambová po rokoch. Ona sama síce pozná miesto, ale netuší dátum, len podľa stupňujúcej sa nervozity v okolí pochopí, že Deň D sa blíži. Sama sa o invázii do Normandie dozvedá až po jej vypuknutí z rádia.
Z vojenskej služby odchádza v roku 1945, potom sa rovnako starostlivo ako mapám venuje botanike. Svoju prácu vo Whitehalle tajila aj pred svojim manželom, a to aj desaťročia po vojne. Vyznamenania za ňu zbierala, ešte keď mala viac ako 100 rokov. „Vedela som, že bude veľa stratených životov, ale možno jeden alebo dva zachránené,“ zmienila sa v súvislosti so svojimi mapami.
3. Rosnička z pošty
Hrdinka: Maureen Flavin Sweeneyová
Roky života: 1923 – 2023
Postavenie: poštová úradníčka
Prínos: predpoveď počasia pre Deň D
Na nič sa nepýta, ale tuší, že ich meteorologické hlásenia sú teraz dôležitejšie ako inokedy. Prečo by inak museli tu na majáku v Blacksode v Írsku zapisovať údaje o počasí každú hodinu? Írka Maureen Flavinová sa k tejto práci dostala náhodou. Vyrastala ďaleko odtiaľto a snívala o tom, že sa raz presťahuje do Ameriky. Namiesto toho skončila v Blacksode, kde mala strýka, a dostala miesto úradníčky na miestnej pošte, ktorá spravovala aj meteorologickú stanicu.
Počas vojny získava ich búdka s prístrojmi umiestnená pri majáku na význame, pretože neutrálne Írsko sa zaviazalo k tomu, že bude denne poskytovať z vybraných staníc telegrafické údaje o počasí britskému meteorologickému úradu. Blacksod je jednou z nich. Z tamojšieho majáku síce nie je nádherný výhľad na šíry Atlantický oceán, stojí však na samom západnom okraji Európy. V júni 1944 má hlásenie odtiaľ zásadný vojenský význam…
Pokles tlaku aj nálady
„Ted, zobuď sa, potrebujem sa s tebou poradiť,“ zatrasie 3. júna 1944 po jednej v noci Maureen spiacim Tedom Sweeneyom. Tento mladý muž je synom miestnej poštmajstrovej a tiež správcom majáku a s meteorologickými údajmi má väčšie skúsenosti ako ona. „Zistila som pokles tlaku, to by znamenalo, že sa blíži búrka, nie?“ vychrlí na rozospalého mladíka. Chce si byť istá, že neurobila žiadnu chybu, než pošle hlásenie.
Teraz všetko prekontroluje, potvrdí a správa je odoslaná. Nasledujúce meranie prognózu Maureen len potvrdí. Dievča však netuší, že jej hlásenie o zmene počasia tentoraz putuje rovno k dôstojníkovi kráľovského letectva Jamesovi Staggovi (1900–1975), ktorý je hlavným meteorológom amerického generála Dwighta D. Eisenhowera (1890–1969), vrchného veliteľa spojeneckých expedičných síl. „Toto zásadne mení naše plány,“ zachmúril sa vtedy Stagg.
Invázia sa odkladá
V generálovej koži byť nechcel. Hnať ľudí do rozbúrených vôd kanála La Manche, to by bolo ako poslať ich na smrť. Odklad je však tiež riskantný. Počasie totiž zohráva kľúčovú úlohu v plánoch na vylodenie v Normandii. Operácia Overlord vyžaduje veľmi špecifické podmienky. Má sa uskutočniť krátko pred svitaním, za prílivu, a pokiaľ možno, za noci s splnom. Najbližší vyhovujúci dátum je teraz v rozmedzí 5. – 7. júna.
Deň D je stanovený hneď na 5. júna. „Je to príliš nebezpečné, poveternostné podmienky sa zmenili,“ hlásil Stagg generálovi. Silný vietor, nízka oblačnosť a rozbúrené more sú dostatočné argumenty, a tak 3. júna Eisenhower vydáva rozkaz na jednodňový odklad vylodenia. Rozhodovanie to však nebolo ľahké, pretože každý deň navyše znamená, že invázne plány by mohli uniknúť.
Počasie sa umúdrilo
Našťastie 4. júna prichádza z Blacksodu zásadné hlásenie: „Silný dážď a mrholenie sa rozplynuli, oblačnosť vo výške 900 stôp a viditeľnosť na zemi aj na mori veľmi dobrá.“ Nemci v tom čase o tejto zmene počasia netušili, veria, že búrka bude zúriť ešte niekoľko dní a na francúzskom pobreží sa nemôže nič stať. Zato Eisenhower vie, že hrá o čas.
„Tak áno, ideme na to,“ oznámi najužšiemu veleniu 5. júna o 4.15 hod. Operácia môže začať… Maureen ďalej pokračuje vo svojej službe na pošte a na majáku s Tedom, s ktorým sa v roku 1946 vezmú. Až v 50. rokoch sa dozvedia, akú dôležitú úlohu zohrali ich správy pri operácii Overlord.
