Sudca sa dostal do varu. „Konzumovali ste ľudské mäso, a to dokonca v piatok, keď je to zakázané,“ hromží. Obžalovaný len vystrašene pozerá - zo zabitia a zožratia dieťaťa je totiž obvinené prasa. Ošípané v stredoveku patrili medzi najčastejšie stíhané zvieratá. Voľne sa potulovali po mestách a žrali všetko, na čo prišli, vrátane detí alebo hostií. Súd ich za to trestal spôsobmi prislúchajúcimi ľuďom, od obesenia cez upálenie až po exkomunikáciu.
Aj ďalší previnilci zo živočíšnej ríše stáli za svoje prehrešky pred súdnou stolicou. Väčšinou išlo o domestikované zvieratá či škodcov, o ich súputníkov žijúcich divoko v prírode sa svetské či cirkevné súdy nezaujímali. Procesy so zvieratami boli populárne, zaobchádzalo sa pri nich s nimi ako s ľuďmi, dostali dokonca prideleného aj obhajcu, čo vyvolávalo mnohé bizarné situácie. Tak napríklad vôl, ktorý zabil dieťa, bol odsúdený na desať rokov nútených prác, koza v Rusku za rovnaký zločin bola vyhostená na Sibír.
1. Smrtiaca dobrodejka
Zviera: včely
Doba: 864
Miesto: Worms, Východofranská ríša
Trest: udusenie
Wormský koncil rieši výnimočný prípad. V snemovnom meste Východofranskej ríše sa koná súd so včelami. Po ich bodnutí totiž jeden človek zomrel, čo nie je možné nechať bez trestu. Rozsudok nikoho neprekvapí: smrť za smrť. Avšak v prípade zločinných včiel treba konať rýchlo - a udusiť ich v úli skôr, než stačia vyprodukovať med. Kvôli „vražde“ by bol totiž tento inak cenený produkt „diabolsky poškvrnený“, a teda nevhodný na spotrebu riadneho kresťana.
2. Obeť úporného hladu
Zviera: prasa
Doba: 1386
Miesto: Falaise, Normandia
Trest: mučenie a obesenie
„Naše dieťatko ležalo v postieľke, keď sa tá hrôza stala,“ rozpráva uplakaná manželka Jonneta de Macona susedkám v obci Falaise. Zatiaľ čo rodina sa venovala svojej práci v hospodárstve, ich trojmesačný potomok doma plakal. Nárek prilákal mladú prasnicu, ktorá sa vlúdila dovnútra. Bola zima a hlad a bucľaté pištiace stvorenie sa stalo veľkým pokušením. Hladné prasa sa zahryzlo do ramena bábätka a vrhlo sa mu na tvár. Potom plač utíchol…
Za smrť neviniatka chcú rodičia odplatu. Kde inde ako na súde. Zločinná prasnica je odhalená, navlečená do nohavíc a kabátca, na predné nohy dostane biele rukavičky a celú zmätenú ju vedú mestom za hanlivého pokriku rozvášneného davu. To ešte nemá tušenie, čo bude nasledovať. Súd ju považuje za vinnú z vraždy a trest má byť úmerný zločinu. Kat z Falaise „vrahyni“ najprv zmrzačí nohu a tvár a potom ju obesí. Aktu sú nútené prizerať aj niektoré miestne domáce zvieratá, ktoré ľudia priviedli. Má ich to odradiť od podobných činov.
3. Baziliščie vajcia
Zviera: kohút
Doba: 1474
Miesto: Bazilej, Švajčiarsko
Trest: upálenie
Niečo podobné sa vo Švajčiarsku ešte nestalo! V Bazileji zniesol jeden kohút vajcia. Obyvatelia mesta sú zdesení. „Je to baziliščie vajce,“ usudzujú. Bájny desivý tvor dokáže zabíjať a ničiť jednoduchým pohľadom, a tak podozrivého kohúta ľudia radšej ženú pred súd. „Je to sluha satana,“ obviňuje zviera prokurátor. Obhajca namieta, že znášanie vajec kohútom je síce zvláštne, ale dotyčné zviera na tom nenesie vinu. Sudca na jeho tvrdenie neprihliadne, kohút je uznaný vinným z čarodejníctva a okamžite upálený na hranici.
4. Most pre vyhnancov
Zviera: myši
Doba: 1519
Miesto: Stelvio, Tirolsko
Trest: vypovedanie
„Toto už nemôžeme ďalej znášať,“ povzdychnú si obyvatelia talianskej dedinky Stelvio v južnom Tirolsku. Ich úrodu zlikvidovali nenásytné myši, ktoré sa tu nevídane rozmnožili. Roľníci sa teda obrátili na sudcu z neďalekého mesta Glorenza (Glurns), ktorý začal v októbri 1519 konanie s hlodavcami. Vlečie sa až do mája nasledujúceho roku, na súd sa dostaví mnoho svedkov.
Advokát myší sa síce činí, no spor prehráva. Avšak pre svojich „klientov“ sa mu podarí vymôcť dôležitú výsadu: hlodavcom je povolené odísť do vyhradenej oblasti na ľavom brehu rieky Adiže. Podľa nariadenia je pre nich nutné postaviť most, aby sa tam dostali, a aj v čase ich prechodu musia byť psy aj mačky zatvorené doma, aby škodcov nerušili. Mladší alebo slabší myší jedinci navyše dostávajú výnimku, môžu zostať, než naberú dosť síl na odchod.
5. Prefíkané ospravedlnenie
Zviera: potkany
Doba: asi 1520
Miesto: Autun, Burgundsko
Trest: neznámy
Nie je nad to, mať dobrého právnika. Krysy z okolia burgundského mesta Autun (dnes vo Francúzsku) ani netušia, aké majú šťastie, keď sa ich kauzy ako obhajca ujíma preslávený Barthélemy Chasseneux (1480–1541). Na hlodavce sa totiž sťažovali dedinčania, ktorým zožrali všetok jačmeň. Biskupov vikár teda žiadal, aby boli exkomunikované. Vinníkov najprv predvolali pred svetský súd. Sudca počítal s tým, že sa potkany samozrejme nedostavia, a za to ich stihne trest. Do veci sa však vložil prefíkaný obhajca. „V Autune je príliš veľa potkanov, aby stačilo jedno predvolanie, to by sa ku všetkým nikdy nedostalo,“ argumentuje spočiatku.
Sudca s ním len neochotne súhlasí a nariaďuje, aby druhé predvolanie bolo vyhlásené z kazateľníc všetkých farností v okolí. Ani tentoraz sa potkany pred súdom neobjavia a Chasseneux vytiahne ďalší tromf. „Cesta pre ne bola príliš nebezpečná, číhali tam na ne mačky,“ argumentuje tento brilantný znalec práva. Vzhľadom k tomu, že potkanom súd nemôže zaručiť bezpečný priechod, majú právo sa odvolať a neuposlúchnuť súdny príkaz. Nie je známe, ako si s touto kurióznou situáciou poradila súdna stolica ďalej…
6. Boží trest pre vinohradníkov
Zviera: nosáčikovité chrobáky
Čas: 1545 a 1587
Miesto: St. Jean-de-Maurienne, Francúzsko
Trest: neznámy
Vinári zostali ako obarení. Taký rozsudok nečakali. V roku 1545 sa pestovatelia vína z francúzskej obce St. Julien obrátili na cirkevný súd v St. Jean-de-Maurienne, aby potrestal chrobáky z čeľade nosáčikovitých, ktoré im ničili úrodu. Škodcovia boli predvolaní pred predsedajúceho Françoisa Bonnivarda (1493 – 1570) a dostali obhajcu. V ich neprítomnosti bol vynesený po niekoľkomesačnom procese prekvapivý rozsudok: chrobáky boli zoslané na vinárov ako boží trest! „Kajajte sa úprimne zo svojich hriechov, žite v pravde a láske k blížnemu a modlite sa za vyslobodenie od škodcov,“ bolo nariadené ľudským „hriešnikom“. Poslúchli teda, slúžili sa omše a v slávnostnom sprievode s prosbami a piesňami obchádzali ľudia okolo viníc. Chrobáky podľa správy miestneho vikára zmizli. Nie však navždy.
Po 40 rokoch sú tie prekliate chrobáky späť - a znova ich vinári ženú pred súd! Tentokrát to v St. Jean-de-Maurienne nejde tak hladko. Opäť sa argumentuje tým, že ľudia sú vinní, že vyvolali hnev boží, ale zástupca vinárov oponuje. Tvrdí, že chrobáky sú podriadené človeku a mali by mu slúžiť, preto tiež boli stvorené skôr. Konanie je niekoľkokrát odročené, nevyjde ani pokus o kompromis, s ktorým prichádza advokát vinárov. Chrobákom by ponúkli oplotený pozemok bokom od viníc. Obhajca ponuku odmieta s tým, že „miesto je neúrodné, nie je dostatočne ani vhodne zásobené potravou pre uvedené zvieratá“. Márne zástupca žalobcov nalieha na sudcov, aby poslal chrobáky do ohrady pod hrozbou exkomunikácie. Konanie teda pokračuje a konečne po ôsmich mesiacoch je vynesený rozsudok. Aký, to nie je dnes jasné. Z 29-stránkového súdneho spisu údajne zožrali stránku s verdiktom nejaké chrobáky.
7. Pracovitejší ako mnísi
Zviera: termity
Doba: 1713
Miesto: severovýchodná Brazília
Trest: presídlenie
Niektorí v súdnej sieni majú čo robiť, aby udržali vážnu tvár. „Horečnatá činnosť termitov dokazuje, že sú pracovitejšie a starostlivejšie vo svojej práci ako tí, ktorí ich obviňujú,“ povedal obhajca tohto hmyzu. Je to hodená rukavica do tváre františkánskych mníchov z kláštora svätého Antona v severovýchodnej Brazílii. Práve títo rehoľníci sa prišli sťažovať na nepozvaných hostí, ktorí ich nielen pripravili o zásoby potravín, ale systematicky likvidujú ich útočisko a nábytok.
Pokusy o ich vyhnanie zlyhali, a tak sa mnísi obrátili na biskupa. „Musíte ich exkomunikovať, než bude neskoro,“ žiadajú. Záležitosť bola predložená cirkevnému súdu, ktorý nakoniec dosiahol kompromis. Mnísi vyčlenia lesné pozemky, kde bude môcť tento hmyz nerušene žiť. Rozhodnutie je oficiálne prečítané pred termitiskami a podľa kláštorných kroník termity potom vyliezli a usporiadane sa vydali na určené miesto!
8. Zneuctená slušáčka
Zviera: oslica
Doba: 1750
Miesto: Vanves, Francúzsko
Trest: oslobodenie
„Sme ochotní dosvedčiť, že je v slovách i činoch a vo všetkých svojich životných návykoch najčestnejšou bytosťou,“ stojí v dokumente vydanom vo francúzskom Vanves 19. septembra 1750 a podpísanom miestnymi farníkmi. Toto dobrozdanie sa však netýka ľudskej bytosti, ale oslice, ktorá stála pred súdom. Jej majiteľ Jacques Ferron (†1750) bol pristihnutý pri pohlavnom styku s týmto zvieraťom, za čo boli obaja aktéri odsúdení po riadnom súdnom konaní na trest smrti.
Zatiaľ čo sodomitu Ferrona obesili, za oslicu sa postaví prior kláštora a poprední obyvatelia obce s tým, že ju poznajú štyri roky, vždy sa správala cnostne a slušne ako doma, tak vonku a nikomu nedala dôvod na škandál. Ich písomné osvedčenie má vplyv na rozhodnutie súdu. Z obvinenej sa oslica stáva znásilnenou obeťou nerestníka a je oslobodená. Taký rozsudok je však v histórii výnimkou. Podobné šťastie nemala napríklad jedna mulica, na ktorej sa tiež ukájal sodomita. Bola v roku 1565 odsúdená v Montpelier na upálenie. Pretože bola „zlá a mala sklony kopať“, kat sa rozhodol, že jej pred upálením odreže nohy.
9. Chlpatý špión
Zviera: opica
Doba: prelom 18. a 19. storočia
Miesto: Hartlepool, Anglicko
Trest: obesenie
Nikdy nevideli žiadneho Francúza ani opicu. A teraz tu našli obyvatelia prímorského mestečka Hartlepoolu na pláži podivné stvorenie oblečené vo francúzskej uniforme. Vzhľadom k tomu, že v Európe zúria napoleonské vojny, je potrebné mať sa na pozore. „Čo keď je to špión?“ obávajú sa tí jednoduchí ľudia. Tento tvor sa tu objavil po stroskotaní francúzskej lode a bol jediným preživším, ktorý doplával k brehu na nejakom zvyšku vraku. Je premočený a vyzerá nešťastne.
Niektorí z miestnych sa síce pozastavujú nad tým, že má toto stvorenie chvost a ako človek príliš nevyzerá, iní však argumentujú, že Francúzov s pazúrmi a chvostami predsa kreslia v novinách, takže nemôže ísť o žiadny omyl. A so špiónom treba urobiť krátky proces, avšak podľa všetkých regulí. Priamo na pláži teda „zasadne“ mimoriadny ľudový súd. Obžalovaný na ich otázky nezodpovedá, a tak je odsúdený na okamžité obesenie na rahne rybárskej lode… Nešťastným stroskotancom bol údajne opičiak, maskot posádky v ľudských šatách. Objavila sa však aj iná, ešte krutejšia verzia: mohlo ísť o malého chlapca, jedného z mnohých, ktorí slúžili na vojnovej lodi a nosili pušný prach k delám.
Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise HISTORY Revue.
