USA - Migranti mieriaci do Spojených štátov z krajín Latinskej Ameriky často putujú k svojmu cieľu niekoľko mesiacov. Keď sa tam dostanú, nasleduje niekoľko ďalších mesiacov čakania. Čakanie na prepustenie z väzby, na pracovné povolenie alebo na prerokovanie žiadosti o azyl, čakanie na lepší život, ktorý si všetci od emigrácie sľubujú. Tieto dni a týždne trávia napríklad na parkovisku plnom smetí pod viaduktom pri starom prístave v newyorskom Brooklyne, kde mesto zriadilo rozsiahlu ubytovňu pre migrantov. "Nerobím tu nič. Jediné, čo robím, je, že chodím sem a tam a čakám. Potom idem späť hore, idem spať a čakám na doklady, kým sa pre mňa niečo nezlepší," povedal ČTK muž, ktorý sa predstavil ako Jimmy Jerome z Haiti. V New Yorku je vraj asi rok, počas ktorého vystriedal niekoľko ubytovní.
Kto sa už dočkal, je 26-ročný Anderson z Ekvádoru. Do New Yorku dorazil vlani a dnes pracuje ako elektrikár. Vo svojej vlasti podľa neho práca nebola a hoci povedal, že nájsť ju v najľudnatejšom americkom meste nebolo ľahké, teraz je spokojný. "Bol to môj sen, prísť sem... niečo si zarobiť a vrátiť sa do Ekvádoru," uviedol v rozhovore na ulici neďaleko námestia Times Square.
Je jedným z viac ako 200-tisíc migrantov, ktorí do mesta prišli od jari 2022. New York sa tak stal jedným z epicentier problémov so zvládaním imigrácie v Spojených štátoch, ktoré za úradovania končiaceho prezidenta Joea Bidena zažili rekordný príliv utečencov cez hranicu s Mexikom. Milióny prichádzajúcich spôsobili chaos v dlhodobo preťaženom imigračnom systéme USA, ktorého fungovanie sa potom stalo jednou z hlavných tém predvolebnej kampane.
Newyorský starosta Eric Adams v istom okamihu vyhlásil, že vlna imigrantov mesto "zničí". New York nemal pre prisťahovalcov ubytovanie a musel rýchlo vytvoriť dodatočné kapacity. Nakoniec v spolupráci s neziskovými organizáciami a ďalšími aktérmi úrady vybudovali sieť služieb, ktorú si niektorí migranti v rozhovoroch pochvaľovali. V posledných mesiacoch sa za prudkého poklesu nelegálnych príchodov z Mexika situácia zlepšuje aj v New Yorku, kde počet ľudí v ubytovniach klesol zo 69.000 v januári na 60.600 na začiatku mesiaca.
Nový život migrantov v meste dnes začína v bývalom hoteli Roosevelt len niekoľko blokov od Times Square, kde mesto vlani otvorilo hlavné prijímacie stredisko pre prichádzajúcich cudzincov. Byrokratický proces sa líši na základe krajiny pôvodu či toho, či daný prisťahovalec nelegálne prekročil hranicu USA, alebo požiadal o schôdzku s imigračným úradníkom cez mobilnú aplikáciu americkej vlády. Základnými prvkami procesu sú však žiadosti o azyl a vybavenie pracovného povolenia, ktoré môžu získať už pred prerokovaním nároku na azyl.
Imigrantov bez dokladov mesto ubytováva v desiatkach zariadení, z ktorých najväčšími sú komplex pri brooklynskom prístave a areál s niekoľkými obrími stanmi na ostrove Randall's Island. "Nie je to miesto, kde chcete byť. Ste tam s množstvom ďalších ľudí z rôznych krajín, je to ťažké," povedala Kolumbijčanka Yohana o stredisku na ostrove medzi Manhattanom a západom mestskej časti Queens.
S ČTK tu, pri ubytovni v Brooklyne a v okolí Times Square, zdieľala svoje skúsenosti desiatka migrantov. Väčšinu ľudí v týchto miestach tvoria Venezuelčania, Kolumbijčania a Haiťania. S výnimkou Jeromea všetci hovorili po španielsky a viacero respondentov uviedlo, že pred cestou do USA nemali tušenie, čo sa s nimi po príchode na hranici bude diať. Niektorí uviedli, že utiekli pred násilím, iní pred chudobou alebo predsudkami v domovských krajinách. Zhodovali sa, že chcú čo najrýchlejšie začať zarábať, nech bude práca akákoľvek.
"Zostávajú mi štyri dni, kým dostanem pracovné povolenie," líčil radostne 35-ročný Venezuelčan Roberto Romero. Tešil sa na to, že bude môcť čoskoro začať posielať do vlasti peniaze žene a dvom deťom.
Zároveň je jasné, že imigranti v New Yorku aj inde pracujú načierno. Yohana v rozhovore uviedla, že kým sa dostala na Randall's Island, pracovala bez povolenia v štáte Virgínia. Jerome zas povedal, že si kedykoľvek môže prácu zohnať, "ale vždy pracuje tak týždeň a ďalší týždeň nič". Mnohí prisťahovalci z Latinskej Ameriky medzitým v New Yorku predávajú sladkosti vo vozidlách metra alebo ponúkajú jedlo na ulici iným imigrantom napríklad na stavbách.
Pracovné aktivity cudzincov bez dokladov v predvolebnej kampani kritizuje exprezident Donald Trump, ktorý uvádza, že migranti "berú prácu" Američanom. Zároveň príchod ľudí z Mexika prezentuje ako "inváziu" zločincov a sľubuje masové deportácie, hoci by v praxi niečo také bolo veľmi ťažké. Demokratická strana na čele s viceprezidentkou Kamalou Harrisovou medzitým tiež v imigračnej politike znateľne pritvrdila a zdôrazňuje predovšetkým prísľub ochrany hranice.
Imigranti čakajúci v New Yorku prijatie v meste hodnotili skôr kladne. "Starajú sa o nás skvele, nesťažujem sa," povedal ďalší Venezuelčan John, zatiaľ čo postával na slnku pri ubytovni pri brooklynskom prístave.
Stredisko pre niekoľko tisíc ľudí na kraji štvrti Clinton Hill sa po spustení v minulom roku stalo predmetom mnohých sťažností miestnych, ktoré sa týkali odpadkov, postávania v uliciach a nakoniec aj násilia. V júli v blízkosti ubytovne niekto zastrelil troch ľudí, pričom dve úmrtia podľa polície súviseli s činnosťou venezuelského gangu. Problémy sprevádzali aj fungovanie stanového komplexu na Randall's Island, ktorý chce vedenie New Yorku do konca februára zavrieť.
Na oboch miestach počas rozhovorov ČTK s migrantmi hliadkovalo niekoľko policajtov a atmosféra pri ubytovniach pôsobila pokojne. Ľudia posedávali na chodníkoch či na lavičkách, niektorí v tichosti, iní sa rozprávali so spolubývajúcimi, v Brooklyne španielsky hovoriacich migrantov pozývali na stretnutie členovia náboženského spolku.
Niektorí ľudia v rozhovoroch uviedli, že politickú debatu v USA o imigrácii vnímajú. "Ak nás deportujú, nič s tým nenarobím... nechávam to v rukách Božích," povedala Aidalis, ktorá prišla do New Yorku s dvomi dospelými deťmi z venezuelského mesta Carúpano.
Isté znepokojenie nad Trumpovou rétorikou dali najavo mladí Kolumbijčania Santiago a Andrés z ubytovne na Randall's Island. "Je to frustrujúce, keď sme vložili toľko úsilia do toho, aby sme odišli z našej krajiny. Zbalili sme si naše životy do troch batožín," povedal Andrés, zatiaľ čo s kamarátom sedel pri vode a hľadel na výškové budovy na protiľahlom brehu.
Santiago dodal, že doma počúval, aké sú Spojené štáty americké rasistické a xenofóbne. "Ale reálne sa mi nič také neprihodilo... táto krajina sa mi veľmi páči," povedal muž z Bogoty. Pred ním sa v miernom vetre vlnila hladina prielivu Harlem River, z ktorého druhej strany doliehal hluk diaľnice vinúci sa pod slnkom zaliatymi výškovými budovami Manhattanu.
