SENEGAL - Ndeye Yacine Diengová sa zúfalo pozerá na svoj dom. Kedysi musel pôsobiť útulne a priestranne, teraz je z neho ruina. Môžu za to neustále príboje, ktoré ničia rybársku štvrť v meste Bargny neďaleko hlavného senegalského mesta Dakar.
Zaplavené budovy, popraskané múry, poškodené strechy, diery zívajúce všade, kam až oko dohliadne - Bargny patria k najohrozenejším miestam v Senegale v dôsledku stúpania morskej hladiny. Pobrežná erózia narúša terén a spánok obyvateľov dediny, ktorí každú noc zaspávajú s obavami o budúcnosť miesta, kde prežili väčšinu svojho života.
Posledné augustové záplavy nechali viditeľné stopy na obydlí 67-ročnej Diengovej, ktoré stojí priamo na pobreží. Jednu časť domu odniesla voda, hoci ho žena zaistila hrádzami v podobe pneumatík a vriec s pieskom. More neušetrilo ani plot a zvedavým pohľadom okoloidúcich je tak vystavený na obdiv malý dvorček vydláždený mušľami a schátraný dom, kde sa členovia rodiny zišli na čaj.
Obývateľných je už len niekoľko vlhkých miestností. V nich sa teraz tlačí celá rodina. Niektoré deti Diengovej však už domov opustili; z desiatich potomkov zostali štyria.
Voda v Bargny odniesla asi 30 domov a množstvo rodín sa ocitlo bez strechy nad hlavou. "V noci nemôžem spať. Mám strach, že príde ďalšia vlna a odnesie si všetko so sebou. Nemám ale kam inam ísť," hovorí Diengová, ktorá tam býva už od narodenia. Dúfa, že vláda príde čoskoro s nejakým riešením.
Podľa senegalského ministerstva životného prostredia stráca západoafrická krajina každoročne 0,5 až dva metre pobrežia. Medzi hlavné príčiny patrí stúpanie hladín morí, pobrežné erózie, ale aj ťaženie piesku z pláží a nadmerná výstavba na pobreží.
Medzivládny panel pre zmeny klímy (IPCC) už dlho varuje pred stúpajúcou hladinou oceánov zapríčinenou globálnym otepľovaním, ktorá ohrozuje pobrežných obyvateľov. V Senegale pritom býva viac ako polovica ľudí na pobreží. Kvôli zmene klímy budú záplavy a erózie pribúdať.
V Bargny, kde žije asi 70.000 ľudí, už zmizlo 60 metrov pobrežia, hovoria tamojší obyvatelia. Problémy podľa nich trvajú už od začiatku 80. rokov minulého storočia, v posledných rokoch sa ale situácia výrazne zhoršila.
"Predtým tu stával cintorín, mešity a tiež detské ihriská. Všetko ale vzala voda," spomína s ľútosťou Diengová a ukazuje na miesta, kde teraz plávajú farebné bárky, a kde predtým bola nádherná pláž posiata stromami. To všetko je teraz preč.
Len neďaleko od domu Diengovej opravuje malú hrádzu pred svojim obydlím 63-ročný dôchodca Ibrahima Diouf. Niekoľko detí mu v tom pomáha. "Žili tu už starí rodičia, žije tu matka. Prečo by som odchádzal a kam? V Bargny už nie je žiadna pôda. Opravím to toľkokrát, koľkokrát bude treba," hovorí Diouf.
Kedysi bolo Bargny rybárske mesto, dnes je z neho priemyselná časť neustále sa rozrastajúceho Dakaru. Nachádza sa tu jedna z najväčších cementární v západnej Afrike a uhoľná elektráreň. Miera znečistenia sa v dôsledku toho zvýšila.
Možno aj kvôli tomu trpia Bargny nedostatkom rýb. Ťažké podmienky a mizivé vyhliadky nútia mladých ľudí odísť za vidinou lepšieho života do Európy.
Mamadou Seck, ktorý v Bargny býva, vysvetľuje, že mesto má už aj vlastnú skratku AIBD – v odkaze na medzinárodné letisko Blaise-Diagne v Dakare a na masový odchod toľkých ľudí.
Podľa Médoune Ndoyeho, člena miestnej ekologickej asociácie, musí senegalská vláda bezodkladne podniknúť záchranné kroky v podobe vybudovania vlnolamov a výsadby kaktusov, paliem a ďalších stromov a rastlín, ktoré by obnovili ekosystém. Bez toho a iných opatrení sa stane z mesta za pár rokov len obyčajná spomienka.
