AUSTRÁLIA - Škót získal prácu snov ako strážca majáku na odľahlom ostrove Gabo pri pobreží austrálskeho štátu Victoria. Štyridsaťdvaročný Sandy Duthie sa pracovnej príležitosti chopil, keď sa jeho predchodca rozhodol odísť po 25 rokoch do dôchodku. Duthie so svojou partnerkou navštívil Austráliu pred piatimi rokmi a krajinu už nikdy neopustil.
Keď sa vydal na malý ostrov s majákom, uvedomil si, že by sa jedného dňa rád stal súčasťou jeho histórie. Vďaka práci strážcu majáka a správcu ostrova tu teraz trávia šesť mesiacov v roku – striedavo jeden mesiac na ostrove a jeden mesiac mimo neho – a spoločnosť mu robia kolónie tučniakov.
Duthie pochádza z dedinky Kirkton of Durris na severovýchode Škótska. Na univerzite v neďalekom meste Aberdeen vyštudoval ekológiu a potom sa vydal na dráhu arboristu, odborníka na starostlivosť o dreviny.
V roku 2019 na tri mesiace navštívil austrálske pobrežné mestečko Mallacoota so svojou partnerkou Brodie Gaudionovou, aby prvýkrát spoznal jej rodinu, a nakoniec tu zostal. Na 13 kilometrov vzdialený ostrov Gabo sa vydal pred dvoma rokmi a sníval o tom, že sa niekedy stane jeho správcom.
Maják Gabo bol postavený pred viac ako 160 rokmi. Predchádzajúci strážca majáka, 70-ročný Leo op deňn Brouw, bol posledných 25 rokov každý druhý mesiac na ostrove sám. Keď sa na začiatku tohto roka rozhodol vrátiť k rodinnému životu na pevnine, jeho miesto sa uvoľnilo a Duthie získal prácu vo vládnej organizácii Parks Victoria.
Spolu s ďalším strážcom, ktorý na ostrove pracuje už 16 rokov, sa každý mesiac striedajú. Duthie so svojou obrovskou bradou, ktorú si pestuje už mnoho rokov a ktorá mu možno pomohla pri prijímacom pohovore, nastúpil do novej práce tento rok v marci.
Na ostrov a z ostrova sa dostáva malou loďkou. Pokiaľ to počasie dovolí – voda je totiž často rozbúrená – zaberie mu to asi pol hodiny. V okolí často bývajú veľryby.
Duthie na ostrov Gabo prvýkrát priplával v rámci dvojtýždňovej kontroly buriny. "Hneď som si pripadal ako doma, veľmi to pripomínalo severovýchodné Škótsko," povedal.
"Je tu drobný a húževnatý porast a žula je tu iná ako inde v Austrálii, kde som bol. Hneď som si toto miesto zamiloval. Vtedy som sa strážcu spýtal, ako túto prácu dostal, a on mi len povedal, že bol v správny čas na správnom mieste. Potom odišiel do dôchodku a ja som sa o tú prácu uchádzal - v správny čas na správnom mieste. Táto pouícia sa veľmi často neponúka," uviedol Duthie.
Gabo je podľa neho síce malý ostrov, má však úžasnú divokú prírodu. "Sú tu malé tučniaky vo veľkých kolóniách. Sú tu veľryby, orly morské a tulene. Teraz sú okolo nás stále veľryby. Dnes som ich videl asi 15 alebo 16, niekedy ich je 30 alebo 40 za deň," popísal.
Duthie hovorí, že práca ako taká je skôr spôsobom života. "Musíte sa naozaj dostať do rytmu toho, čo musíte urobiť, a nemať od toho prílišné očakávania alebo to plánovať, pretože ostrov vie zhatiť všetky vaše plány. Musíte vedieť riešiť problémy," myslí si.
"Medzi naše úlohy patrí napríklad pozorovanie počasia každých šesť hodín, upratovanie verejných záchodov alebo natieranie všetkého - je tu 80-percentná vlhkosť a slaný vzduch, takže všetko hrdzavíe a treba sa o to starať. Maják treba pravidelne udržiavať. Musíte jednoducho očakávať nečakané," uviedol Duthie.
Škót hovorí, že práca strážcu je pre neho ideálna, ale že má určité úskalia. "Dosť vecí vám tu stále zamestnáva myseľ. Mám celkom rád samotu, užívam si ale aj spoločnosť ostatných. Navštevuje ma partnerka. Ale nemyslite si, sú dni, kedy sa cítim ako vo väzení. Strážca predo mnou to opísal ako väzenie Alcatraz na skalnatom ostrove. Keď ste tu, nemôžete odísť alebo sa zúčastniť rodinných osláv," povedal.
"Kvôli počasiu tu niekedy trčíme niekoľko dní. Zároveň si ale v podstate môžete robiť, čo chcete. Bez mobilného signálu to tu je niekedy ťažké, ale veľa mi toho nechýba. Bez lode by mi mohli dôjsť zásoby," doplnil.
"Keď sa potom vrátim na pevninu, kde sú davy ľudí, uvedomujem si, že musím byť sakra opatrný. Pretože keď ste tu sami niekoľko týždňov a nestretli ste nikoho iného, ísť do krčmy alebo na nejakú akciu človeku naháňa strach," uviedol.
Podľa Duthieho je ostrov Gabo historicky spätý so Škótskom. "Ružová žula je tu v porovnaní s inou austrálskou žulou dosť tvrdá. V starých knihách sa píše, že osoba poverená stavbou majáka v roku 1859 hľadala škótskych kamenárov, a to hlavne tých, ktorí pracovali na majákoch v Aberdeene a Peterheade. Boli totiž zvyknutí. s týmto tvrdým materiálom. Bohužiaľ soms a však nedozvedel, kto maják postavil,“ krčí ramenami.
"Je tu kniha o všetkých správcoch, ktorí boli na ostrove od roku 1859 a veľa z nich sú Škóti - ľudia z oblastí škótskej vysočiny a priľahlých ostrovov, Perthu, Edinburghu, Glasgow a tiež zo severovýchodu. Je až neuveriteľné, ako je ostrov so Škótskom prepojený. Práca strážcu je mojím snom, je to pre mňa ako stvorené,“ uzavrel Duthie.
