GRÓNSKO - Spoločná história Grónska a Dánska je komplikovaná a zanechala rany, ktoré sa ťažko hoja, napísal denník El País. Nastupujúci americký prezident Donald Trump nedávno vyhlásil, že Spojené štáty potrebujú získať kontrolu nad Grónskom z bezpečnostných dôvodov, a odmietol vylúčiť použitie sily či ekonomického nátlaku na dosiahnutie svojho cieľa. Jeho výroky Grónčania podľa El País vnímajú ako hrozbu, pretože sa obávajú, že by sa mohli dostať pod kontrolu Washingtonu. Zároveň však aj ako príležitosť – vidia šancu vymaniť sa z dánskej nadvlády.
Asi 20 potomkov Inuitov, pôvodných obyvateľov Grónska, bolo v 50. rokoch 20. storočia odobraných svojim rodinám a poslaných do Kodane, aby sa naučili po dánsky. Cieľom nebolo iba naučiť ich jazyk, ale vychovať z nich elitu schopnú vládnuť ostrovu a viesť ho k modernite. Za týmto účelom boli vybrané tie najmúdrejšie a najsľubnejšie deti.
Deti strávili dva roky v Dánsku a po návrate do Grónska sa niektoré z nich nedokázali dohovoriť s rodičmi, pretože zabudli svoj rodný jazyk. Vrátili sa síce na svoj ostrov, ale nie do svojich dedín. Namiesto toho boli umiestnené do sirotincov, kde boli podrobené prevýchove niekoľko ďalších rokov.
Mnohé prepadli alkoholu alebo žobrali na mrazivých uliciach Nuuku, vykorenené a bez cieľa. Iné uzavreli sobáše s Dánmi. Dánska premiérka Mette Frederiksenová sa v septembri 2022 verejne ospravedlnila šiestim z týchto detí, ktoré vtedy boli ešte nažive. "To, čomu ste boli vystavení, bolo hrozné, bolo to neľudské, bolo to nespravodlivé a bolo to bezcitné," povedala im Frederiksenová.
Dánski lekári medzi rokmi 1960 až 1970 tisícom inuitských žien a dievčat zaviedli vnútromaternicové teliesko, o ktorom väčšina z nich nevedela. Nikto ich nepožiadal o povolenie ani ich neinformoval o účele. Mnohé z dievčat mali menej ako 12 rokov. Cieľom nútenej antikoncepcie bolo obmedziť rast obyvateľstva Grónska a zabrániť tak stupňovaniu finančnej záťaže, ktorú ostrov pre Dánsko predstavoval.
Mnohé z týchto žien celé roky nechápali, prečo nemôžu mať deti. Presný počet obetí zostáva neznámy. V septembri 2022 vznikla komisia dánskych a grónskych vedcov, ktorá mala celú záležitosť vyšetriť.
Grónsko bolo kolóniou Dánska do roku 1953, kedy sa stalo dánskym okresom. V roku 1979 sa stalo autonómnym územím Dánska so samosprávou vo vnútorných záležitostiach a roku 2009 boli jeho právomoci rozšírené vo všetkých oblastiach okrem medzinárodných vzťahov a obrany. Väčšina Grónčanov si praje nezávislosť, okrem iného kvôli krivdám, ktoré im boli v priebehu rokov spôsobené.
Málokto z nich si však praje nezávislosť práve teraz, pretože Dánsko posiela na podporu sociálneho systému ostrova, vrátane lekárskej starostlivosti, približne 600 miliónov eur ročne. Grónsko je ostrov s 57 000 obyvateľmi a rozlohou štyrikrát väčší, ako je Španielsko. Zdravotníctvo tu čelí logistickým výzvam. Pacienti z odľahlých oblastí sú často letecky transportovaní do Nuuku alebo do Kodane, čo úplne hradí dánsky štát.
Ostrov je bohatý na ropu, zemný plyn, zlato a železo, rovnako ako na vzácne nerasty nevyhnutné na výrobu batérií do elektromobilov a veterných turbín. Tieto zdroje sa však zatiaľ nevyužívajú tak, aby mohli nahradiť finančnú pomoc, ktorú Dánsko každoročne poskytuje Grónsku.
V každom prípade sa veci vyvíjajú rýchlo, píše El País. Jedného januárového rána, zatiaľ čo deti v Nuuku, oblečené do polárnych kombinéz, išli v teplotách mínus 17 stupňov Celsius po ulici do školy, Thomas Emanuel Dans raňajkoval v hoteli v centre mesta. Dans, americký investor a bývalý Trumpov poradca pre otázky Arktídy, strávil niekoľko dní v Grónsku, kde viedol rokovania o ťažbe, rybolove a cestovnom ruchu. "V tejto krajine je toho toľko, čo treba urobiť. Je tu veľa príležitostí," vyhlásil Američan.
Až 75 percent obyvateľov Grónska však pripojenie najväčšieho ostrova sveta k Spojeným štátom odmieta. Prieskum, ktorý pre dánsky denník Berlingske spracovala spoločnosť Verian, ukázal, že len šesť percent Gróňanov je za pripojenie k USA. Deväť percent opýtaných dalo nerozhodnú odpoveď.
Strategicky významný arktický ostrov, ktorý je autonómnou súčasťou Dánska, chce pre USA získať nový americký prezident Donald Trump, ktorý to označuje za zásadne dôležité pre bezpečnosť USA. Trump nedávno na otázku novinárov nevylúčil, že pokiaľ Kodaň odmietne ostrov predať, podnikne ekonomické či vojenské kroky. Kodaň aj Grónsko zhodne tvrdia, že ostrov nie je na predaj a že o svojej budúcnosti rozhodnú výhradne miestni obyvatelia.
Spojené štáty majú už teraz stálu prítomnosť na vesmírnej základni Pituffik na severozápade Grónska. Ide o strategickú polohu pre americký systém včasného varovania pred balistickými strelami, pretože cez Grónsko prechádza najkratšia spojnica medzi Európou a Severnou Amerikou.