TALIANSKO - Archeológovia museli prehodnotiť niektoré svoje domnienky o obetiach v Pompejach z roku 79. Nedávne analýzy DNA totiž poskytli vedcom informácie, ktoré vyvracajú niektoré predchádzajúce interpretácie. Analýzy tiež ukázali, že podstatná časť obyvateľov Pompejí pochádzala z východnej časti Stredozemného mora. Štúdiu vydal časopis Current Biology.
Vedci študovali 14 sadrových odliatkov obstaraných v Pompejach. V 19. storočí sa medzi archeológmi rozšírila prax zhotovovať sadrové odliatky výdutí a stôp, ktoré po sebe zanechali telá mŕtvych. Tieto odliatky môžu obsahovať zvyšky tiel. Pri prieskume tak vedci získali použiteľnú DNA z polovice odliatkov. "Je to vôbec po prvýkrát, čo sa podarilo získať genetický materiál zo sadrových odliatkov," uviedol jeden z autorov štúdie a antropológ David Caramelli.
Štyri odliatky, z ktorých sa vedcom podarilo získať použiteľné vzorky, pochádzali z takzvaného domu pri zlatom náramníku, ktorý je známy aj vďaka svojim nástenným dekoráciám. Podľa ďalšej autorky štúdie Alissy Mittnikovej z nemeckého Inštitútu Maxa Plancka prieskum ukázal, že domnienky, ktoré panovali o mŕtvych obyvateľoch domu, boli úplne chybné.
Archeológovia sa domnievali, že sa v dome nachádzali matka, ktorá objímala svojho syna, a dve ďalšie ženy, sestry alebo ďalšia matka s dcérou. Analýzy ukázali, že v skutočnosti išlo o štyroch mužov, ktorí medzi sebou nemali príbuzenské vzťahy.
"Ukazuje sa, ako málo toho vieme o niektorých udalostiach," uviedol jeden z ďalších autorov štúdie David Reich z Harvardovej univerzity. Podľa Caramelliho sa ukazuje, že domnienky a príbehy často reflektujú skôr svet, v ktorom žijú vedci, než ten, ktorý študujú.
Analýzy tiež ukázali, že veľká časť obyvateľov v Pompejach nebola miestneho pôvodu. Jednalo sa o prisťahovalcov z východnej časti Stredozemného mora či ich potomkov. Podľa vedcov to ukazuje, že migrácia medzi rôznymi časťami vtedajšej Rímskej ríše bola relatívne bežná.
Rímske mesto Pompeje sa nachádzalo na úpätí sopky Vezuv. Jej výbuch v roku 79 nášho letopočtu zabil tisíce ľudí, mesto zasypal popolom a zalial lávou, a časť mesta sa tak uchovala takmer nedotknutá. Archeologické vykopávky a výskumy začali v meste v polovici 18. storočia a stále neskončili.
