KIRGIZSKO - Pozostatky osídlenia v mieste, kadiaľ prechádzala jedna z hlavných vetiev euroázijskej Hodvábnej cesty, odhalili v južnom Kirgizsku vedci a študenti plzenskej katedry archeológie. Spolupracovali s miestnou Ošskou štátnou univerzitou. Vďaka objavenej kuchynskej a stolovej keramike a tiež pozostatkom potravín získali svedectvo o vysokých štandardoch každodenného života v priebehu viac ako dvoch tisícročí, povedala ČTK hovorkyňa Západočeskej univerzity (ZČU) Andrea Čandová.
V predtým neprebádanej stepnej oblasti, ktorá bola po tisícročia kontaktnou zónou medzi kultúrami usadlých poľnohospodárov a kočovníkov, skúmali niekoľko týždňov spôsoby obživy a premieňajúce sa prírodné prostredie. Vyše 20 neznámych archeologických lokalít, objavených vďaka diaľkovému prieskumu Zeme, umožnilo určiť polohu osídlenia od 2. tisícročia pred naším letopočtom až do polovice 1. tisícročia nášho letopočtu.
„Rastlinná časť jedálnička zahŕňala jačmeň, pšenicu, proso so strukovinami a veľmi bohatý sortiment ovocia – jablká, slivky, broskyne, orechy, vínnu révu a pistácie. Obrovský súbor zvieracích kostí dokladá nielen značnú konzumáciu mäsa, ale aj veľký význam chovu dobytka, ktorý dopĺňal napríklad lov kozorožcov," povedal vedúci expedície i plzenskej katedry Pavel Vařeka.
Vykopávky sa sústredili na lokalitu Ak-Džar, 20 kilometrov od Oše, ktorá bola vstupnou bránou do náročného vysokohorského úseku Hodvábnej cesty medzi Ferganou v Kirgizsku a Uzbekistane a Tarimskou panvicou v severozápadnej Číne. "Obchodné karavany tam museli prekonať horské hrebene prevyšujúce aj 3000 metrov nad morom," povedal Vařeka. V Ak-Džare sa podľa neho zachovalo sedem sídliskových pahorkov, tzv. tepe, z obdobia medzi 2. storočím pred naším letopočtom až 5. storočím nášho letopočtu. Tvorili súčasť rozsiahleho sídelného areálu s plochou takmer 100 hektárov. Sondáže tiež odhalili zástavbu jedného z pahorkov, ktorého osídlenie ukončil katastrofálny požiar, dodal.
Podľa archeológa Tomáša Tesaříka tvoril umelo navŕšený pahorok v Ak-Džare kontrolný bod chodníka. Na úpätí objavili aj pohrebisko s bohatou výbavou tvorenou hlavne šperkami, mincami a zbraňami. Jeho zánik datovali do klimatickej zmeny na prahu stredoveku. Miesto potom využívali kočovnícke komunity ako zimovisko až do nútenej sovietskej kolektivizácie v 20. storočí.
