RAKÚSKO - Archeológovia objavili počas rekonštrukcie futbalového ihriska vo viedenskej časti Simmering masový hrob s kostrovými ostatkami asi 150 rímskych vojakov. Experti kostrový nález považujú za mimoriadne vzácny, pretože až do 3. storočia bolo rozšírenou praxou spopolňovania tiel.
"Vo Viedni ste vždy pripravení nájsť nejaké rímsky stopy, len čo otvoríte dlažbu alebo pôdu - Vindobona predsa položila základný kameň nášho mesta. Vďaka početným archeologickým vykopávkam v oblasti dnešnej Viedne už máme veľké množstvo vedomostí, no výskumy vždy vedú k prekvapivým nálezom," hovorí Veronica Kaup-Hasler, vedúca mestská radkyňa Viedne pre kultúru a vedu, podľa ktorej nové objavy umožňujú pozrieť sa na začiatky histórie mesta z inej perspektívy.
Skoré kostrové nálezy z európskej časti Rímskej ríše sú mimoriadne vzácne, Rimania tu totiž až do 3. storočia nášho letopočtu praktizovali kremáciu. O to dramatickejší je nález rímskeho masového hrobu s kosťami približne 150 ľudí. "V Rímskej ríši existovali prísne pohrebné rituály a presné pravidlá sa museli dodržiavať aj po smrti. Keďže v európskych častiach Rímskej ríše boli okolo roku 100 nášho letopočtu bežné kremácie, telesné pohreby sú absolútnou výnimkou. Nálezy rímskych kostier z tohto obdobia sú preto mimoriadne zriedkavé," vysvetlila šéfka mestských archeológov Kristina Adler-Wölfl.
Jednotlivci boli pochovaní bez zjavného poriadku alebo orientácie. Prvé antropologické štúdie ich určujú ako výhradne mužov, prevažne vo veku 20 až 30 rokov, väčšinou s výškou nad 1,7 m, s malými príznakmi infekčných chorôb a veľmi dobrým stavom zubov. Príčinou smrti boli zranenia spôsobené zbraňami, ako sú kopije, dýky, meče a náboje. Množstvo rôznych zranení naznačuje boj. "Podľa usporiadania kostier a keďže ide o čisto mužské pozostatky, možno vylúčiť, že miesto súvisí s vojenskou nemocnicou a podobne, alebo že príčinou smrti bola epidémia. Zranenia kostí možno jednoznačne vystopovať až k bojovým operáciám," potvrdila antropologička Michaela Binder.
To, že ide o katastrofálny koniec vojenskej operácie, potvrdzujú aj predmety nájdené v hrobe - dýka, niekoľko častí brnenia, lícnica z prilby, hroty kopijí a klince do topánok. Kľúčovým nálezom pre datovanie a kultúrno-historickú klasifikáciu masového hrobu sa stala železná dýka."Jej fragmenty bolo kvôli zlému stavu zachovania ťažké datovať. Na röntgenovej snímke puzdra dýky je však okamžite vidieť charakteristickú rímsku výzdobu. Sú tam vložky zo strieborného drôtu, ktoré umožňujú datovať dýku do obdobia od polovice 1. do začiatku 2. storočia nášho letopočtu," vysvetlil zástupca vedúceho archeológie mestského úradu Christoph Öllerer.
Nález je prvým priamym dôkazom bitky na dunajskom Limes, ktorú bolo doteraz možné doložiť len prostredníctvom historických prameňov. Tie uvádzajú, že na konci 1. storočia n. l. došlo za cisára Domiciána (81-96) na dunajskej hranici Rímskej ríše k opakovaným bojom s germánskymi kmeňmi. O niekoľko rokov neskôr, za cisára Trajána (98-117), sa začalo s rozširovaním mohutnej línie opevnenia, Dunajského limesu.
"Masový hrob v Simmeringu je prvým fyzickým dôkazom bojov z tejto doby a naznačuje miesto bitky v oblasti dnešnej Viedne. Udalosť, ktorej sme tu boli svedkami, teda mohla byť dôvodom rozšírenia predtým malej vojenskej základne do legionárskeho tábora Vindobona - necelých sedem kilometrov od miesta nálezu," povedal archeológ Urban Mosser.
Po úvodnej prezentácii 2. apríla teraz budú nasledovať hlbšie skúmania: "Viedenský tím je stále na úplnom začiatku svojho výskumu. Následne sa v rámci medzinárodného interdisciplinárneho výskumného projektu vykonajú ďalšie prieskumy ľudských kostrových pozostatkov a nájdených predmetov. Najmä analýzy DNA a izotopov dávajú nádej na vzrušujúce výsledky o pôvode a životných podmienkach vojakov pochovaných v Hasenleitengasse,“ uzavrela Michaela Kronberger, kurátorka Viedenského múzea.
