BRATISLAVA - Legendy o zlatých mestách už stáročia fascinujú cestovateľov, dobrodruhov a hľadačov pokladov. Španielski dobyvatelia, ktorých lákali vízie Eldoráda a iných zlatých metropol, križovali americký kontinent a hľadali bohatstvo, ktoré sľubovalo večnú slávu a nepredstaviteľné bohatstvo. Naozaj však existovali tieto mýtické mestá? Objavili conquistadori skutočne poklady, o ktorých svet sníval? Odpovede na tieto otázky hľadajú vedci v novom francúzskom dokumentárnom filme Zlaté mestá, realita skrytá za mýtom.
Tento dokument nás zavedie na cestu, ktorá povedie z vysokých hôr Kolumbie až do púští Peru a odhalí najnovšie archeologické vykopávky, ktoré rozširujú naše poznatky o zlate a jeho úlohe v predkolumbovských civilizáciách. Dobyvatelia, ktorí verili v existenciu bohatých miest, ako napríklad Eldorado, Ciudad Perdida alebo Paititi, dobývali nové krajiny s bezohľadnou brutalitou, pričom si neuvedomovali, že ich interpretácia hodnoty zlata sa radikálne líši od interpretácie pôvodných obyvateľov Ameriky.
Ciudad Perdida: stratené mesto Taironov
V džungli pohoria Sierra Nevada de Santa Marta vedci už roky skúmajú záhadné Ciudad Perdida - starobylé mesto, ktoré postavili Tairončania. Španielskym konquistadorom sa nikdy nepodarilo toto miesto dobyť, čiastočne kvôli náročnému terénu a odporu miestnych obyvateľov. Objavy uskutočnené pomocou technológie LIDAR odhaľujú obrovský rozsah tohto mesta a jeho vyspelú architektúru, čo spochybňuje stereotyp "primitívnych" juhoamerických civilizácií.
Svätyňa Slnka a svätyňa Mesiaca: posvätné miesta a poklady Močikov
Na pobreží Peru sa nachádza ďalšie jedinečné miesto - posvätné pyramídy Pyramída Slnka (Huaca del Sol) a Pyramída Mesiaca (Huaca de la Luna), ktoré po sebe zanechala civilizácia Mochica. Španieli v nich objavili zlaté ozdoby a poklady, ale nepochopili, že pre miestnych obyvateľov malo zlato skôr symbolickú ako materiálnu hodnotu. Vďaka archeometalurgii vedci skúmajú metódy používané na výrobu predmetov z drahých kovov a zisťujú, že mnohé poklady neboli vyrobené z čistého zlata, ale zo starostlivo vyrobených zliatin.
Najväčší poklad, ktorý Španieli objavili, však nebolo zlato, ale striebro. Obrovské náleziská tohto kovu sa našli v bolívijskom meste Potosí, ktoré sa stalo jedným z najbohatších a najľudnatejších miest na svete. Ťažba striebra z Cerro Rico (Bohatá hora) podporila európsku ekonomiku a zmenila chod dejín za cenu tisícov domorodých obyvateľov a afrických otrokov, ktorí v baniach pracovali v neľudských podmienkach.
Zlato: duchovný symbol alebo hmotný poklad? Veľké kultúrne nedorozumenie
Počas dobývania Ameriky sa stret dvoch svetov neobmedzoval len na technologické alebo vojenské rozdiely, ale zasahoval hlboko do hodnotových systémov a presvedčení o povahe samotného zlata. Pre európskych konquistadorov bolo zlato synonymom materiálneho bohatstva, moci a prestíže. Objavenie Eldoráda alebo iných stratených miest oplývajúcich zlatom vnímali nielen ako náhly prílev bohatstva, ale aj ako spôsob, ako si zabezpečiť významné postavenie v európskom hodnotovom systéme, v ktorom boli peniaze a zdroje kľúčom k úspechu.
Pre mnohé domorodé kultúry však malo zlato úplne iný rozmer. Pre komunity ako Muisca alebo Mochica nebolo zlato ani tak prostriedkom na vlastné obohatenie, ako skôr symbolom duchovna a harmónie s prírodou. Používalo sa pri rituáloch, obetiach a obradoch, ktoré spájali ľudí s ich božstvami a okolitou prírodou. Jeho lesk mal evokovať cyklickú povahu života, silu slnka a pocit jednoty s prostredím. Z tohto pohľadu sa hodnota zlata merala nielen jeho fyzickými vlastnosťami, ale aj jeho hlbokým kultúrnym a duchovným významom.
Práve tieto zásadné rozdiely vo vnímaní zlata sa stali zdrojom veľkého kultúrneho nedorozumenia, ktoré navždy zmenilo chod dejín. Európania, zaslepení prísľubom materiálneho bohatstva, nepochopili, prečo domorodé komunity vnímali zlato ako niečo viac než len prostriedok na získanie bohatstva. Toto nepochopenie viedlo ku kultúrnemu stretu s tragickými dôsledkami nielen pre domorodé spoločnosti, ale aj pre celý kontinent.
Dokument Zlaté mestá, realita skrytá za mýtom na Viasat History nám umožňuje preniknúť do zložitého vzťahu medzi dvoma svetmi. Vďaka priekopníckemu archeologickému výskumu zisťujeme, že skutočná hodnota zlata nespočívala len v jeho materiálnom lesku, ale predovšetkým v jeho symbolike, ktorá tvorila základ identity a spirituality mnohých predkolumbovských kultúr. Práve táto hlboká, nemateriálna hodnota dáva zlatu nenahraditeľný rozmer a predstavuje jedno z najväčších kultúrnych nedorozumení, ktoré navždy zmenilo dejiny ľudstva.
