BRATISLAVA je jedným z mála hlavných miest v Európe bez podzemnej železnice - metra. Hoci sa o jeho výstavbe uvažovalo desiatky rokov a existovali aj konkrétne plány, metro sa v hlavnom meste Slovenska nikdy nepostavilo. Tento neuskutočnený projekt a nesplnený sen mnohých Bratislavčanov je až do konca februára 2025 témou výstavy „Metro, ktorým sa nevozíme“, ktorá mapuje históriu tejto dopravnej vízie a dôvody, prečo sa nikdy nestala realitou. Výstavu pripravilo Slovenské technické múzeum a je sprístupnená v Dopravnom múzeu v Bratislave.
(Zdroj: Zoznam / Pavol Urbánek)
Bratislava ako megapolis
Myšlienka vybudovania metra v Bratislave sa objavila už na začiatku 70. rokov minulého storočia. Vládne orgány v bývalom Československu rozhodli na prelome 60. a 70. rokov o tom, že sa z Bratislavy, hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky v dlhodobom výhľade rokov 1970 až 2050 stane miliónová sídelno - regionálna aglomerácia.
Dosiahnuť sa to malo vybudovaním štyroch obrovských sídelných útvarov nad 200 000 obyvateľov v meste a okolí. Jediným zrealizovaným mega sídliskom sa nakoniec stala Petržalka, ale pôvodne mali vzniknúť takéto obrie obytné zóny aj medzi Záhorskou Bystricou a Stupavou, Račou, Pezinkom a Modrou či medzi Bernolákovom a Sencom. Zároveň mala vzniknúť aj veľká priemyselná zóna v oblasti Janíkovho dvora v Petržalke.
K tomuto všetkému museli projektanti navrhnúť aj spôsob, ako sa toto veľké množstvo ľudí bude v rámci aglomerácie prepravovať. Ako najvhodnejší dopravný systém sa im v tom čase javil systém rýchlodráhy na báze metra. V čase, kedy sa Bratislava rozhodovala pre tento dopravný systém, platila v krajinách východného bloku zásada, že metro môžu mať len mestá nad milión obyvateľov.
Toto v tom čase Bratislava nespĺňala, a preto sa tento navrhnutý systém metra „schoval“ pod názov rýchlodráha. Prvé konkrétne projekty na doskách projektantov sa začali objavovať už v 1973 a počítalo sa s tromi trasami a celkovou dĺžkou až 103 kilometrov. Zhruba 37 kilometrov malo viesť pod zemou a zvyšok trate po povrchu. Tieto projekty boli v priebehu niekoľkých nasledujúcich desaťročí mnohokrát prepracované a prehodnotené.
Plány ostali na papieri
V prvej fázy sa uvažovalo, že v Bratislave by sa ako vozový park využili vozne Tatra R2, ktoré vyrobili na území Československa v závodoch ČKD. Lenže po roku 1978 súdruhovia presadili, že sa musí počítať s typom ťažkého metra sovietskeho typu, aké od roku 1974 jazdilo aj v Prahe. Ich zastarané vagóny však boli určené takmer výlučne pre podpovrchovú prevádzku, čo zase rapídne predražovalo celú stavbu. Výstavba bratislavského metra (rýchlodráhy) začala v 80. rokoch 20. storočia, a to dokonca dvakrát (v rokoch 1983 a 1988).
Prvým projektom bol plán dočasnej rýchlodráhy, ktorá by spojila Petržalku s centrom cez Starý most. V Petržalke mala byť zastávka v okolí dnešnej ulice Farského, ktorá mala mať názov Petržalka Centrum, a trasa by pokračovala cez Starý most na Martanovičovu ulicu a odtiaľ na konečnú zastávku na Mlynské Nivy. Prvé dve zastávky mali byť na estakáde a až konečná zastávka Mlynské Nivy mala stáť na povrchu a mala nadväzovať na priľahlé depo. Do neho mali súpravy neskoro večer a z neho skoro ráno ísť tak, že by sa prevádzka na ulici Mlynské Nivy zastavila závorami, kým by súpravy neprešli.
Dôvodom začatia budovania tohto dočasného riešenia bolo, aby sa rozrastajúca Petržalka a narastajúce množstvo jej obyvateľov mohlo čo najskôr a čo najefektívnejšie prepravovať medzi oboma brehmi Dunaja. Na tento pilotný projekt mal následne nadväzovať definitívny úsek rýchlodráhy, ktorej výstavba by prebiehala v rokoch 1988 - 1994 a predĺžila by sa trať až po konečnú zastávku Petržalka Juh, kde by bolo druhé depo na Janíkovom dvore. Zároveň by sa vybudoval podpovrchový úsek pod Dunajom smerom na Hlavnú železničnú stanicu a dočasná trasa by bola zrušená.
Koncom 80. rokov padlo rozhodnutie, že sa plány na výstavbu zredukujú na dve trasy A a B v celkovej dĺžke zhruba 42 kilometrov, so 45 stanicami a s 2 prestupnými stanicami v centre mesta. Trasa A mala mať 26,9 kilometrov a 29 staníc a trasa B mala mať dĺžku 15,1 kilometrov a 16 staníc. Technickou základňou pre tieto trasy mali byť dve depá, jedno v oblasti Janíkovho dvora v Petržalke a druhé na konci Rače v oblasti Šprinclovho majera.
Prvá etapa výstavby prvej trasy mala prebiehať v rokoch 1988 -1997, mala merať zhruba 6 kilometrov a viesť z Petržalky po Hlavnú železničnú stanicu s 9 stanicami (Lúky Juh, Lúky Sever, Háje Juh, Háje Sever, Petržalka Centrum, Dunaj, Prior, Obchodná a Hlavná stanica). V roku 1988 bol dokonca poklepaný základný kameň bratislavskej rýchlodráhy s tým, že tento úsek mal byť dokončený v horizonte rokov 2000-2005.
Do roku 1997 mal byť hotový úsek Lúky Juh – Dunaj v celkovej dĺžke 6 kilometrov so 6 stanicami a s rozpočtom 7 miliárd Kčs, ale udalosti roku 1989 zase výstavbu pozastavili. Znovu sa začali prehodnocovať projekty a bolo rozhodnuté, že Bratislava pôjde radšej cestou ľahkého metra, ale ekonomická a politická situácia ani týmto plánom nepriala. V 90. rokoch sa ešte hovorilo o pláne tzv. francúzskeho systému ľahkého metra VAL, ktorého vozne by boli na pneumatikách a súpravy by boli bez vodičov, ale po vzniku Slovenskej republiky a zmene ekonomických podmienok sa ďalší projekt zastavil.
Bratislava sa ocitla v situácii, keď si už nemohla dovoliť investovať do takého nákladného dopravného systému a po roku 2000 padlo definitívne rozhodnutie, že hlavné mesto metro nepotrebuje a všetky projekty boli ukončené. V posledných rokoch bolo rozhodnuté, že do Petržalky v koridore, v ktorom malo viesť pôvodne metro a bola v ňom celé desaťročia stavebná uzávera, bude vybudovaná električková trať. Tá je momentálne tesne pred dokončením a spustením a aspoň takto odľahčí dopravu medzi obomi brehmi Dunaja.
Ukončite výstup a nástup, dvere sa zatvárajú
Ako by vyzerala prvá trať z Petržalky do centra mesta, ak by ju naozaj dokončili? Odpoveď na túto otázku nám poskytujú počítačové vizualizácie Mgr. art. Andreja Fridricha, ktorý si z množstva rozličných plánov a štúdií zvolil projekt zo začiatku 80. rokov 20. storočia, podľa ktorého sa mala najskôr zrealizovať stavba tzv. dočasnej, povrchovej trasy metra z okraja Petržalky cez Starý most na Mlynské Nivy, na ktorú mala následne nadviazať výstavba definitívneho podzemného úseku vedeného v koridore naprieč sídliskom Petržalka až na Hlavnú stanicu.
Na výstave „Metro, ktorým sa nevozíme“ môžete vidieť celú históriu projektovania, plánovania a začiatku výstavby vrátane mnohých dobových materiálov - projektov, štúdií a plánov. Toto všetko sa dozviete na 40 paneloch, umiestnených na železničnom nástupišti v budove Múzea dopravy. Vo výstavnej vitrínke vo vnútri múzea okrem modelu vozňov metra sovietskeho typu, aké mali jazdiť v Bratislave, uvidíte aj fragmenty betónu zo zbúraného depa na Janíkovom dvore.
Najzaujímavejším exponátom je však počítačová vizualizácia rýchlodráhy, ktorú podľa dokumentov v Archíve mesta Bratislavy vytvoril Andrej Fridrich. Ukazuje, ako by jej trať vyzerala, keby bola dokončená podľa návrhov, a môžete tak vidieť približnú podobu jednotlivých nadzemných, podzemných aj oboch koncových staníc a dokonca sa previezť súpravou z Janíkovho dvora v Petržalke až po konečnú zastávku na Mlynských Nivách.
Zostalo iba nepatrné torzo
A čo zostalo z desaťročí plánovania výstavby metra v Bratislave? Je to časť estakády v Petržalke, ktorá sa tiahne od Starého mosta po TPD na Farského ulici a dnes po nej jazdia električky a koridor naprieč Petržalkou, v ktorom sú dnes naťahané koľajnice električky, pri výstavbe ktorej bol zbúraný betónový tunel plánovaného depa metra na Janíkovom dvore.
Aj keď by metro mohlo výrazne zlepšiť dopravu v meste, jeho výstavba je v súčasnosti nepravdepodobná. Mesto sa rozhodlo ísť cestou modernizácie električiek, trolejbusov a ekologických autobusov. Najväčším projektom posledných rokov je električková trať do Petržalky, ktorá má aspoň čiastočne nahradiť chýbajúce metro. Bratislavské metro tak zostáva iba nesplneným snom a historickou kuriozitou. Vďaka výstave „Metro, ktorým sa nevozíme“ si však môžeme pripomenúť, ako mohlo hlavné mesto Slovenska vyzerať, keby sa tento odvážny projekt predsa len uskutočnil.
