Turisti vnímajú Štrbské Pleso najmä ako východiskový bod pre túry do Vysokých Tatier. No zaujímavú históriu a možnosti na prechádzky ponúka aj samotná osada. Jej dominantou je jazero, o ktoré sme pred rokmi takmer prišli.
Zbytočná vodná plocha
V minulosti sa na dnešnom území Štrbského Plesa nachádzali lúky a lesy. Vlastnila ich rodina Szentiványiovcov, ktorí neskôr zohrali dôležitú úlohu aj pri založení osady. Oblasť sa využívala na dva účely. V prvom rade si tunajšiu prírodu obľúbili samotní majitelia. Tí chodili pod Tatry radi loviť a mali tu jeden z ich najlepších revírov, kam pozývali aj návštevy. Druhá časť sa využívala na pasenie statku. Tunajšie lúky boli ako stvorené na chov a svoje stáda tam vodili členovia urbáru z Važca a Štrby.
V 19. storočí sa začalo uvažovať o tom, že rodina prepíše časť územia práve na tieto organizácie. Statkári vtedy prišli s veľkým plánom. Jazero sa im zdalo zbytočné a prekážalo im aj pri pasení zvierat. Preto sa rozhodli, že ak by dostali tento pozemok do užívania, tak ako prvú vec nechajú vypustiť túto vodnú plochu, čím by dostali ďalší priestor pre chov dobytka. K tomuto kroku našťastie nedošlo, pretože Szentiványiovci sa nakoniec rozhodli ponechať celý chotár vo svojom vlastníctve. To zachránilo aj samotné jazero.
Prvú chatu vlastnili zakladatelia
Založenie osady sa počíta od momentu, kedy na brehoch jazera vznikla prvá stavba. Tou bola chata, ktorú si nechal v roku 1872 na južnom brehu postaviť Jozef Szentiványi, ktorý sa najviac zaslúžil o rozvoj Štrbského Plesa. Túto nehnuteľnosť využíval ako poľovnícky a rybársky dom. Práve on tu totiž spustil chov rýb a prilákal tak do tejto oblasti ďalších ľudí. Časom začal svoju chatu prenajímať a vo veľkom rozbehol aj turistiku vo Vysokých Tatrách. Založil spolok, s ktorým chodieval spoznávať krásy našich veľhôr.
Jozef urobil ešte jeden dôležitý ťah. Keďže sa v ostatných častiach Tatier začalo rozmáhať kúpeľníctvo, chopil sa príležitosti a v roku 1879 nechal priamo pri jazere postaviť prvý hotel na Štrbskom Plese. Dovtedy tam bolo len pár víl, ktoré vlastnili jeho blízki priatelia a členovia rodiny. K hotelu neskôr pribudla reštaurácia, kaviareň a turistické centrum. Z osady sa postupne stalo obľúbené miesto pre dovolenkárov. Jozef Szentiványi má i vďaka tomu v súčasnosti na brehoch jazera pamätnú tabuľu.
(Zdroj: TASR – František Iván)
Trať kedysi končila priamo pri plese
V čase vzniku hotela, ktorý mal štyri izby a taktiež sa nazýval Štrbské pleso, sa v tejto oblasti začalo s ďalším dôležitým projektom. Až do našich veľhôr viedla trať železnice, ktorá ich spájala s Košicami. Možno bude pre vás prekvapením, že konečná zastávka nebola pôvodne v tých miestach, ako stojí súčasná stanica. Kedysi totiž sídlila priamo pri brehu jazera, aby turisti vystúpili rovno v obklopení nádhernej prírody. Neskôr ju však vytlačili do nižšej polohy, aby sa nerušila atmosféra tohto miesta.
Náučný chodník vás zavedie aj k ďalším jazerám
Štrbské pleso ponúka turistom mnoho atrakcií. Pred niekoľkými rokmi sa tu obnovila tradícia člnkovania, ktorá nadväzovala na dávnu minulosť. I prví turisti sa tam chodili s obľubou plaviť na malých člnkoch a kochali sa nádherným výhľadom na Vysoké Tatry z hladiny. Počas tuhej zimy sa dá po jazere chodiť alebo korčuľovať, kedysi sa tu dokonca konal zápas konského póla. V súčasnosti tu už však teploty nebývajú tak nízke, preto musíte byť obozretní.
Okolo jazera vedie náučný chodník, ktorý potom prechádza cez celú osadu. Dozviete sa na ňom zaujímavosti z histórie tohto regiónu, ale aj o prírodných unikátnostiach. Zavedie vás k ďalším vodným plochám. Malé Štrbské pleso sa nachádza priamo pri vstupe do obce a sídli pri ňom hotel. Jazierka lásky sú zase ukryté medzi stromami a prepája ich potok.
Miesto, ktoré milovala aj obľúbená spisovateľka
Pohľad na jazero a hory v minulosti očaril a ovplyvnil tvorbu známej spisovateľky Maše Haľamovej. Jej manžel bol lekár a špecializoval sa na pľúcne choroby. Preto dostal miesto v luxusnej vile Tivoli, ktorá sídlila priamo pri jazere. Určená bola na liečebné pobyty pre šľachtu. Haľamová tu strávila viac ako dvadsať rokov a vytvorila niekoľko nádherných diel. I kvôli tomu v súčasnosti nájdete pri jazere pamätník, ktorý spomína na našu velikánku.
