RUSKO - Architekt Jurij Felten pokľakne a potom Kataríne II. Veľkej podá kopu plánov a náčrtov. Cárovná ho totiž poverila stavbou, v ktorej má byť umiestnená jej nová umelecká zbierka. „Presne podľa našich predstáv,“ je panovníčka spokojná s predloženými návrhmi. Pri Zimnom paláci tak vzniká dvojpodlažné múzeum. Akými skvostami sa bude môcť pochváliť?
Dlhé minúty už sa zamyslená Katarína II. Veľká (1729-1796) prechádza po Raffaelovej lodžii. Ide o kópiu galérie v pápežskom paláci vo Vatikáne, ktorú si cárovná nechala vybudovať v Petrohrade. Ambiciózna panovníčka sa chopila moci v roku 1762 prevratom, pri ktorom zvrhla svojho manžela Petra III. (1728–1762), a zmocnila sa ruského trónu. „Je potrebné vykonať množstvo reforiem,“ uvedomuje si cárovná. Sama je oddaná ideálom osvietenstva a rada by sa vyrovnala najvýznamnejším európskym panovníkom. Prestíž chce získať okrem iného aj vybudovaním mimoriadnej umeleckej zbierky v Rusku. Podarí sa jej to, alebo rovnako ako pri množstve plánovaných reforiem zostane len pri zbožnom želaní?
Obrazy vymení za obilie
Úspešný berlínsky obchodník Johann Ernst Gotzkowsky (1710 – 1775) je nepríjemne zaskočený. Už od roku 1750 buduje zbierku starých majstrov, ktorú chce roku 1764 predať pruskému kráľovi Fridrichovi II. Veľkému (1712 – 1786). „Ten ju však náhle odmietol zakúpiť, lebo zostal po sedemročnej vojne bez peňazí,“ uvádza súčasný anglický historik a kurátor Owen Hopkins.
Gotzkowsky vtedy nemá na zaplatenie ruského obilia, ktoré si objednal, a preto cárovnej ponúkne, že jej odpredá 225 zo svojich 317 obrazov. A tá súhlasí. O tejto umeleckej zbierke totiž údajne snívala. Do Petrohradu sa od Gotzkowského dostávajú skutočné skvosty: obrazy od Raffaela Santiho (1483–1520), Tiziana (asi 1490–1576) či Petera Paula Rubensa (1577–1640). Najnadšenejšia je ale Katarína z 13 plátien holandského maliara Rembrandta van Rijna (1606–1669).
Potrebuje viac miesta
Nedávno dokončený Zimný palác dostáva novú prístavbu. Cárovná totiž nemá na vystavenie zbierky zodpovedajúce priestory. Roku 1764 preto poverí architekta Jurija Feltena (1730-1801), aby to napravil. Ten počas iba dvoch rokov pristaví k Zimnému palácu východné krídlo. Ani to ale cieľavedomej panovníčke zjavne nestačí. „Nasledujúceho roku začalo budovanie ďalšieho pavilónu, tentoraz navrhnutého francúzskym architektom Jeanom-Baptistom Vallinom de la Mothe,“ opisuje britský historik Vincent Cronin (1924–2011). Jeho dostavením v roku 1769 sú položené základy jedného z najväčších a najslávnejších múzeí na svete – Ermitáže.
Ministrova vášeň
Na rušné nábrežie pred Zimný palác prichádzajú desiatky plne naložených vozidiel. Už v roku 1769 sa ruskej vládkyni podarí získať ďalšiu obrovskú zbierku. Počas svojho života ju zhromaždil saský prvý minister, gróf Heinrich von Brühl (1700-1763). „Mal viac odevov, hodiniek, topánok a papúč, než ktorýkoľvek iný človek,“ vyhlási o ňom s trochou pohŕdania pruský kráľ Fridrich II. Veľký. Je to pravda. Gróf totiž vytvoril najväčšiu európsku zbierku hodiniek a meissenského porcelánu. Pochváliť sa mohol aj kolekciou obradných parochní alebo veľkým množstvom kníh o mystickej kabale. Vlastnil však aj množstvo obrazov. Práve tie od jeho dedičov v roku 1769 cárovná odkúpila. Do Petrohradu sa vtedy sťahuje 600 plátien a nespočetné množstvo menších kresieb alebo grafík.
Francúzska spojka
Pred zadumanou Katarínou II. Veľkou leží rozložený list. Jeho autorom nie je nikto menší ako francúzsky spisovateľ a filozof Denis Diderot (1713–1784). Sčítaná panovníčka, ktorá sa zaujíma aj o literatúru a filozofiu, miluje jeho knihy a dopisuje si s ním. Keď sa dozvie o literátových finančných problémoch, dokonca od neho odkúpi zväzky jeho Encyklopédie. Vďačný Diderot následne Kataríne dopomôže k získaniu zbierky po francúzskom finančníkovi barónovi Pierrovi Crozatovi (1665–1740). To sa píše rok 1772 a do Ermitáže sa dostáva ďalšie známe dielo – Rembrandtova Danaé.
Dedičstvo po premiérovi
Na stenách paláca je možné vidieť desiatky novo zavesených obrazov. Zberateľský apetít neprejde ruskú cárovnú ani v ďalších rokoch. „Pre Katarínu bola zbierka ako symbolom, tak aj uskutočnením osvietenstva v Rusku,“ vysvetľuje Owen Hopkins. V roku 1779 panovníčka získava aj súbor umenia, ktorý zhromaždil Robert Walpole (1676–1745), prvý ministerský predseda Veľkej Británie. Katarína Veľká za 206 diel z jeho pozostalosti zaplatí cez 40 000 libier, v prepočte na dnešné peniaze ide zhruba o 8 miliónov eur. Z premiérovej rezidencie Houghton Hall v Norfolku sa ďaleko na východ vydávajú diela Anthonisa van Dycka (1599–1641), Nicolasa Poussina (1594–1665), Rubensa a opäť aj Rembrandta.
Má svojich favoritov
Pred cárovnú predstupuje ruský diplomat a filantrop Dmitrij Golicyn (1721 – 1793). "Išlo o cárovninho zrejme najaktívnejšieho agenta, ktorý pre ňu získal mnoho majstrovských diel," upozorňuje súčasný ruský historik Alexej Larionov. Golicyn, ktorého viedenské sídlo je doslova napchaté umením, už v roku 1766 získal Rembrandtovo plátno Návrat strateného syna, ktorý si Katarína nesmie obľúbila.
Ďalším obrazom, na ktorom môže panovníčka oči nechať, je Chorá žena u doktora od holandského maliara Gerrita Doua (1613–1675). Katarína zaň zaplatí bezmála 20 000 frankov. V roku 1781 kúpi cárovná ďalšiu veľkú umeleckú kolekciu. Jej pôvodným majiteľom je flanderský gróf Baudouine a pozostáva z 200 obrazov.
Antika v jaskyni
Už pri zbežnom pohľade je zrejmé, že cárovninej zbierke do ucelenosti niečo chýba. Je v nej totiž zastúpených len málo antických diel. Panovníčka sa to rozhodne zmeniť. V roku 1787 kupuje zbierku Johna Lyde-Browna (†1787). Niekdajší riaditeľ Bank of England ju dával do kopy dlhých 40 rokov a jej jadro tvoria staroveké sochy. Do Ruska medzi inými skvostami zamieri aj busta rímskeho cisára Lucia Vera (130–169) z 2. storočia. Katarína novo získané diela paradoxne neumiestni do Ermitáže, ale vyzdobí nimi umelú jaskyňu a park v letnej rezidencii Carské selo na dohľad od Petrohradu.
Najväčšie, najcennejšie
Starnúca cárovná môže byť spokojná. Hoci mnoho jej politických a ekonomických reforiem zostane len na papieri, ako zberateľka umenia je jednoznačne úspešná. V roku 1787 dokonca pod Feltenovým vedením dochádza k ďalšiemu rozšíreniu Ermitáže. Na konci panovania Kataríny II. Veľkej totiž jej kolekcia už zahŕňa 4000 plátien. Okrem toho panovníčka získa aj 38 000 kníh, 10 000 kresieb a zhruba rovnaký počet drahokamov. „Len za dve desaťročia nazhromaždila Katarína Veľká jednu z najväčších umeleckých zbierok v celej Európe a Ermitáž sa tým mala stať jedným z najväčších svetových múzeí,“ uzatvára Owen Hopkins.
