KEŇA - To, čo sa začalo pred viac ako 60 rokmi ako detský koníček, viedlo na predmestí Nairobi, hlavného mesta Kene, možno až k najväčšej zbierke motýľov na africkom kontinente. Steve Collins, ktorý má teraz 74 rokov, sa narodil a vyrástol na západe Kene. Keď mal päť rokov, začali ho fascinovať motýle, a tak sa rozhodol, že ich bude zbierať. Dnes má v zbierke už viac ako 4,2 milióna exemplárov a sú v nej zastúpené stovky druhov.
"Po návšteve Konga nás rodičia viedli k záujmu o motýle a priatelia nám darovali sieť na chytanie hmyzu. V 15 rokoch som už mal za sebou návštevu Nigérie a ďalších krajín, kde som motýle podrobnejšie študoval," povedal Collins.
Po 20 rokoch kariéry, keď pracoval ako agronóm, venoval svoj voľný čas výskumu motýľov. V roku 1997 tak založil Africký výskumný inštitút motýľov. Teraz, keď mu dochádza priestor aj čas, dúfa, že svoju zbierku a zápal pre tretí najväčší rad hmyzu odovzdá ďalším generáciám.
Na 6000 metroch štvorcových, čo zodpovedá veľkosti futbalového ihriska, pestuje veľké množstvo stromov a kvitnúcich kríkov, ktoré tak tvoria dômyselne prepojený lesný ekosystém. Stovky motýľov tancujú zo stromu na strom a niekedy pristanú aj na Collinsovej ruke.
Jeho zbierka je súkromná, hoci na začiatku ju otvoril pre verejnosť, keď v rokoch 1998 až 2003 viedol vzdelávacie centrum. Collins vlastní 1,2 milióna motýľov z celej Afriky, ktoré má starostlivo prišpendlené v rámčekoch a uložené v radoch na poličkách. Ďalšie tri milióny motýľov skladuje v obálkach.
"Motýle je potrebné uchovávať v tmavých priestoroch. Spôsob uchovania tiež zaisťuje, že iný hmyz, parazity a dravce usušené motýle nezožerú. Raz za rok tiež používame na motýle prostriedok na ničenie hmyzu, aby sme ich tak ešte lepšie ochránili," povedal zberateľ.
Ekológ a hosťujúci profesor na univerzite Oxford Brookes Julian Bayliss, ktorý sa špecializuje na Afriku, zbiera pre Collinsa motýle už vyše 20 rokov. "V zbierke je veľká časť úplne nenahraditeľná, pretože značná časť prirodzeného prostredia Afriky bola zničená," povedal.
Afrika je zraniteľná voči zmenám klímy, keď obdobia dlhotrvajúceho sucha a rozsiahle záplavy ničia lesy a ďalšie miesta, kde sa motýle prirodzene vyskytujú.
Bayliss uvažuje o tom, že by Collinsovu zbierku zdigitalizoval, čím by ju sprístupnil celému svetu. Nech už ju prevezme ktokoľvek, "musí to byť inštitúcia, ktorá je dobre založená, dobre financovaná a bezpečná", myslí si Bayliss.
Entomológ z americkej inštitúcie Smithsonian Scott Miller stretol Collinsa takmer pred 30 rokmi. Zbierka podľa Millera môže poskytnúť zásadné informácie o environmentálnych zmenách za posledných 60 rokov. "K týmto exemplárom sa môžeme kedykoľvek vrátiť pre nové informácie, kedykoľvek sa dozvieme niečo nové, zoznámime sa s inou technológiou alebo keď nám napadnú nové otázky," povedal.
Collins sa obáva, že onedlho už nebude môcť vo výskume pokračovať. Dúfa, že celú zbierku predá jedincovi alebo výskumnej inštitúcii. Do tej doby uchováva svoj najdrahší exemplár za 8000 dolárov v tajnosti, pretože sa obáva prípadnej krádeže.
Výdavky na vlastné bádania sú vysoké. Ročný rozpočet, ktorý v roku 2009 zverejnila Lepidopterologická spoločnosť Afriky na svojich webových stránkach, bol 200.000 dolárov. Collins odhaduje, že cena všetkých jeho exemplárov a ďalšieho majetku sa pohybuje okolo ôsmich miliónov dolárov.
"Desiatky rokov som to mal ako hobby, nemôžem teda vyčísliť presnú cenu toho, čo som až doteraz robil. Teraz sa sústredím na to, aby som zaistil, že zbierka bude v bezpečných rukách, až tu nebudem," uzavrel Collins.
