POĽSKO - Prvú svetovú vojnu prežil v poľskom Bielovežskom pralese iba jeden zubor, ktorý potom v roku 1919 uhynul. Zubre európske, najväčšie cicavce Európy, tak vo voľnej prírode vyhynuli. Niekoľko ich ale prežilo v zoologických záhradách a tie sa stali základom pre populáciu, ktorá v tejto nedotknutej časti prírody v oblasti na poľsko-bieloruskej hranici žije.
"Ich počet navyše neustále rastie, teraz ich je 920, počítame ich každý rok," hovorí v stráženej časti pralesa poľský sprievodca Ireneusz, ktorý už 20 rokov pracuje vo výskumnom ústave v neďalekej Bieloveže. Jeho úlohou je najmä zbierať dáta o tom, ako sa prales vyvíja a mení a s ním aj tamojšia fauna a flóra.
Bielovežský prales je jedným z posledných miest v Európe, kde stretnete divokú a pôvodnú prírodu, ktorá kontinent pokrývala pred niekoľkými tisíckami rokov. Prales sa rozkladá na ploche 147 000 hektárov, pričom 62 500 hektárov sa nachádza v Poľsku.
Na poľskej časti Bielovežského pralesa leží chránený Bielovežský národný park. Prales je zapísaný na zoznam svetového dedičstva UNESCO. V roku 1979 bola najskôr pridaná poľská strana, následne v roku 1992 aj tá bieloruská. Lesné hranice sa v minulosti dali prekročiť, teraz ju však v náraste nelegálnej migrácie tvorí ostro strážený plot. Do najcennejšej časti lesa je možné nahliadnuť len po skupinkách maximálne desiatich ľudí a s vopred objednaným sprievodcom. Drevená vstupná brána sa nachádza práve neďaleko dediny Białowieża.
"Niektorí poľskí panovníci, ktorí v oblasti vládli, sa zubrami zaobchádzali ako s loveckou trofejou, lov bol obľúbenou spoločenskou udalosťou," opisuje poľský sprievodca Ireneusz. "Veľké stádo zubrov zabili v prvej svetovej vojne aj nemeckí vojaci a nakoniec obrie cicavce vo voľnej prírode v roku 1919 úplne vyhynuli. Prežilo len niekoľko jedincov v zoologických záhradách," dodáva.
Prvé dva zubre boli do Poľska opätovne privezené v roku 1929, postupne nasledovali ďalšie, najmä zo zoologických záhrad v Nemecku, ale aj z Dánska a Švédska. Zubry žili najprv v neďalekej rezervácii, ale v roku 1952 boli prvé dva v poľskej časti lesa vypustené do voľnej prírody. O 20 rokov neskôr sa počet zubrov v tejto časti lesa zvýšil na 200.
Populácia v ostatných rokoch výrazne narástla, v roku 2016 ich bolo len 596. V roku 2021 sa však ich počet odhadoval už na 715, o rok neskôr to bolo 779 av ďalšom roku potom 829. Ďalších okolo 700 zubrov by podľa odhadu vedcov malo žiť na bieloruskej strane hranice. Potomkovia týchto zubrov žijú aj v Česku, a to v Prírodnej rezervácii Milovice.
"O väčšine z nich nevieme, len asi 50 ich má na tele pripevnený čip s rádiosignálom a vedci ich sledujú," uviedol poľský sprievodca. Zubra vo voľnej prírode podľa neho nie je jednoduché stretnúť. "V lese sa neustále pohybujú. Živia sa trávou a drevinami a nepotrebujú určité územie, ako to majú napríklad vlci. Najedia sa a idú ďalej," dodal Ireneusz.
Väčšia šanca je uvidieť ich pritom v zime, pretože stromy sú bez listov a je medzi nimi lepšie vidieť. "Skôr sa pozrite na okolité pole, až odtiaľto budete odchádzať, zubre sa teraz často vo väčších skupinách presúvajú do otvorených oblastí, kde môžu nájsť viac jedla," poradil miestny sprievodca. Na bahnitej ceste však boli vidieť ich stopy.
Miestom, kde na zubre určite narazíte, je však miestna malá zoo. Nachádza sa neďaleko a žije v nej asi desať jedincov. V ďalších ohradách sa dajú vidieť aj vlky, jelene či rysy.
Les v stráženej časti pralesa je úplne ponechaný svojmu osudu, vŕzgajúce stromy sa opierajú jeden o druhý a sú obrastené machom. Niektoré z nich vyzerajú, že čoskoro spadnú, čas od času počuť zvuky, ktoré vydáva ďateľ. Lesy tvoria 96 percent územia pralesa, niektoré sú veľmi staré a majú aj svoje mená, napríklad Jagelovský dub, pod ktorým údajne odpočíval samotný Vladislav Jagelovský.
Bývalá poľská vláda sa v minulosti stala kvôli výrubu v Bielovežskom pralese terčom kritiky. Ťažbu v chránenom území vtedy minister životného prostredia vysvetľoval bojom s podkôrnikom. Výrub pomocou ťažkej techniky aj v najcennejšej zóne napadla aj Európska komisia a súd Európskej únie rozhodol, že ťažba je nezákonná. Teraz podľa poľského sprievodcu v parku k výrubu nedochádza. "Lesníci len odstraňujú tie stromy, ktoré popadali do cesty," uviedol s tým, že sa snažia nechať les čo najprirodzenejšie rásť a proti žiadnym škodcom nezasahujú.
