BRATISLAVA - Veľké európske šelmy zažívajú pozoruhodný zvrat osudu. Po desiatkach tisíc rokov prenasledovania, ktoré vyhubilo šabľozubé tigre, hyeny a levy jaskynné, začali v poslednej dobe počty predátorov na kontinente stúpať, napísal spravodajský server The Guardian.
V celej kontinentálnej Európe sa dramaticky zvýšil počet medveďov, vlkov, rysov a rosomákov vďaka ochranárskym opatreniam zavedeným pred niekoľkými desaťročiami. V Európe teraz žije približne 20 500 medveďov hnedých, čo je od roku 2016 nárast o 17 percent, zatiaľ čo počet rysov ostrovidov stúpol o 12 percent na 9400 jedincov.
Na kontinente teraz žije 1300 rosomákov sibírskych, čo predstavuje nárast o 16 percent, a pozoruhodné je, že európska populácia voľne žijúcich vlkov vyskočila o 35 percent na 23 000 jedincov, napísal The Guardian. Lepšie si viedol iba šakal obyčajný. Jeho populácia, ktorá sa sústreďuje v južnej Európe, teraz má asi 150.000 jedincov, čo je od roku 2016 nárast o 46 percent.
Zvieratá, ktoré boli kedysi lovené ako škodcovia, zatiaľ čo sa ich životné prostredie menilo na poľnohospodársku pôdu, sa vracajú. Po celej Európe sa znovu ozýva vytie vlka, brumkanie medveďa a zvuk toho, ako sa predierajú lesy a pobehujú po pláňach.
Najvýraznejší návrat medzi kontinentálnymi šelmami v tomto storočí zažil rys španielsky (Lynx pardinus). Pred 25 rokmi žilo v ich poslednej bašte v južnom Španielsku menej ako 100 týchto mačkovitých šeliem. Rys španielsky, menší a pestrejšie sfarbený príbuzný rysa ostrovida, bol najohrozenejšou mačkovitou šelmou planéty. Teraz sa jeho status zmenil z "kriticky ohrozeného" na "zraniteľný", pretože jeho počet prudko stúpol.
Záchrana rysa si však vyžiadala značné politické opatrenia a investície. Andalúzia musela prijať zákony zakazujúce majiteľom pozemkov klásť pasce. Štát spustil rozsiahlu propagačnú kampaň, ktorej cieľom bolo presvedčiť majiteľov loveckých pozemkov, aby začali rysa vnímať ako prínos pre ekosystém, a nie ako škodnú.
Počiatočné výdavky na financovanie ochrany rysov dosiahli 33 miliónov eur. Na to nadviazali ďalšie investície do prác na opätovné rozšírenie rysa do ďalších oblastí Španielska a Portugalska, pričom väčšinu prostriedkov poskytla EÚ.
Je to pozoruhodný a povzbudivý príbeh, aj keď zároveň vyvoláva množstvo kontroverzných otázok, ktoré sa stanú jednou z tém konferencie OSN o biologickej diverzite, ktorá sa koná tento týždeň v Ríme, napísal The Guardian.
Ako bude Európa žiť s rastúcou populáciou vlkov, medveďov a rysov? Ako môžu byť miestnym obyvateľom riadne kompenzované škody spôsobené predátormi, ktorí napádajú stáda oviec, kôz alebo sobov? A kto by mal tieto náhrady platiť? To sú kľúčové otázky, pretože návrat európskych šeliem môže na jednej strane potešiť milovníkov divokej prírody, ale na druhej strane hrozí ostrými spormi medzi ochrancami prírody a miestnymi obyvateľmi.
Pred dvoma rokmi lovci zastrelili vo Švédsku 54 vlkov, čo vyvolalo zlosť ochrancov prírody a spokojnosť miestnych poľnohospodárov, ktorí považovali tieto šelmy za hrozbu pre svoje živobytie. Jedna skupina vedcov sa však pred summitom o biodiverzite v Ríme pýta: kto je vlastne miestny obyvateľ?
Skupina vedená Hannou Petterssonovou z Yorkskej univerzity tvrdí, že v Európe panuje znepokojujúca nejasnosť v tom, kto je "miestny", a toto zlyhanie vedie k "zavádzaniu nespravodlivých a neefektívnych stratégií, ako sa vysporiadať s šelmami".
Ide v zásade len o európsky problém. V iných častiach sveta majú pôvodní obyvatelia zvláštne práva a ochranu. V Európe však žije iba jeden pôvodný národ: Saamovia, ktorí obývajú oblasť rozkladajúcu sa na území Švédska, Nórska, Fínska a Ruska, dodal The Guardian.
"Pre zvyšok kontinentu môže byť miestnym obyvateľstvom prakticky ktokoľvek, čo sťažuje pochopenie toho, s kým treba spolupracovať na vývoji mechanizmov spolužitia," napísala Petterssonová a jej tím v práci, ktorá bola tento mesiac publikovaná v časopise People and Nature.
Medzi najproblematickejšie miesta patria Pyreneje, kde sa rozširujú medvede, vlci v Taliansku a rosomáci v Škandinávii.
"V minulosti sme žili s vysokými počtami týchto šeliem, ale vtedy platilo, že ich možno držať na uzde násilím a strachom. Teraz to už urobiť nemôžeme. Nemôžete len tak vyjsť von a zastreliť medveďa alebo vlka, inak vám hrozí pokuta alebo väzenie," povedala Petterssonová.
Podľa jej slov bude potrebné nájsť spravodlivú a vyváženú politiku, ako sa vysporiadať os šelmami na konkrétnych miestach. Systém, ktorý zveličuje škody spôsobené predátormi, môže viesť k zbytočnému a kontroverznému vybíjaniu, zatiaľ čo systém, ktorý problém podceňuje, spôsobí miestnym ľuďom nespravodlivé problémy tým, že im zabráni v kompenzáciách, ktoré si za škody spôsobené predátormi zaslúžia.
"Musíme nájsť spôsob, ako spojiť skutočné miestne znalosti s vedeckými poznatkami," povedala Petterssonová denníku The Guardian. "Ale to sa nám zatiaľ nedarí."
