BRATISLAVA - Niektoré živočíchy, ako sú mravce, bobry, lososy, krtkovia či hrochy, budujú nory a hrádze alebo sa jednoducho len pohybujú, čím utvárajú krajinu a spoločne ju menia, ukázala štúdia londýnskej univerzity. "Vždy sme sa zaujímali o jednotlivé živočíchy. Vďaka tejto štúdii sme objavili kolektívny význam zvieracích architektov," povedala agentúre AFP vedecká pracovníčka v odbore fyzickej geografia Gemma Harveyová, ktorá viedla štúdiu londýnskej univerzity Queen Mary, zverejnenú tento rok.
Celkovo bolo identifikovaných viac ako 600 suchozemských a sladkovodných druhov, ktoré majú skutočný vplyv na tvary reliéfu, vrátane kreviet v Južnej Amerike, vačkovcov v Austrálii, veľkých bylinožravcov v Afrike, termitov a mravcov v Ázii a dážďoviek, medveďov a sladkovodného hmyzu v Európe. "Odhadom kolektívnej energie týchto živočíchov sme zistili, že konkurujú iným významným silám utvárajúcim krajinu, ako sú napríklad povodne," vysvetlila vedkyňa.
Podľa štúdie prispievajú menované živočíchy ročne spoločne ku geomorfologickým procesom približne 76.000 gigajoulami energie, čo zodpovedá energii vynaloženej pri viac ako 500.000 veľkých riečnych povodniach alebo 200.000 monzúnových obdobiach. Medzi tieto druhy patria obri divokej prírody, ako je slon, medveď grizzly alebo hroch. "Rozšliapávaním a presunom medzi miestom, kde spí, a miestom, kde sa živí, môže tento africký cicavec, ktorý váži až 1,5 tony, vytvárať nové riečne korytá v afrických močiaroch", vysvetlila Harveyová.
Ďalším príkladom sú bobry. "Vytvárajú množstvo biotopov, ale môžu tiež pomôcť zmierniť záplavy alebo oživiť rieky s nízkym prietokom v čase sucha," povedala výskumníčka. Začiatkom tohto roku skupina bobrov v Českej republike zrekultivovala vojenský priestor, kde sa sedem rokov tiahli stavebné práce, a vytvorila hrádze a meandre, čím vznikol mokraď, ktorý bude chrániť rakov. Bobry tak ušetrili miestnemu úradu milióny eur.
Okrem týchto známych druhov "máme tendenciu prehliadať menšie živočíchy, ktoré sú menej viditeľné, pretože žijú pod zemou alebo pod vodou, ale sú rovnako dôležité", povedala Harveyová. Najpôsobivejším príkladom je Brazília, kde kolónie termitov vybudovali stovky miliónov kopčekov prepojených tunelami, ktoré pokrývajú plochu o veľkosti Británie. "Je to obrovské množstvo pôdy, ktoré tento živočích premiestnil," povedala o tejto stavbe, ktorá je viditeľná z vesmíru.
"Existuje mnoho živočíchov, ktorí doteraz neboli preskúmané, alebo snáď dokonca ani objavené. Vieme, že existujú ešte milióny hmyzu, ktoré treba objaviť. Neskúmali sme ani morské ekosystémy," zverila sa bádateľka. Podľa štúdie je navyše viac ako štvrtina druhov identifikovaných ako stavitelia (28 percent) vzácna alebo endemická a 57 z nich považuje Medzinárodný zväz ochrany prírody (IUCN) na Červenom zozname za ohrozené vyhynutím.
"S úbytkom druhov prichádzame o tieto jedinečné procesy a tým aj o rovnováhu ekosystémov," uvádza Harveyová, ktorá sa zároveň domnieva, že o samotných procesoch stále chýba dostatok znalostí. Štúdiu plánuje rozšíriť a zohľadniť najmä o dopady klimatických zmien. "Premýšľame o tom, čo všetko už v našej krajine zaniklo, pretože niektoré druhy vymreli alebo sa ich populácia drasticky zmenšila," povedala geofyzička. Harveyová, odhodlaná ponúknuť "nové perspektívy" pre ochranu biodiverzity", dúfa, že tento typ štúdie ovplyvní programy reintrodukcie druhov, ktoré sú nevyhnutné pre zníženie extrémnych klimatických javov.
