BRATISLAVA - Prvý aprílový deň je na celom svete zasvätený vtákom. Práve 1. apríla 1906 bola podpísaná Medzinárodná konvencia na ochranu užitočného vtáctva. Tradícia sviatku patriaceho operencom však siaha ešte hlbšie do minulostí a má korene v niekdajšom Rakúsko-Uhorsku. Na jej vzniku sa podieľal prírodovedec Oto Herrmann (1835 – 1914), ktorý pôsobil okrem iného v Brezne. Vďaka nemu bol už v roku 1900 vyhlásený Deň vtákov ako akcia pre školy.
"Od detstva som sa rád prechádzal po lese, ale odkedy som sa dostal k ornitológii, zistil som, že som dovtedy chodil s jedným okom zatvoreným. Podľa odborníkov aspoň 15 minút denne strávených v prírode pozitívne vplýva na život človeka najmä žijúceho v meste. Pozorovanie prírody navyše privedie ľudí k otázke, či ju dostatočne chránime," povedal pre TASR novinár a amatérsky ornitológ Martin Kršjak.
Dnes je jedným hlavných cieľov Medzinárodného dňa vtáctva snaha obrátiť pozornosť k nebezpečenstvám, ohrozujúcim vtáky na celom svete a pomôcť tak ich ochrane. Mimoriadne riskantné je pre vtáky aj každoročné putovanie do zimovísk na juhu a návrat späť, ktorý vrcholí práve v súčasnom období.
„Najohrozenejšie sú druhy cestujúce cez Stredozemné more, najmä prepelica poľná, chrapkáč poľný, lastovička domová, drozdovité vtáky a ďalšie druhy, ktoré tiahnu v noci. Podľa údajov organizácie BirdLife International v Stredomorí a najmä na Cypre každoročne počas jarného a jesenného ťahu zahynie viac než milión vtákov. Nezahynú však od vyčerpania z dlhej cesty – sú zabití miestnymi lovcami v rámci pochybných športových tradícií,“ konštatuje portál enviweb.cz.
Začiatok apríla považujú odborníci za ornitologicky zaujímavé obdobie: v prírode možno pozorovať druhy vtákov, ktoré na Slovensko a do strednej Európy priletia ako zimní hostia a nestihli ešte odletieť, takisto druhy, ktoré sa cez územie Slovenska sťahujú, a tiež veľa druhov, ktoré sa vracajú zo zimovísk do svojich hniezdísk. Medzi prvými už počas marca to bývajú obvykle škorce, drozdy plavé, žltochvosty domové, a tiež škovránok poľný, škovránik stromový či holub hrivnák. V marci sa do svojich hniezd vracia bocian biely aj menej nápadný bocian čierny. Známe lastovičky či belorítky, ako aj sláviky či dážďovníky prilietajú počas apríla.
Vták roka
Vtákom roka 2025 je krakľa belasá, drahokam slovenskej poľnohospodárskej krajiny. Viac ako desať rokov bol tento druh považovaný za lokálne vyhynutý, objavil sa opäť až v roku 2020. Informovala o tom Slovenská ornitologická spoločnosť (SOS)/BirdLife Slovensko, ktorá každoročne predstavuje vtáčí druh, na ktorého ochranu je potrebné upriamiť pozornosť širokej verejnosti.
„Krakľa belasá je výrazne modro sfarbený vták veľkosti vrany s rozpätím krídel 66 až 73 cm. Perie na hlave, krku a bruchu má žiarivo tyrkysovo-modré a na chrbte gaštanovo-hnedé,“ ozrejmili ornitológovia. Dodali, že v minulosti ju aj pre jej krákavý hlas ľudovo nazývali modrá vrana. Keďže je to sťahovavý druh, jej prílet sa očakáva v najbližších týždňoch.
Ornitológovia uviedli, že vták je vlajkovým druhom ochrany prírody v slovenských stepiach. „Na 10 rokov sme o ňu v slovenskej krajine úplne prišli. Po roku 2010 naše nížiny spustli, zmizol z nich nádherný vtáčí druh, ktorý doplatil na necitlivé hospodárenie,“ vysvetlili odborníci s tým, že kedysi bola bežným druhom poľnohospodárskej krajiny. Krakľu vyhnal z nížin podľa nich najmä úbytok pastvy a intenzifikácia poľnohospodárstva.
Opätovne sa objavila v stepiach juhovýchodného Slovenska, kde ornitológovia roky vyvesovali búdky. „Po dôkladnom monitoringu a opakovaných kontrolách sme objavili spolu šesť hniezdiacich párov, z ktorých štyri úspešne vyviedli mláďatá. Okrem jednej prirodzenej dutiny využila na hniezdenie práve ponúknuté búdky, ktoré jej poskytli potrebné bezpečie,“ ozrejmili.
Ako dodali, počet vtáčích párov každoročne narastá, v sezóne 2024 bolo obsadených až 29 hniezd. Slovensko je tak jediná krajina v Európe, kde sa už lokálne vyhynutá krakľa belasá vrátila hniezdiť, a to najmä vďaka ochranárskym opatreniam.
Krakliam vyhovuje podľa ochranárov na prvý pohľad pustá nížinná otvorená krajina bez lesov, ktorá je však pri lepšom pohľade veľmi pestrá. „Krakle sú tam, kde sa pasie, kde sú lúky plné hmyzu. To už žiaľ na Slovensku ani v iných krajinách EÚ nie je vôbec samozrejmosťou,“ priblížila SOS. V poliach sa podľa nich intenzívne aplikujú pesticídy, čo likviduje hmyz, ktorým sa krakle živia.
SOS doplnila, že druhou podmienkou pre návrat krakle je dostupnosť hniezdnych príležitostí. „Krakle hniezdia prirodzene v stromových dutinách po ďatľoch, ktorých je však v poľnohospodárskej krajine nedostatok,“ konštatovali s tým, že najdôležitejším predpokladom pre úspešný návrat krakle na Slovensko je stabilizácia jadrovej populácie v Panónskej nížine.
Ako objasnili, v rámci SOS už začali pracovať na postupnej obnove populácie krakle belasej a ďalších stepných druhov prostredníctvom projektu LIFE. „Má za cieľ mimo iných inštalovať 800 hniezdnych búdok pre krakle, vytvoriť 140 hektárov nových trávnych porastov a obnoviť pastvu hospodárskymi zvieratami na rozlohe 700 hektárov,“ špecifikoval Matej Repel zo SOS. Krakle budú mať v hniezdnej sezóne 2025 k dispozícii 60 nových búdok a ďalších 50 v nasledujúcej.
