Chlpatá ryba, rozkošný hermafrodit aj jednorožec: Toto je 7 najzaujímavejších obyvateľov morí a oceánov

„Chlpatá“ ryba

Antennarius striatus je druh známy svojím pozoruhodným vzhľadom a jedinečným správaním. Dorastá do dĺžky 15 až 25 centimetrov a jeho telo pokrývajú vlákna podobné vlasom v odtieňoch modrej, žltej, hnedej, zelenej i čiernej. Vďaka nim dokáže splynúť s prostredím, čo z neho robí majstra kamufláže. Ryby zvyčajne obývajú tropické a subtropické vody Atlantiku, Tichého aj Indického oceánu, kde sú ich domovom najmä koralové útesy, piesočné duny a zarastené oblasti, kde sa môžu ľahko skryť.

Ich lovecká stratégia je rovnako fascinujúca ako ich vzhľad. Na hlave totiž majú špeciálne prispôsobenú plutvu (prútik) zakončený návnadou (esca), čo je zhluk jemných vlákien rôznych farieb. Tou napodobňujú vzhľad a pohyb malej koristi, ako sú červy, riasy alebo krevety. Esca je nehybná, ale prútik, na ktorom je pripevnená, sa veľmi jemne pohybuje, takže láka potenciálnu korisť. Tú potom ryba bleskovo vsaje svojimi veľkými ústami.

 

Hermafrodit, ktorý sa nepopŕhli

Klaun očkatý (Amphiprion ocellaris) je malá morská rybka žijúca v teplejších vodách Tichého a Indického oceána. Preslávil ho najmä film Hľadá sa Nemo, no aj bez filmovej slávy by si svojím vzhľadom a spôsobom života právom zaslúžil miesto medzi najzaujímavejšími tvormi oceánov. Dorastá do veľkosti približne 10 až 12 centimetrov a má výrazne sfarbené  telo so slizovitým povlakom, vďaka ktorému ho nepopŕhlia sasanky, pri ktorých žije.

Klaun žije v malých skupinách, kde vládne prísna hierarchia. Najväčšia ryba v skupine je vždy samica, ktorá je dominantná. Po nej nasleduje samec a potom mladšie jedince. V prípade, že samica uhynie, dominantný samec sa dokáže premeniť na samicu a prevziať jej rolu. Tento jav, nazývaný proterandrický hermafroditizmus, zabezpečuje, že v skupine je vždy schopná samica pripravená na rozmnožovanie.

 

Tvor na solárny pohon

Costasiella kuroshimae je fascinujúci druh morského ulitníka, ktorý patrí do skupiny Opistobranchia. Je veľmi malý, dosahuje maximálnu veľkosť len 1-2 centimetre a jeho telo je pokryté jemnou, transparentnou kožou, ktorá má na svojom povrchu množstvo malých výbežkov pripomínajúcich lístky. Majú zelenú farbu, ktorá vzniká vďaka prítomnosti chloroplastov v ich tkanivách.

Tento tvor, ktorého vďaka roztomilej podobe prezývajú aj „Ovečka Shaun“, dokáže chloroplasty prijímať zo svojej potravy (konkrétne zo zelených rias druhu Codium) a uložiť ich vo svojom tele. Tento proces, známy ako kleptoplastia, tomuto morskému mäkkýšovi umožňuje vykonávať fotosyntézu a získavať energiu zo slnečného svetla podobne ako rastliny.

 

Veľmi nebezpečná krása

Glaukus atlantický (Glaucus atlanticus) je malý tvor, ktorý dorastá do dĺžky len asi 5 centimetrov, no jeho žiarivá modrá farba a zaujímavý tvar ho robia veľmi ľahko rozpoznateľným. Nevyniká však len svojím výzorom, ale aj schopnosťou získavať toxíny zo svojich obetí, ako sú medúzy. Po ich konzumácií si uchováva ich jedovaté bunky, ktoré následne využíva ako svoju vlastnú obrannú zbraň. Vďaka tomu je sám nebezpečný pre predátorov.

Ohroziť dokáže dokonca aj človeka. Keď sa dostane kontaktu s pokožkou, môže spôsobiť nielen jej začervenanie a podráždenie, ale dokonca aj nevoľnosť, bolesť a zvracanie. V niektorých prípadoch môže dôjsť k alergickým reakciám alebo miernym popáleninám, ale vážnejšie zdravotné problémy sú zriedkavé. Rozhodne sa však tejto nebezpečnej krásky radšej nedotýkajte.

Chodiaca ryba

Neobvyklé morské ryby z čeľade Brachionichthyidae obývajú plytké oblasti pri pobreží Austrálie a Tasmánie s maximálnou hĺbkou 60 metrov. Dorastajú do dĺžky okolo 20 centimetrov a telo majú pokryté hladkou kožou, ktorá je prispôsobená životu v hlbších vodách, kde by šupiny mohli brániť voľnému pohybu alebo v absorpcii potrebných živín a kyslíka.

Ryby sa živia planktónom, drobnými kôrovcami a červami, ktoré vyhľadávajú neobvyklým spôsobom - namiesto plávania totiž akoby "kráčali" po dne, čo im uľahčujú prsné a brušné plutvy v tvare končatín. Tento spôsob pohybu je veľmi výhodný aj preto, že im pomáha vyhýbať sa niektorým predátorom, silným prúdom alebo nebezpečným otvorom v koralových útesoch.

 

Morský jednorožec

Monodon monoceros, známy aj ako narval, je morský cicavec, považovaný za jedno z najzaujímavejších a najzáhadnejších zvierat na svete. Narastá do dĺžky asi 4 metre, má hladkú tmavošedú, neskôr bielu kožu, silný pružný chvost a krátke plutvy, ktoré sú prispôsobené na pohyb v studených arktických vodách. Jeho najvýraznejším znakom je však špirálovitý „roh“, vďaka ktorému sa k narvalovi už oddávna viaže množstvo legiend.

V skutočnosti pritom nemá roh, ale dlhý predný zub, ktorý môže u samcov merať až 3 metre. Samice ho majú výrazne kratší, alebo im úplne chýba. Zub má tisíce nervových zakončení, ktoré môžu slúžiť na zistenie rôznych environmentálnych faktorov, ako je teplota vody, slanosť alebo tlak vody. Okrem toho ho samce používajú v súbojoch počas obdobia párenia a môže slúžiť aj na socializáciu a komunikáciu medzi jedincami v skupine.

 

Malý búchač

Krevety obvykle nepatria k najkrajším obyvateľom morí a oceánov a zvyčajne neohúria ani svojou silou. Odontodactylus scyllarus alebo mantis je však výnimkou, potvrdzujúcou pravidlo. Dorastá do dĺžky od 10 do 18 centimetrov a je známy svojím výrazným sfarbením, ktoré slúži nielen na maskovanie v koralových útesoch, ale aj na komunikáciu s inými jedincami v rámci svojho druhu.

Predovšetkým však vyniká veľkými kliešťami, ktoré sú pri útoku schopné generovať obrovskú rýchlosť a silu. Krevety sú schopné udrieť nimi rýchlosťou až 80 km/h (približne 22 m/s) a rozbiť tvrdé škrupiny morských živočíchov, ako sú krabie panciere alebo morské ulity. Svoje údery prispôsobujú tvrdosti a zraniteľnosti cieľa.