AUSTRÁLIA – Sedemnásť odtlačkov, ktoré sa zachovali na kúsku pieskovca nájdeného v juhovýchodnej Austrálii, odhalilo existenciu najstaršieho známeho zástupcu plazov zo skupiny blanatých, píše vedecký časopis Nature. Tieto fosílie sú staré približne 355 miliónov rokov a znamenajú prelomový objav, pretože dokazujú, že blanovce sa vyvinuli skôr, ako sa pôvodne predpokladalo.
Odtlačky, ktoré merajú asi 35 centimetrov, svedčia o tom, že plazy sa vyvinuli približne o 35 až 40 miliónov rokov skôr, než si vedci doteraz mysleli. Objav tiež naznačuje, že tieto dávne stavovce sa pravdepodobne objavili najskôr na južnej pologuli. Plaz mohol podľa vedcov vyzerať podobne ako dnešná jašterica. Raní zástupcovia blanovcov boli prvými stavovcami, ktoré kládli vajcia na súši, čím sa oslobodili od vody. Mláďatá totiž boli vo vajíčku chránené pred vysychaním. Blanovce sa následne rozdelili do dvoch skupín – plazov a cicavcov.
Stopy v Austrálii pravdepodobne zanechali traja jedinci rovnakého druhu. „Tvar chodidiel vyzerá podobne ako u jašterice a vzdialenosť medzi bokmi a ramenami sa javí byť okolo 17 centimetrov. O tvare hlavy či dĺžke krku a chvosta, samozrejme, nič nevieme,“ povedal agentúre Reuters paleontológ Per Ahlberg z Uppsalskej univerzity, ktorý viedol tento výskum. Dodal, že veľkosť tela daného živočícha mohla byť okolo 60 až 80 centimetrov.
Pred týmto austrálskym nálezom pochádzali najstaršie známe stopy blanovcov z kanadskej provincie Nové Škótsko a ich vek sa odhaduje na približne 319 miliónov rokov. V Európe sa potom našli fosílie podobné tým z Austrálie v Poľsku, staré asi 327 miliónov rokov. Plazy z Austrálie žili v prvohorách v geologickom období karbon, teda asi pred 326 miliónmi rokov. V tom čase panovali na Zemi podobné teploty ako dnes. Austrália bola vtedy súčasťou pradávneho superkontinentu Gondwana.
