ALBÁNSKO - Českí vedci objavili najväčšie jaskynné termálne jazero sveta. Nachádza sa v južnom Albánsku v oblasti Vromoner. Veľkosť jazerného dómu je trikrát väčšia ako hlavná sála Národného divadla v Prahe. Na rozsiahly podzemný systém narazili už v roku 2021, bolo však nutné podrobne ho zmapovať. Podarilo sa to v druhej polovici minulého roku, keď Nadácia Neurón podporila expedíciu takmer miliónom korún na nákup potrebného vybavenia. Neurón podporuje českých vedcov od roku 2010, financie získava od súkromných mecenášov. Novinárom to povedala riaditeľka nadácie Monika Vondráková.
Vedúcim výskumnej výpravy Expedície Neuron Atmos bol speleológ Marek Audy. Jeho tím doplnilo ďalších 18 členov. Pri práci používali mobilný lidarový skener. Zaobstarali ho vďaka daru nadácie. Ide o zariadenie, ktoré využíva svetelný lúč na meranie vzdialenosti medzi skenerom a objektmi v okolí. Umožňuje tiež vytvárať 3D modely prostredia. Vďaka zariadeniu zistili, že jazero má dĺžku 138,3 metra, šírku 42 metrov a obvod 345 metrov. Pojme 83.350 hektolitrov termálnej minerálnej vody.
Geodetické merania viedli k vzniku podrobnej mapy jaskyne Atmos, vrátane ďalších jaskýň Sulfur, Breška a Kobyla, objavených už v roku 2021.
Audymu napadlo túto oblasť skúmať, keď táboril asi 50 kilometrov od Atmosu. "Tam nám docvaklo, že zo skál vytekajú minerálne pramene. Doma sme začali zháňať literatúru o tej oblasti, ale bola veľmi málo preskúmaná. Bolo rozhodnuté, kam bude smerovať rodinná dovolenka," popísal Audy. Ako prví s manželkou prešli jaskyňou Sulfur. "Hneď po návrate som začal organizovať expedíciu. Leteli sme dronom nad tou oblasťou a videli obláčik pary stúpajúcej z diery. A to bol vstup do jaskyne Atmos," doplnil vedúci expedície s tým, že potrebovali priestor zdokumentovať.
"S konvenčnými meradlami sme neboli schopní jazero zamerať. Stále to vyhadzovalo nejakú chybu. Potom sme si uvedomili, že prístroj meria iba do 100 metrov a nefungoval preto, že ten priestor bol taký obrovský," uviedol člen expedície Richard Bouda.
Vedci pri skúmaní jaskýň popísali aj ekosystém, ktorý v komplexe žije. Objavili napríklad nový druh škorpióna, ktorý pomenovali sulfúr. Vďaka stálej teplote vzduchu okolo 28 stupňov v jaskyniach žijú netopiere, ktorí nehibernujú. "Na stene zhruba desaťkrát desať metrov tam žije okolo 70-tisíc pavúkov, majú sa tam skvele," spomenul Audy.
"Tento úspech dokazuje, aká zásadná je podpora vedcov priamo v teréne, kde môžu vďaka svojim znalostiam a nasadeniu priniesť úplne nové poznatky. Práve také expedície sú kľúčové pre rozvoj vedy a prehlbovanie nášho porozumenia svetu okolo nás," uviedla Vondráková.
V roku 2021 českí vedci narazili na hraniciach Albánska a Grécka na rozsiahly podzemný systém s termálnymi prameňmi. Podľa vysokého stĺpca pary vychádzajúceho z vápencového masívu sa im podarilo nájsť vyše sto metrov hlbokú priepasť, ktorú nazvali Atmos. Na dne potom objavili silný termálny prítok a rozľahlé jazero. Aby objav mohli prezentovať, bolo nutné vykonať vedecký výskum a presné merania.
Nadácia Neuron expedíciu podporila 988.000 korunami. Ide o jedenástu expedíciu s terénnym výskumom uskutočnenú pod hlavičkou Neurónu. Predchádzajúce výpravy objavili napríklad jedno z najstarších mayských miest či do tej doby nepopísanú opicu uakari.
