Zaujímavá história a vzácne návštevy: Bošany v srdci Slovenska vás príjemne prekvapia

 

Tri obce v jednej

Dnešné Bošany tvoria tri niekdajšie samostatné obce, a to Veľké Bošany, Malé Bošany a Baštín. Malé a Veľké Bošany sa zlúčili v roku 1924, v roku 1960 k nim bol zase pripojený Baštín.
Veľké Bošany sa po prvý raz spomínajú v roku 1183, keď pápež Lucius III. vrátil tunajší desiatok nitrianskym kanonikom, ktorý im odobral arcibiskup Lukáč. Osídlenie bolo pôvodne sčasti majetkom nitrianskeho hradu a sčasti rodu Divékyovcov. Práve z tohto rodu pochádza rodina Bossányiovcov, s ktorou bola dlhé storočia spojená história obce. Takmer výhradnými tunajšími zemepánmi boli do roku 1860.
Malé Bošany vznikli v chotári Veľkých Bošian, a to rozdelením majetkov medzi bratmi Folkmarom, Budimírom a Akurom. Významným zemepánom tamojšej obce bola rodina Zsambokréthyovcov, neskôr, v 18. storočí ju do svojho vlastníctva získala rodina Bossányiovcov.
Baštín sa prvýkrát spomína v roku 1326 ako obec ležiaca pri Veľkých Bošanoch. Jej história bola vždy spätá s rodinou Bacskádyovcov, ktorá tiež pochádza z rodu Divékyovcov. V obci bola zemepánom nepretržite do začiatku 20. storočia.

 

Ocenená garbiareň

Na vyformovaní mestského charakteru Veľkých Bošian malo podiel založenie tunajšej garbiarne, ktorá niesla názov Veľkobošianska cisársko-kráľovská patentová továreň na kožu, hnacie remene a vojenskú výstroj. Jej zakladateľom bol podnikateľ Adolf Schmitt, ktorý prišiel do Bošian v roku 1857. "Chodil sem kupovať hlavne kožu a dubovú a smrekovú kôru na trieslovanie kože, lebo mal v Kremži v Rakúsku veľkú koželužňu. Prišiel na to, že by sa mu lepšie oplatilo presťahovať koželužňu sem, lebo tu boli veľké majere domácich Bossányiovcov a dostatok vody, pretekala tu rieka Nitra a najmä, bol tu dostatok lesov v okolí," priblížil starosta obce Branislav Pajda.

Prvé úspechy dosiahol podnikateľ už po piatich rokoch od založenia koželužne. "V roku 1862 získal na svetovej výstave v Londýne zlatú medailu. Postupne sa tak vybudovala tradícia výroby koží. Po hospodárskej kríze v roku 1921 kožiarska výroba postupne upadala, trochu ju však naštartovala prvá svetová vojna - vyrábalo sa pre armádu," doplnil Pajda.

 

V rukách Tomáša Baťu

V roku 1930 kúpil fabriku ako prvú na Slovensku Tomáš Baťa, ktorý v obci postavil priemyselný park. "V roku 1933 až 1934 tu postavil kolóniu, bielu a červenú, ktorá je charakteristická podľa farby omietky. A postavil tu štyri slobodárne pre svojich robotníkov. Vybudoval osvetlenie v obci, postavil tu hotel, kino, spoločenský dom, obchodný dom. On spravil z malebnej poľnohospodárskej dedinky malé mestečko," povedal starosta obce Branislav Pajda.

Úsmevným je podľa neho to, že rozhodnutie o postavení susedného Partizánskeho padlo práve v Bošanoch, a to 18. mája 1939. "Bošany boli Baťovi malé, chcel rozšíriť výrobu a nemal sa už kde ďalej rozmáhať. To využil veľkostatkár Eugen Saulzberger, ktorý mal v Šimonovanoch (dnes časť Partizánskeho, pozn. red.) nevyužívané pozemky a ponúkol mu ich," spomenul. V roku 1983, keď si pripomínali 830. výročie, dostali aj Bošany ponuku - byť mestom, vtedy to však zamietli.

 

V kaštieli prenocovala Mária Terézia

Dominantou Bošian je renesančný kaštieľ, v jeho blízkosti sa nachádza i barokovo-klasicistický kaštieľ a barokový kostol. V minulosti slúžil ako obranné sídlo proti Turkom, v jeho podzemí sa tiež schovávali deti pred bombardovaním počas prvej svetovej vojny. V Svojho času v kaštieli prenocovala i uhorská a česká kráľovná, rakúska arcivojvodkyňa Mária Terézia.

"Kaštieľ si prešiel pohnutou históriou, menil sa v čase a priestore. Bol postavený niekedy v 14. storočí, Bossányiovcami, ktorí získali majetky obcí od nitrianskej cirkvi. Pôvodne to bola malá pevnosť, ktorá sa potom aj pod vplyvom Turkov rozrastala. Bossányiovci si pôvodne románsku stavbu prestavali na renesančnú," načrtol regionálny historik Vladimír Marko.

Neskôr kaštieľ podľa neho prestavali na barokovú stavbu a potom do antického štýlu, čiže sa vrátili k renesancii. "Jeho využitie bolo rôzne, najskôr na bývanie, ako pevnosť," doplnil. Bossányiovci vlastnili majetky v obci do 18. až 19. storočia, mužská vetva vymrela na konci 18. storočia, ženská po praslici až v 19. storočí s tým, že majetok potom spravoval nitriansky župan. "Využitie bolo širokospektrálne, istý čas tu bola dokonca väznica v priestoroch dole v pivnici, neskoršie bolo za kaštieľom prírodovedné múzeum. Využíval sa aj na skladové a reprezentačné priestory a dočasne tu bola škola," priblížil Marko. Renesančnú stavbu dnes súkromný majiteľ rekonštruuje, pričom jeho zámerom je tam vytvoriť kongresové centrum a tiež izby.

 

Ďalšie pamiatky

Okrem tohto kaštieľa sa v obci nachádza aj druhý, klasicistický, ktorý stojí uprostred obce v parku. V roku 1776 ho dal postaviť Ignác Bossányi ml. a jeho manželka Terézia, neskôr ho ako svoje sídlo využíval Adolf Schmitt. Je to dvojpodlažná bloková stavba s manzardovou strechou v nárožiach.

K ďalším pamiatkám patria rímskokatolícky kostol sv. Martina biskupa z roku 1777, dve kaplnky a plastiky svätých – sv. Floriána a sv. Antona v strede Bošian.

Najvýznamnejším rodákom obce bol kardinál Ján Chryzostom Korec, ktorý zomrel v roku 2015. "Počas svojho života nám sem priniesol na návštevu teraz svätú Matku Terezu, ktorá tu bola na hrobe jeho rodičov, kde sa modlila. Máme tu aj pamätnú tabuľu na cintoríne. Miestni o tom asi ani nevedeli, lebo tu boli inkognito, oni len prechádzali cez Bošany," priblížil Pajda.

 

Text a foto:  TASR

 

Zdieľať článok na Facebooku