Veľký sviatok pre fanúšikov umenia: V Bratislave je prvá slovenská výstava Augusta Rodina

Auguste Rodin bol francúzsky sochár, jeden z najväčších sochárov 19. storočia. Vychádzal zo štúdia antiky, gotiky, renesancie a orientálneho umenia. Za základ svojej umeleckej činnosti pokladal prírodu. Z nej stále vychádzal a zostával jej verný až do smrti. Ľudské telo bolo pre neho najvhodnejším prostriedkom, ktorým možno vyjadriť každý vnútorný duševný stav. Teraz môžete časť jeho tvorby obdivovať aj v Bratislave.

"Je to veľký príbeh dostať k nám túto výstavu. Podobne ako je veľký životný príbeh tohto umelca alebo zberateľa jeho diel Jeana Faura, po ktorom je pomenované múzeum výtvarného umenia v Aix-les-Bains. Že prvý raz na Slovensku vidíme Rodenove diela, je veľká zásluha nášho umelca žijúceho vo Francúzsku Jána Zoričáka," konštatoval na štvrtkovej (8.9.) vernisáži výstavy riaditeľ GMB Ivan Jančár.

Žena s prekríženými nohami, Žena s kožušinou, Štúdia zozadu, Ležiaci akt a iné ženské akty v rôznych polohách spredu i zozadu sú na treťom poschodí galérie. Akvarelované kresby vytvoril Rodin v rokoch 1899 až 1915, teda na sklonku života. Podľa správcu zbierok Faurovho múzea v Aix-les-Bains André Lytarda to bolo v období, keď ho čoraz viac priťahovalo ženské telo pružných, dlhonohých modeliek na rozdiel od kyprých ženských aktov, aké tvoril jeho vrstovník Renoir. Rodin tieto grafické štúdie ženských modelov nazhromaždil zrejme v tisícoch kusov. Mladučké modelky nútil pózovať v bizarných polohách, keď často až strácali rovnováhu, obletoval s pocitom akéhosi gurmánskeho uspokojenia popritom pohotovo a okamžite skicoval, pretože mu šlo predovšetkým o plastickosť, dojem hĺbky, až sa mu z toho takmer zahmlievalo pred očami.

"Vychádzajúc z prvotného hrubého náčrtu potom využíval skice pri tvorbe budúcich plastík alebo najčastejšie ako predlohu na prepracovanejšiu kresbu, ktorú často zvýraznil aj drobnými ťahmi štetca s nánosom farby. Úplne jemnučko a pôvabne vždy s gráciou a zmyselnosťou, aj keď na niektorých badať nádych erotiky. Všetkých 12 vystavených akvarelov je síce značne šibalských, no nikde žiadny prehrešok proti dobovej slušnosti," zhodnotil grafiky André Lytard.

Táto komorná kolekcia grafických diel je spestrená o dve sochárske štúdie: bronzovú sošku Tri nymfy a z patinovaného bronzu ženský akt Bolesť. Podľa Lytarda Rodin bol prvý umelec, ktorý trojrozmerne skonkretizoval také spracované koncepty ako lásku, šialenstvo alebo ľudskú bytosť v plnom rozsahu či tiež jej úpadok.

Súbor litografií vznikol v roku 1915 v parížskom Clotovom ateliéri podľa Rodinových akvarelovaných kresieb. Umelec osobne kontroloval a revidoval prácu, ktorú vykonávali jeho asistenti ako takmer celé jeho sochárske dielo, na ktorom v jeho ateliéri pracovali desiatky asistentov - zhotoviteľov. Dve menšie plastiky dávajú len slabú predstavu o pracovnej horúčke panujúcej v Rodinovom ateliéri, odkiaľ vraj vzišli najkrajšie sochárske diela svojej doby.

Pri svojom úmrtí (1942) odkázal Jean Faure celú svoju zbierku impresionistických malieb a súdobých plastík mestu Aix-les-Bains s povinnosťou vystaviť ju v múzeu. Stalo sa tak v 1948, keď bol záväzok splnený a zbierka umiestnená do veľkej vily v talianskom štýle. Okrem 200 malieb Faurovo dedičstvo zahŕňa veľké množstvo diel Augusta Rodina. Zberateľ sa do tohto umelca zamiloval na prvý pohľad až tak, že vytvoril druhú najväčšiu francúzsku kolekciu jeho diel pozostávajúcu z 34 plastík, 13 akvarelovaných kresieb a tuctu litografií realizovaných podľa Rodinových návrhov.

Výstava potrvá do 30. októbra.