Obyvatelia a návštevníci mestečka Nursia sa ešte nestihli spamätať zo zemetrasenia, ktoré oblasť zasiahlo na konci augusta, a už rátajú škody po ďalšej prírodnej katastrofe. Tá si našťastie nevyžiadala obete na životoch, nenávratne však zničila viacero pamiatok. Vrátane vzácnej baziliky sv. Benedikta z Nursie, ktorú ročne navštevovalo 50 000 pútnikov.
Svätý Benedikt (alebo Beňadik) patrí ako zakladateľ západoeurópskeho mníšstva k najväčším postavám katolíckej cirkvi, ale aj celej európskej histórie. Narodil sa okolo roku 480 v Nursii (Norcia), vzdelanie získal v Ríme a okolo roku 529 založil Mons Casinus (Monte Cassino), prvý kláštor v západnej Európe. Tu napísal mníšsku regulu Regula Benedicti s hlavným heslom Ora et labora (Modli sa a pracuj), ktorá sa rozšírila po celej Európe a ovplyvnila chod všetkých kláštorov.
V 8. storočí vzniklo menšie oratórium aj v Nursii, kam sa k rodnému miestu sv. Benedikta prichádzalo modliť množstvo pútnikov. Mnísi sa tu usadili v 10. storočí a na pozostatkoch rodného domu svätca vybudovali v rokoch 1290 až 1338 kláštornú baziliku. K jej najväčším vzácnostiam patrila najmä fasáda s rozetou a vstupným portálom a neskorogotická maľba Madony s dieťaťom v interiéri.
Odvtedy bazilika prekonala viacero zemtrasení, to posledné 30. októbra ju však úplne zničilo.
