Veľká noc vo svete: Šibačke konkurujú ďalšie zaujímavé zvyky

 

Francúzsko

Hlavnú časť osláv so zameraním sa na kresťanské tradície majú Francúzi počas Veľkého piatku. Potom je to už skôr o zábave, ktorú prežíva spoločne celá rodina. V tento deň zároveň poslednýkrát zvonia zvony a následne sa ozvú až počas Veľkonočného pondelka. Deti veria tradícii, že na tento čas odchádzajú do Ríma. V pondelok ráno preto rýchlo utekajú von a čakajú, či ich niekde na oblohe neuvidia vracať sa späť do kostola.

 

Bermudy

Na Bermudách púšťajú počas Veľkého piatku šarkanov. Pôvod tradície je kuriózny. Jeden z bývalých učiteľov bol Angličan a ten sa snažil domácim vysvetliť tradíciu tohto sviatku a ukázať im, ako vyzeral kríž, na ktorom bol Ježiš ukrižovaný. Aby im to ukázal hravou formou, vyrobil takéhoto šarkana, ktorého si potom šli spoločne púšťať. Potom sa všetci zídu doma, kde jedia pečivo a rybie koláče z tresky.

 

Fínsko

Hlavnú úlohu počas týchto osláv zohrávajú deti. Tie sa oblečú do tradičných krojov alebo do rôznych farebných šiat a tváre si namaľujú bielou farbou s červenými líčkami. Do rúk dostanú čarovné paličky a košík alebo pohár, do ktorého budú žobrať o peniaze a sladké odmeny. Takto v skupinkách chodia po uliciach a oslovujú aj cudzích ľudí. Dospelí sa k nim pridajú až v podvečerných hodinách, keď najmä v západnej časti krajiny robia vonku veľké ohne, aby vyľakali čarodejnice, ktoré sa okolo nich motajú od Veľkonočného piatku.

 

Grécko

Časť tradícií majú v Grécku spoločných, no potom sú tu isté špecifiká, ktoré sa odlišujú podľa jednotlivých ostrovov. Medzi spoločné tradície patrí omša počas veľkonočnej soboty. Večer sa potom začínajú oslavy, ktoré vyvrcholia ohňostrojom, ktorý oznamuje príchod Veľkonočnej nedele. V tento deň jedávajú Gréci na raňajky pečivo v tvare kríža a na obed majú polievku z jahňacieho žalúdka. Na záver obeda potom ešte podľa tradície musí gazdiná vyhodiť von oknom hlinený hrniec, aby to prinieslo do domu šťastie.

 

Argentína

V tejto krajine sa veľkonočné tradície spájajú hlavne s jedlom. Bezmäsitý pôst držia Argentínčania už týždeň pred Veľkou nocou. V piatok majú tichú malú svätú omšu a v sobotu a nedeľu začínajú oslavovať tieto sviatky jari. Počas nich musí zjesť každý jedno vajíčko, ktoré si musia rozdeliť s rodinou, ale aj blízkymi priateľmi. V niektorých lokalitách ho nosia so sebou do kostola, kde sa o neho podelia s ostatnými veriacimi.

 

Cyprus

Poriadne divoké to býva počas Veľkej noci na Cypre. Okrem časti tradícií, ktoré odpozerali od západu, prichádza aj jedna veľká súťaž medzi mladíkmi. Tí vytvoria skupinky, ktoré hľadajú rôzne staré drevo a ničia tiež už nepoužiteľný nábytok. Z nahromadenej kopy večer vytvoria veľkú vatru. Tá partia, ktorá má najväčší oheň, získava nasledujúci rok špeciálne práva a pozíciu v meste či dedine. Občas sa však tieto oslavy prelomia až do veľkej bitky medzi nimi.

 

Nórsko

Počuli ste už niekedy o veľkonočných detektívkach? Tie pochádzajú práve z Nórska, kde táto zaujímavá tradícia vznikla v roku 1923. Vtedy jeden zo spisovateľov predstavoval svoju novinku, ktorá mala vyjsť práve počas veľkonočných sviatkov. Z milej reklamy sa nakoniec stal zaužívaný zvyk, keď domáci obyvatelia vo Veľkonočný pondelok čítajú knihy s touto tematikou a zároveň spisovatelia kriminálok vydávajú svoje najväčšie diela práve v tento deň.

 

Haiti

Kresťanské tradície sa už pomaly udomácnili i na Haiti. Domáci obyvatelia však zostávajú stále verní aj svojim pôvodným tradíciám, ktoré sa spájajú s voodoo. Počas veľkonočných sviatkov spoločne putujú na vybrané pútnické miesto, kde potom okrem iných darov obetujú aj koziu hlavu. To im má zabezpečiť dobrú úrodu a ochranu pred zlými duchmi. Celý ceremoniál je sprevádzaný tradičným spevom a hrou na bubnoch a iných domácich nástrojoch.

 

Libanon

Obyvatelia Libanonu môžu dodržiavať rovnako ako my 40-dňový pôst, počas ktorého nejedia žiadne mäso a výrobky z neho. Odmenou im je potom slávnostný pokrm z jahňaciny. Domáci si tiež dávajú záležať na výzdobe, ktorú vo veľkej miere prezentujú smerom k verejnosti. Spoločne zdobia celé mestá a ulice a používajú pri tom i naše tradičné symboly. V nedeľu prinášajú na omše posvätiť sviečky, ktoré sú ozdobené stužkami a kvetmi. Tie potom nosia okolo kostola a až na konci omše ich môžu zaniesť domov.

 

Autor: David

 

Zdieľať článok na Facebooku