Na Costa Brava to vrie: Boj Kataláncov sa dotýka aj turistov

Minulý mesiac obleteli svet videá z mestečka Mataró so žltými krížmi zapichnutými do piesku na pláži, ktoré niektorí ľudia obhajovali, zatiaľ čo iní ich vyťahovali. Tieto konfrontácie medzi podporovateľmi a kritikmi katalánskej nezávislosti miestami prerastajú od verbálnej až do fyzickej konfrontácie.

Minulý víkend zase vytvorili aktivisti na pláži kríže zo žltých šatiek. Reprezentujú bývalých predstaviteľov katalánskej vlády, ktorí sú vo väzbe a čakajú na súd pre svoju úlohu pri vlaňajšom jednostrannom vyhlásení nezávislosti. Podnikatelia v cestovnom ruchu, kľúčovom odvetví ekonomiky, sa obávajú, že ak sa takéto aktivity začnú pravidelne opakovať aj počas leta, bude to problém.

Niekomu sa to môže zdať vtipné, ale organizované skupiny z oboch táborov čoraz častejšie demonštrujú svoje postoje takto verejne. Separatisti svoje "expozície" pôvodne vyrábali v noci, ale najnovšie to robia už za bieleho dňa. To je "živná pôda" pre potýčky. Kríže postavili stúpenci nezávislosti zo združenia na obranu republiky (CDR), ktorí v minulosti napríklad blokovali cesty a mýtnice na diaľnici.

Žlté kríže v Mataró boli významným krokom vzhľadom na predchádzajúce protesty na pláži. Prvýkrát separatisti avizovali svoje aktivity dopredu. Mataró má 126.000 obyvateľov. Jeho starosta David Bote varoval separatistov, že na podobné aktivity je potrebné povolenie, a že polícia bude konať, aby presadila zákon. "Máme obavy. Mataró je veľmi pluralitná spoločnosť. Vzhľadom na to, čo sa už stalo, a opozičné protesty zvolané cez sociálne médiá, si myslíme, že by mohlo dôjsť ku konfliktu," povedal starosta. "Požiadal som obe strany, aby prehodnotili, či to stojí za to, a či chcú, aby si ľudia spájali Mataró s konfliktmi."

Nie je to pritom len otázka pláží. Už teraz „zdobia“ chodníky, pamiatky, semafory, ploty, fasády knižníc či škôl, ba dokonca aj balkóny radníc a iných administratívnych budov mnohých katalánskych miest žlté stuhy. Hoci bolo takmer 1000 starostov oficiálne vyzvaných, aby bola na verejných  priestranstvách zachovaná neutralita a podobné symboly odstránili, veľa sa nezmenilo.

Úrady zatiaľ zaujali "pasívny postoj". Buď nevedia, ako sa zachovať, alebo ticho podporujú separatistov. Arenys de Munt sa dokonca stala prvou katalánskou obcou, ktorá zakázala odstraňovanie žltých stúh z verejných priestorov. Väčšina miest na pobreží Costa Brava je za nezávislosť. Všetky plážové protesty sa uskutočnili v tejto časti pobrežia (Port de la Selva, Cadaqués, Canet de Mar...), kde turisti zo Španielska predstavujú iba 8 % z celkového počtu návštevníkov. Najviac ľudí na plážach pochádza z Francúzska, Británie a ďalších európskych krajín.

Inými slovami, straty domácich turistov sú nízke, zatiaľ čo medzinárodná publicita je zabezpečená. Napriek tomu sa Juan Carlos Bisbé, majiteľ reštaurácie v Llafranci, obáva o "imidž" regiónu. "Každý nech si myslí, čo chce, ale ľudia majú obavy."