Výstava roka: Na Bratislavskom hrade spoznáte ikonu našej histórie a kultúry

"Benka je ikona našej histórie a kultúry. Možno málo ľudí vie, aký mal obrovský záber, aká to bola skromná osobnosť a čo všetko sa v jeho tvorbe ukrýva. Stačí navštíviť jeho dom v Martine s množstvom rôznych umeleckých predmetov, kde na vás dýchne duch tejto osobnosti. Tento dom bude koncom budúceho roka rekonštruovaný vďaka finančnej podpore nášho ministerstva," uviedla na stredajšej tlačovej konferencii pre TASR ministerka kultúry Ľubica Laššáková (Smer-SD), ktorá prevzala záštitu nad výstavou.

Podľa generálneho riaditeľa SNM Branislava Panisa v roku osláv storočnice Československa je toto ďalšia aktivita v sérii ich podujatí. "Časť jeho diel a pozostalosti máme v našej správe. Benka je osobnosťou 20. storočia a zaslúži si takúto veľkú prezentáciu," zdôvodnil Panis výstavu, ktorú s Historickým múzeom pripravilo Múzeum Martina Benku v Martine.

V marci 1960 daroval Benka podstatnú časť svojej zbierky, okolo 5200 výtvarných diel, korešpondenciu a knižnicu československému štátu. Tá sa následne dostala do správy SNM. V testamente odkázal štátu aj zvyšok svojej pozostalosti, okrem umeleckých artefaktov i zariadenie svojho domu s ateliérom v Martine.

"Výber z Benkovej tvorby na výstave predstavuje jej chronologicky vývoj od impresionistického štýlu cez obdobia hľadania až po mýtus slovenskej krajiny a človeka. To dosiahol spojením človeka s horskou krajinou. Benku oceňovalo aj zahraničie, v roku 1934 mal obrazy na Bienále v Benátkach aj na výstave vo Viedni," informovala kurátorka výstavy Monika Váleková. Zároveň dodala, že v expozícii sú aj menej známe štúdie maliarových záznamov, jeho obrazy zo sveta, osobné predmety, hudobné a iné umelecké diela.

Národný umelec Martin Benka bol zakladateľskou osobnosťou moderného slovenského výtvarného prejavu. Pri tvorbe sa inšpiroval slovenskou krajinou a rozmanitosťou slovenského ľudového umenia. Postupne sa prepracoval k osobitému a nenapodobiteľnému stvárneniu slovenskej krajiny a človeka pracujúceho v tejto krajine. Okrem toho bol aj nadaným huslistom - samoukom. Skomponoval niekoľko menších husľových skladieb a dokonca vyrobil niekoľko prototypov huslí. Napísal aj vlastný životopis, ktorý knižne vyšiel v roku 1958 pod názvom Za umením.

Umenie Martina Benku výrazne prekročilo hranice bývalého Československa. V roku 1926 sa ako prvý slovenský maliar zúčastnil na bienále v Benátkach. Jeho obraz Matkina pieseň sa v roku 1934 na tomto celosvetovo významnom bienále stal najúspešnejším dielom z vtedajšej československej kolekcie. Na Svetovej výstave v Paríži sa prezentoval obrazom Krajina z Terchovej. Jeho diela boli aj súčasťou medzinárodnej výstavy Contemporary Art of 79 Countries v New Yorku.

Martin Benka sa narodil 21. septembra 1888 v Kostolišti pri Malackách. Cesta budúceho výtvarného umelca k maľovaniu obrazov nebola vôbec jednoduchá. Hoci malý Benka pekne kreslil od štyroch rokov, chudobní rodičia nemali prostriedky na to, aby talentovanému synovi zabezpečili umelecké vzdelanie. Keď skončil základnú školu, poslali ho do Hodonína, kde sa učil za maliara a natierača izieb. Tovarišské roky maliara a natierača si odkrútil vo Viedni.

Mladého Benku nebavilo natierať steny, a preto sa prihlásil na inzerát, ktorý uverejnil český maliar E. Neumann. Ten v inzeráte ponúkol, že prijme dvoch nemajetných študentov. Benka odišiel do Prahy a u Neumanna strávil rok (1908-1909), ale maľovaniu sa veľmi nevenoval. Neumann používal totiž Benku len ako zásterku na to, aby získal peniaze, akože na národné ciele, od zámožnejších českých rodín.

Cestu ku skutočnému výtvarnému štúdiu Benkovi pomohol prekliesniť český novinár a spisovateľ Jan J. Langer. Vďaka nemu sa budúcemu národnému umelcovi otvorili dvere do ateliéru českého maliara Aloisa Kalvodu. S Kalvodovou školou absolvoval Martin Benka v rokoch 1910-1914 viaceré "maliarske" cesty na Šumavu, do okolia Křivoklátu a takmer každoročne na Moravské Slovácko. V roku 1913 bol jeho obraz Štúdia smrekového lesa vystavený prvý raz v pražskom Rudolfíne a ďalšie obrazy na jubilejnej výstave Združenia výtvarných umelcov moravských v Hodoníne. Za honorár a na radu svojich priateľov odcestoval začiatkom leta 1913 do Veličnej na Orave. Táto cesta mala rozhodujúci význam pre jeho ďalší umelecký rast a výtvarný prejav.

Prvú samostatnú výstavu usporiadal Martin Benka v roku 1915. Ďalšiu v roku 1917 v Strakoniciach. Dramatické udalosti prvej svetovej vojny prežil v pohostinnom dome veľkostatkára Antonína Klenku z Vlastimilu, kde usilovne kreslil a cibril svoj osobitný umelecký štýl. Po vojne ako slobodný umelec pôsobil do roku 1939 v Prahe.

Po návrate na Slovensko strávil rok v Martine, kde sa vďaka Matici slovenskej, ktorá mu poskytla ubytovanie a ateliér, venoval vylúčene maľovaniu. Po roku odišiel do Bratislavy, kde pôsobil ako profesor kresby a maľby na vtedajšej Vysokej škole technickej.

Od roku 1942 žil Martin Benka prevažne v Martine, kde mu v roku 1958 dokončili dom s ateliérom a malou galériou. Z vďaky daroval mestu, respektíve vtedajšiemu Československu svoju základnú umeleckú zbierku obsahujúcu vyše 5000 vlastných diel, ktoré sa stali základom zbierkových fondov Múzea Martina Benku v Martine. Múzeum verejnosti sprístupnili v roku 1973 a nachádza sa v dome, kde umelec od roku 1958 až takmer do sklonku života žil a tvoril.

V roku 1948 Martinovi Benkovi udelili čestný titul Laureát štátnej ceny. Pri príležitosti jeho 65. narodenín sa stal prvým slovenským umelcom v oblasti maľby, ktorému udelili titul národný umelec. V roku 1963 získal ocenenie Rad republiky za celoživotné dielo.

Martin Benka zomrel 28. júna 1971 vo veku 82 rokov v Malackách. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.