Slovenskí vedci odhalili princípy fungovania mayského poľnohospodárstva

09.10.2018 |   |    | 

Počet obyvateľov dnes už zaniknutej starej mayskej civilizácie bol oveľa väčší, ako sa pôvodne predpokladalo, a to si vyžadovalo intenzívne obrábanie pôdy. Na to, aby si starí Mayovia dokázali zabezpečiť dostatok potravy, používali sofistikovaný systém zavlažovania a odvodňovania pôdy, vďaka ktorému sa dokázali uživiť milióny ľudí.



Vyplýva to z výskumu slovenských vedcov spolupracujúcich s medzinárodným tímom, ktorí odhalili princípy fungovania mayského poľnohospodárstva. Výsledky výskumu 18-členného autorského kolektívu, ktorého členmi sú aj Milan Kováč a Tomáš Drápela z Katedry porovnávacej religionistiky a Centra mezoamerických štúdií Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a Tibor Lieskovský zo Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, publikovali v odbornom časopise Science.

Mayská civilizácia je známa vyspelým písmom, umením, architektúrou, astronómiou či poznatkami z matematiky a prekvitala v období približne od roku 1000 pred naším letopočtom do roku 1500 nášho letopočtu na polostrove Yucatán a v jeho okolí. Veľká časť územia, kde starí Mayovia žili, je v súčastnosti pokrytá pralesom, a preto mnohé prvky ich života neboli známe. Medzinárodný tím zložený z vedcov z USA, Francúzska a Slovenska v roku 2016 začal džungľu skúmať pomocou leteckého skenovania laserom Lidar a vďaka získaným záberom odborníci dokázali identifikovať skryté mestá, pyramídy, paláce a iné archeologicky významné objekty. Ako vedci uvádzajú vo svojej štúdii, doteraz zmapovali 2144 kilometrov štvorcových v Mayskej biosférickej rezervácii v Guatemale, kde sa im podarilo identifikovať 61 480 starovekých objektov. Na základe toho odhadli, že v rokoch 650 - 800 nášho letopočtu, počas takzvaného neskoroklasického obdobia, v oblasti žilo sedem až jedenásť miliónov ľudí. Takáto početná populácia si vyžadovala intenzívne obrábanie pôdy.

Práve poľnohospodárskym prvkom sa venoval slovenský tím vedený Milanom Kováčom. V rámci ich výskumu odborníci odhalili systém zavlažovania terasovitých polí v hornatých oblastiach a odvodňovania močarísk v nížinách. "Z územia, ktoré sme samostatne spracovali (160 kilometrov štvorcových), sme dokázali definovať až 5112 nových mayských stavieb a okrem nich až 6080 poľnohospodárskych terás. Výsledky, ktoré sme spracovali a následne overili pomocou archeologických vykopávok v teréne, sme dokázali interpretovať v sociálnom a historickom kontexte na špičkovej expertnej úrovni, pričom tieto výsledky patria k najdôležitejším zložkám celého kolektívneho výskumu, pretože dokazujú sofistikované agrárne systémy," priblížil Kováč.

Existencia týchto zavlažovacích a odvodňovacích systémov nielenže pomáha objasniť vysokú hustotu obyvateľstva v danej oblasti, podľa vedcov tiež môže pomôcť k pochopeniu takzvaného kolapsu mayskej civilizácie z 9. storočia nášho letopočtu. Objav naznačuje environmentálnu zraniteľnosť celého systému, zničenie zavlažovacích a odvodňovacích systémov totiž mohlo viesť k nedostatku potravy, vojnám a následnému zániku. Odborníci vo svojej štúdii uvádzajú, že Lidar odhalil aj množstvo obranných štruktúr, čo podľa nich naznačuje existenciu nepriateľstiev a konfliktov v mayskej spoločnosti.

Štúdiu s názvom „Ancient lowland Maya complexity as revealed by airborne laser scanning of northern Guatemala“ (Zložitosť starého osídlenia mayských nížin odhalená leteckým laserovým skenovaním severnej Guatemaly, pozn. red.) publikovali v Science 29. septembra. Slovenskí autori sa téme naďalej venujú v rámci nového projektu Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV). Informácie agentúre SITA poskytla Lenka Miller z Oddelenia vzťahov s verejnosťou Univerzity Komenského.

Zdielať článok na Facebooku


Foto: archív
Zdroj: SITA

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)

Piatok, 19. október. 2018. Meniny má Kristián.

Najnovšie príspevky

Foto dňa