FOTO, ktoré bolí: Znásilnenie alebo smrť je v Kongu a krajinách tretieho sveta bežnou realitou

 

Medzinárodný deň proti násiliu páchanom na ženách vyhlásilo valné zhromaždenie OSN oficiálne v roku 1999. Neoficiálne sa tento deň oslavuje už od roku 1981, kedy bol takto ustanovený ženskými organizáciami v Kolumbii. Bolo to na pamiatku sestier Patrie, Minervy a Marie Teresy Mirabalových, politických aktivistiek z Dominikánskej republiky, ktoré boli zavraždené roku 1960 na pokyn dominikánskeho diktátora Rafaela Trujilla. Každý rok organizujú vlády jednotlivých krajín, neziskové organizácie a spolky v tento deň aktivity na zvýšenie povedomia o tomto probléme.

Humanitárna zdravotnícka organizácia MAGNA, ktorú fotograf Martin Bandžák založil a riadi s Denisou Augustínovou, lieči a tým mierni následky znásilnenia spáchanom na ženách a deťoch v oblastiach, kde neexistuje základná lekárska starostlivosť a bez ich pomoci by boli následky fatálne. Pomáhajú v mnohých krajinách sveta, Kongo je jednou z nich. MAGNA má vlastné terénne tímy lekárov a dobrovoľníkov priamo v oblastiach s vyšším výskytom sexuálneho násilia. Zameriava sa na liečbu detí a žien v tých najohrozenejších častiach sveta. Informuje komunity v utečeneckých a vysídleneckých táboroch o tomto probléme, o možnostiach využitia ich starostlivosti a šíri sociálnu a psychosociálnu podporu. V MAGNA nemocniciach v Kongu poskytuje zdravotnú starostlivosť obetiam sexuálneho násilia takmer denne. Toto sú príbehy siedmich z nich.

 

Sylvie, 14 rokov

„Ako každý deň som pracovala na poli, keď prišiel ku mne muž z milícií Kamuina Nsapu. Dal mi na výber. Buď ma znásilní alebo zabije. Dnes som v ôsmom mesiaci tehotenstva a navštevujem nemocnicu v Bilombe.“

 

Marina, 16 rokov

„Na ceste do školy ma oslovil kamarát a zobral ma k nemu domov, kde mi ponúkol pohár mlieka. Boli v ňom uspávacie lieky. Pamätám si len, že v miestnosti boli ďalší traja muži. Prebrala som sa v strašných bolestiach a zistila, že som prišla o panenstvo.“

 

Jeanette, 4 roky

„Bola som sama doma, keď prišiel k nám môj ujo. Tešila som z jeho návštevy. Ale on okamžite, ako prišiel, strhol zo mňa šaty. Kričala som, ale nikto ma nepočul. Keď prišli moji rodičia domov, ležala som v kaluži krvi na zemi. Prebrala som sa až v nemocnici.“

 

Martine, 17 rokov

„Mama ma poslala po drevo na oheň, keď ma pri rieke prepadla skupina vojakov. Zadržiavali ma ako sexuálnu otrokyňu niekoľko týždňov, až sa mi jedného dňa podarilo utiecť. Neskôr som zistila, že som tehotná.“

Yvonne, 60 rokov

„Po smrti môjho manžela žijem sama v dome neďaleko svojej komunity. Raz v noci ma prepadli a moje kričanie susedia nemohli počuť. Bola som znásilnená neznámym mužom. Komunita dodnes o tom nič nevie, ináč by som z nej bola vylúčená.“

 

Suzane, 25 rokov

„Na ceste z trhu ma strhol z cesty neznámy muž a stiahol do neďalekého lesa. Nevidela som mu tvár, znásilnil ma a utiekol. Následne som zistila, že som tehotná.“

 

Marie, 19 rokov

„Vracala som sa z Angoly, kam sme ušli pred nepokojmi, keď nás aj s bratom zastavili vojaci. Povedali mi, že keď chcem zachrániť život svojho brata, musím mať s nimi sex. Znásilnili ma niekoľkokrát, môj brat sa na to musel pozerať. Moje dieťa sa narodilo deväť mesiacov potom.“

 

"O probléme sexuálneho násilia vydáva OSN mnoho odporúčaní a vedie celosvetové štatistiky, ale v krajinách tretieho sveta, kde je práve násilie na ženách úplne bežnou realitou, je ťažké zavádzať akúkoľvek prevenciu. Naša organizácia lieči stovky žien a detí a zmierňuje tak následky znásilnenia. Poskytujeme prevenciu infekcie HIV formou post-kontaktnej profylaxie a tiež okamžite podávame antikoncepciu. Obetiam znásilnení tiež podávame antibiotiká ako prevenciu pohlavne prenosných chorôb a očkujeme ich proti tetanu a žltačke. Taktiež liečime fyzické zranenia a poskytujeme psychologickú podporu", uvádza zakladateľka a koordinátorka projektov organizácie MAGNA Denisa Augustínová, čo je súčasťou liečby a starostlivosti o obete znásilnenia.
 

Zdieľať článok na Facebooku