Archeológovia prepisujú stredovekú históriu Žitného ostrova

25.04.2019 |   |    | 

Stopy po intenzívnom osídlení zo záveru včasného a začiatkov vrcholného stredoveku (10. - 11. storočie) našli archeológovia pri obci Trnávka v okrese Dunajská Streda. Výskum realizovali na dvoch zemníkoch na rozlohe asi desať hektárov v katastri obce v súvislosti s prípravou na ťažbu stavebného materiálu pre stavbu rýchlostnej cesty R7.



Výskum realizovali spoločnosti Via Magna a AA Avala od roku 2018 až doteraz. Zemníky vznikli z dôvodu, že realizátor stavby, spoločnosť D4R7 Construction, sa rozhodla časť vhodného stavebného materiálu na stavbu cesty získať priamo z blízkosti stavby a odbremeniť tak miestne komunikácie okolitých dedín od ťažkých nákladných áut. TASR o tom informoval vedúci archeológ Andrej Žitňan.

Objavy, ktoré urobili v Trnávke, podľa neho obohatia doterajšie vedomosti o prehistórii Žitného ostrova. "Dokazujú, že si musíme poopraviť názor, že močaristý Žitný ostrov bol osídlený len riedko a ľudia tam prišli žiť až o niekoľko storočí neskôr, keď začali močariny vysúšať,“ uviedol Žitňan. Podotkol, že nálezy pri Trnávke, pochádzajúce z čias po zániku Veľkej Moravy, možno spojiť so slovanským etnikom a sú identické s nálezmi na zvyšku Slovenska.

Pri Trnávke našli zvyšky stredovekej osady, množstvo pecí a zásobných jám dokazuje, že osídlenie malo skôr dlhodobejší ako epizodický charakter. „Dokopy sa preskúmalo približne 210 archeologických objektov. Zásobné jamy boli určené na skladovanie obilnín, ťažobné jamy slúžili na získavanie materiálu, pravouhlé zahĺbené jamy sú zvyškami obydlí – polozemníc. Sídelné jednotky boli ohraničené žľabmi, v ktorých boli pravdepodobne pôvodne osadené ploty,“ informovala vedúca terénnych prác zo spoločnosti AA Avala Lenka Horáková.

Osobitosťou nálezísk pri Trnávke sú podľa nej nálezy pecí stojacich nezávisle od obydlí. "Pece boli samostatné, najčastejšie však spolu s predpecnou jamou - obslužným priestorom pred otvorom do pece, alebo nájdené v rámci veľkých komplexov, kde sa okolo centrálneho obslužného priestoru našlo niekoľko pecí. Počas výskumu sme našli dvanásť samostatných pecí, tri menšie komplexy zložené z dvoch pecí a tri rozsiahle výrobné objekty, ktoré obsahovali okrem iných prvkov tri až päť pecí v rámci jedného komplexu. Celkovo bolo teda preskúmaných tridsať pecí," uviedla.

Zachytili sa tiež zvyšky úzkych tunelov, pomocou ktorých sa mohol zabezpečovať prísun kyslíku. Udržaniu teploty slúžili zdokonalenia ako použitie pod dnom umiestnených akumulačných vrstiev z riečneho štrku, lomového kameňa a dokonca zvieracích kostí. Pece boli väčšinou pôvodne prekryté polguľovitými kopulami z hliny, alebo boli zahĺbené do sprašového podložia, v niektorých prípadoch hĺbka dosahovala až do dvoch metrov od pôvodného povrchu. „Vytvárali tak niečo ako malé jaskynky, takže nebolo potrebné budovať kopulovité prekrytia. O účele týchto pecí vieme povedať len toľko, že väčšina zrejme slúžila na bežné kuchynské použitie ako chlebové pece či pece na sušenie obilia, čomu nasvedčuje aj blízkosť obilných zásobných jám v prípade troch komplexov. V dvoch prípadoch sa ale v blízkosti pecí našli zvyšky trosky, odpadového hutníckeho materiálu, ktorý naznačuje aj remeselnú výrobu domáckeho charakteru,“ dodal Žitňan. Medzi kuriózne nálezy patrí jama vyplnená ulitami suchozemských slimákov a riečnych mušlí - korýtok, ktoré zrejme obyvatelia v osade na brehu zaniknutého ramena konzumovali ako spestrenie jedálnička.

 

Zdielať článok na Facebooku

Ilustračné
Foto: TASR - František Iván
Zdroj: TASR

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)
Pondelok, 20. máj. 2019. Meniny má Bernard.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa