Provokácia pre celý civilizovaný svet: Turecko mení Hagiu Sofiu

2020-07-12 00:00:00 |   |    | 

Hagia Sofia patrí k dominantám Istanbulu. Bývalá kresťanská bazilika, v ktorej boli korunovaní byzantskí cisári, bola postavená v 6. storočí n. l. Po dobytí Konštantínopola osmanskými Turkami v roku 1453 sa stala mešitou a v 30. rokoch 20. storočia začala slúžiť ako múzeum, čo prezident Erdogan označil za "veľkú chybu".



 

Hagia Sofia sa opäť stane mešitou. Turecký najvyšší správny súd anuloval v piatok nariadenie z roku 1934, na základe ktorého sa byzantská bazilika Hagia Sofia v Istanbule stala múzeom. Podnet na anulovanie podala mimovládna náboženská skupina a podporil ho aj prezident Erdogan.

Snahy zmeniť múzeum na mešitu vyvolali veľkú nevôľu v kresťanskom svete, najmä pravoslávnom.  Napätie nastalo v prvom rade vo vzťahoch medzi Tureckom a Gréckom, ktoré sú historickými nepriateľmi a neistými spojencami v rámci NATO. Kauza Hagie Sofie sa však stala diskutovanou témou aj medzi Tureckom s Ruskom, ktoré je v posledných rokoch čoraz významnejším partnerom vlády v Ankare. Aj Moskva Turecko vyzvala, aby status súčasnej katedrály nemenilo.

Pred premenou Hagie Sofie na mešitu varovala tiež Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), ktorá súčasne vyzvala na dialóg pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia. Chrám Božej múdrosti je zapísaný v zozname UNESCO od roku 1985 a patrí k najnavštevovanejším pamiatkam v Turecku.

Hovorkyňa UNESCO v tejto súvislosti Turecko upozornila, že "tento zápis znamená aj množstvo záväzkov a právnych povinností." Z nich vyplýva, že štát musí zabezpečiť, aby žiadna zmena neovplyvnila výnimočnú univerzálnu hodnotu majetku zapísaného do zoznamu UNESCO na jeho území, uviedla hovorkyňa. Upozornila tiež, že akákoľvek zmena si vyžaduje predchádzajúce oznámenie vedeniu UNESCO a prípadné preskúmanie jeho Výborom pre svetové dedičstvo.

Prezident Erdogan, ktorý sa od svojho nástupu k moci posunul k náboženskému konzervativizmu a politickému islamu, napriek tomu ihneď po rozhodnutí súdu oznámil, že budova sa opäť stane mešitou. Do správy ju dostane Riaditeľstvo pre náboženské záležitosti (Diyanet).

Od konca mesiaca sa budú v priestoroch jednej z istanbulských dominánt konať moslimské modlitby, brány však zostanú otvorené aj pre nemoslimov. "Ak Boh dá, piatkové modlitby budú 24. júla a opäť otvoríme Hagiu Sofiu pre bohoslužby... Rovnako ako všetky naše mešity aj brány Hagie Sofie budú široko otvorené pre miestnych obyvateľov a cudzincov, moslimov a nemoslimov," povedal podľa agentúry AFP Erdogan.

Na rozhodnutie o premene bývalého byzantského chrámu na mešitu ihneď zareagovalo Grécko a označilo ho za "otvorenú provokáciu pre celý civilizovaný svet“. Ako uviedla grécka ministerka kultúry Lina Mendoniová, "nacionalizmus, ktorý prejavil prezidentErdogan, vracia jeho krajinu späť o šesť storočí". Podľa agentúry AFP Mendoniová vyhlásila, že rozsudok súdu "absolútne potvrdzuje, že v Turecku neexistuje nezávislá spravodlivosť".

 

Autor: © Zoznam/ako

Zdieľať článok na Facebooku


Foto: Getty Images
Zdroj: TASR

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk


Utorok, 19. marec. 2024. Meniny má Jozef.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa