Azerbajdžan sľubuje ochranu arménskych pamiatok v Karabachu

16.11.2020 |   |    | 

Azerbajdžanské vedenie zvažuje, že by arménskemu obyvateľstvu Náhorného Karabachu poskytlo kultúrnu autonómiu. Vláda v Baku sa súčasne zaručuje, že bude chrániť arménske historické a kultúrne pamiatky nachádzajúce sa v Karabachu na územiach vrátených pod kontrolu Azerbajdžanu.



 

Podľa agentúry RIA Novosti to vo štvrtok v Moskve v rámci online brífingu uviedol Polad Bülbüloglu, veľvyslanec Azerbajdžanu v Rusku. Uviedol, že momentálne Náhorný Karabach nemá oficiálny štatút, pričom pripustil, že pre Baku by ním mohla byť "kultúrna autonómia pre arménske obyvateľstvo, ktoré tam žije". Veľvyslanec ďalej uviedol, že na toto územie sa "vrátia všetci Azerbajdžanci, ktorí boli svojho času nútení opustiť svoje domovy v Náhornom Karabachu".

Podľa jeho slov občania Azerbajdžanu čakali na riešenie problému Náhorného Karabachu 30 rokov. "Takmer milión Azerbajdžancov bolo vyhostených z územia svojich predkov," dodal a prisľúbil, že "všetci, ktorí boli vyhostení zo svojich domovov z azerbajdžanskej strany, sa - samozrejme - vrátia". Spresnil, že je na to "potrebné vytvoriť infraštruktúru, čo nie je ľahký proces".

Dodal, že aj on sám sa teší na cestu do Náhorného Karabachu, aby obnovil zničený dom svojho otca. Informoval, že v meste Šuša (po arménsky Šuši) - známom aj ako Perla Karabachu či karabašský Jeruzalem - je veľa zničeného, lebo "arménska strana tam kedysi strieľala z guľometov do pamätníkov, vrátane busty môjho otca", ktorá je po renovácii vystavená v Múzeu umenia v Baku.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vo štvrtok v Moskve vyhlásil, že do obnovy kultúrnych pamiatok v Karabachu by sa mala zapojiť aj Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO). Tá by mohla zohrať pozitívnu rolu aj pri obnovovaní pokojného života v Karabachu, koexistencii etnokonfesionálnych skupín, obnove kultúrnych a náboženských pamätihodností a zabezpečení ich fungovania.

Ruský prezident Vladimir Putin tiež v sobotu apeloval na azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva, aby zaistil, že Azerbajdžan bude chrániť kresťanské svätyne v tých častiach Náhorného Karabachu, ktoré mu pripadnú podľa tohtotýždňovej dohody o prímerí. Ako pripomenula agentúra Reuters, Rusko v noci na utorok sprostredkovalo prímerie, ktoré potvrdzuje územné zisky Azerbajdžanu v Karabachu.

Putin však v sobotu v telefonickom rozhovore Alijevovi pripomenul, že v karabašských enklávach, ktoré podľa medzinárodného práva patria Azerbajdžanu, ale žije tam arménske obyvateľstvo, sú kresťanské kostoly a kláštory. V tejto súvislosti Putin zdôraznil dôležitosť zaistenia bezpečnosti a normálneho cirkevného života v týchto svätyniach. Alijev podľa Kremľa vyjadril pochopenie pre túto požiadavku a ubezpečil, že azerbajdžanská strana bude konať v tomto duchu.

Arménska cirkev medzitým v sobotu vydala vyhlásenie, že v noci z 9. na 10. novembra, po podpísaní dohody o prímerí a zastavení bojov v Náhornom Karabachu, "Azerbajdžanci, ktorí napadli mesto Šuši v Arcachu, znesvätili katedrálu Krista Spasiteľa, pričom zanechali po sebe stopy na vonkajších aj vnútorných stenách chrámu.“ Počas nedávnych bojov sa v médiách objavili informácie, že táto katedrála bola poškodená ostreľovaním z azerbajdžanskej strany.

Od začiatku 90. rokov mali etnickí Arméni vojenskú kontrolu nad celým Náhorným Karabachom a značnými časťami azerbajdžanského územia, ktoré ho obklopovalo. Teraz stratili veľkú časť samotnej enklávy, ako aj okolitého územia, dodal Interfax.

Obyvatelia viacerých okresov medzinárodne neuznanej Náhornokarabašskej republiky, ktoré by v súlade s trojstranným vyhlásením mali pripadnúť Azerbajdžanu, pokračujú v podpaľovaní svojich domov, ktoré by museli opustiť. Jeden z arménskych obyvateľov dediny Charektar v okrese Kelbadžar, ktorá pripadne Azerbajdžanu, pre agentúru AFP vysvetlil, že podpálil svoj dom, lebo ho "nemôže prenechať Turkom", ako Azerbajdžancov Arméni často nazývajú. Dodal, že svoj dom podpáli každý dedinčan. Spresnil, že mnohí presťahovali aj pozostatky svojich predkov, aby predišli tomu, že "Azerbajdžanci budú mať veľkú radosť zo znesvätenia našich hrobov". Čas opustiť dedinu majú etnickí Arméni do sobotňajšej polnoci.

 

Zdielať článok na Facebooku


Foto: TASR/AP
Zdroj: TASR

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)

Nedeľa, 29. november. 2020. Meniny má Vratko.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa