Výbor pre svetové kultúrne dedičstvo UNESCO sa v sobotu rozhodol zaradiť na zoznam UNESCO zlatú baňu na ostrove Sado aj taliansku starovekú cestu Via Appia.
Členovia výboru vrátane Južnej Kórey na sobotňajšom výročnom stretnutí v Naí Dillí v Indii jednomyseľne podporili zaradenie japonskej zlatej bane na ostrove Sado na zoznam UNESCO. Japonský delegát potvrdil, že súčasťou expozície bude materiál, "ktorý vysvetlí ťažké podmienky práce (kórejských robotníkov) a ich utrpenie". Na mieste sa bude každoročne konať spomienková bohoslužba za všetkých pracovníkov zlatých baní na ostrove Sado.
Rozhodnutie signalizuje zlepšenie vzťahov medzi Tokiom a Soulom. Baňa na ostrove Sado pri severnom pobreží Japonska pri meste Niigata fungovala takmer 400 rokov. Do svojho zatvorenia v roku 1989 patrila k najväčším producentom zlata na svete. Súviselo to však so zneužívaním kórejských robotníkov počas okupácie Kórejského polostrova Japonskom.
Južná Kórea sa preto pôvodne postavila proti tomuto zámeru. Soul uviedol, že mnohí Kórejčania privezení do Japonska počas jeho kolonizácie Kórejského polostrova v rokoch 1910-1945 boli nútení pracovať v bani v neľudských podmienkach.
Na zoznam UNESCO aktuálne zaradili aj starovekú rímsku cestu Via Appia. Ide už o 60. taliansku lokalitu na tejto prestížnej listine. S dĺžkou viac ako 800 kilometrov je Via Appia (alebo Appiova cesta), známa ako "kráľovná ciest", najstaršou a najdôležitejšou z veľkých ciest, ktoré stavali starí Rimania od roku 312 pred naším letopočtom.
Via Appia znamenala revolúciu v cestnom staviteľstve a rýchlo sa stala najdôležitejšou trasou spájajúcou Rím s južnou časťou Apeninského polostrova. Tento strategický koridor zabezpečoval prístup za každého počasia a umožňoval légiám Rímskej ríše rýchly presun.
"Pôvodne bola koncipovaná ako strategická cesta na vojenské dobývanie smerom na východ a do Malej Ázie," uviedlo UNESCO. "Via Appia neskôr umožnila rast miest, ktoré spájala, a vznik nových osád, čo uľahčilo poľnohospodársku výrobu a obchod," dodal orgán OSN.
Cesta pozostáva z 22 úsekov a je súborom diel, ktoré ilustrujú "pokročilé technické zručnosti rímskych inžinierov pri výstavbe ciest, stavebných projektoch, infraštruktúre a rozsiahlych melioračných prácach, ako aj rozsiahlom rade monumentálnych stavieb," uviedlo UNESCO.
V súčasnosti je Via Appia nielen veľkým skanzenom, ktorý sa začal budovať v 19. storočí, ale aj obrovskou zelenou plochou, miestom, kam chodia Rimania a turisti tráviť voľný čas, bicyklovať sa, podnikať túry a navštevovať pamiatky. Celá oblasť je chráneným archeologickým parkom. Cesta je pomenovaná po Appiovi Claudiovi Caecovi, rímskom cenzorovi, ktorý začal a dokončil prvý úsek, dopĺňa tlačová agentúra Reuters.
